Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-3-2012.pdf
PDF · 97.68 KB
Case nature
Subarea
8P/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého A. O., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov : C. A., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušníčky SR, bytom K. M. X/D, Z./K., Talianska republika, a A. O., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka SR, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS P., zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Kocandovou, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Jungmannova ul. č. 8, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otca pre maloletého A. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 500,- Sk mesačne na sumu 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona v danom čase mesačne za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2011, za obdobie od 01.01.2012 do 31.07.2012 túto sumu z v y š u j e na sumu 100 Eur mesačne a počnúc 01.08.2012 výživné opätovne u r č u j e vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona v danom čase mesačne, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.01.2009 do 30.04.2013 vo výške 988,53 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 8P/27/2002 zo dňa 30.05.2002 v časti výroku o výživnom pre maloletého A..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 04.01.2012 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloletého A. zo sumy 500,- Sk mesačne na sumu 500 Eur mesačne, počnúc dňom 04.01.2009. Svoj návrh odôvodnila zmenou pomerov, ktorá u maloletého nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti - maloletý medzičasom dosiahol vek 17 rokov, výdavky na jeho potreby sa úmerne tomu zvýšili (vzdelanie, ošatenie, záujmy). Mesačné náklady na maloletého predstavujú celkom 300 Eur, maloletý navštevuje technickú školu, aktívne športuje. Matka poukázala na skutočnosť, že sa maloletým žije v zahraničí, jej náklady sú vyššie. Na pojednávaní dňa 07.05.2012 upravila svoj návrh tak, že žiadala zvýšenie výživného tak, aby bolo upravené v súlade s platnými právnymi predpismi spätne od 01.01.2009, od 01.01.2012 súhlasila s navrhovanou výškou výživného 100 Eur mesačne a vzhľadom k
tomu, že otec je od júla 2012 opätovne vo výkone trestu súhlasila s opätovným znížením výživného na sumu zákonom stanoveného minimálne výživného od 01.08.2012.
Právna zástupkyňa otca súhlasila so zvýšením výživného za spätné obdobie na výšku minimálneho zákonom stanoveného výživného tak, aby bolo v súlade s platnými právnymi predpismi, teda od 01.01.2009, čo do zvýšenia výživného od podania návrhu v plnom rozsahu zotrvala na písomnom vyjadrení otca zo dňa 25.02.2012 a súhlasila so zvýšením výživného na sumu 100 Eur mesačne od 01.01.2012 do 31.07.2012; keďže otec bol od 12.07.2012 opätovne vzatý do väzby, navrhla od 01.08.2012 výživné opätovne upraviť na sumu zákonom stanoveného minimálneho výživného.
Kolízny opatrovník sa k vyjadreniam matky a právnej zástupkyne otca v celom rozsahu pripojil a navrhol určiť novú výšku výživného tak, ako sa dohodli matka a právna zástupkyňa otca.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdeniami o príjmoch rodičov maloletého dieťaťa, potvrdením o návšteve školy maloletého, o jeho športových aktivitách ako aj s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že vyživovacia povinnosť k maloletému A. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/27/2002-13 zo dňa 30.05.2002, ktorým bol maloletý A. zverený do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 500,- Sk mesačne počnúc 01.06.2002; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2002.
V tom čase bola matka slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností, do septembra roku 2011 bola zamestnaná vo L. E. v I. s mesačným príjmom 7.852,- Sk netto, následne bola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, nebola poberateľkou žiadnych sociálnych dávok, v spoločnej domácnosti žila so svojim rodičmi.
Otec sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody s predpokladaným dátumom skončenia do 16.01.2003, do pracovného procesu bol zaradený s príjmom 3.000,- Sk mesačne. Bol slobodný, bez ďalších vyživovacích povinností.
Maloletý A. mal 6 rokov, navštevoval materskú školu, bol zdravý.
V súčasnej dobe je matka naďalej slobodná, s maloletým žije v Talianskej republike, s maloletým obývajú nájomný 2-izbový byt. Je zamestnaná, s mesačným príjmom cca. 570 Eur mesačne, Je zdravá, nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku väčšej hodnoty, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec bol od 12.07.2012 vo výkone väzby, od 04.01.2013 vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu v P., od 25.03.2013 je pracovne zaradený, predpokladaný koniec trestu je stanovený na 11.07.2019. V predchádzajúcom období nebol evidovaný v Sociálnej poisťovni ako platiteľ odvodov. Je zdravý, majetok väčšej hodnoty nevlastní, ďalšiu vyživovaciu povinnosti nemá.
Maloletý A. je žiakom prvého ročníka na strednej škole v Taliansku ( dňa 01.09.2012 prestúpil na školu, kde opätovne nastúpil do prvého ročníka - študentom strednej školy je od septembra 2010), matka za tento školský rok zaplatila poplatky vo výške 180 Eur, zakupovala maloletému učebnice. A. je zdravý, v rokoch 2010 - 2011 hrával aktívne futbal, zápisné do klubu bolo 250 Eur, v tomto školskom roku už nie je členom športového klubu.
Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým
stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu detí, pokiaľ došlo ku zmene zamestnania niektorého z rodičov znamenajúcej pokles jeho zárobku, treba zistiť aj dôvody takejto zmeny (R 3/1967).
Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
Pri takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti pre maloletého Mária je dôvodný, preto mu vyhovel a výživné pre maloleté dieťaťa zvýšil.
Súd konštatuje, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula doba viac ako 10 rokov - v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navštevoval maloletý materskú školu, toho času je študentom strednej školy a vzhľadom k jeho veku je zrejmé, že výdavky sa v rámci jeho osobnostného rozvoja zvýšili s ohľadom na záujmy, potreby kultúrneho a sociálneho života a vývojových potrieb dospievajúceho človeka. V danom prípade ide teda o zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, s ohľadom na dobu, ktorá od poslednej úpravy výživného uplynula. Keďže maloletý Mário navštevuje strednú školu, pričom sa jedná o denné štúdium, má súd tiež vysporiadanú otázku jej odkázanosti na zabezpečenie výživy od svojich rodičov.
Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa, školu, ktorú navštevuje, jeho záujmy a vývojové potreby, celkový vývoj životných nákladov pri živote dieťaťa a matky mimo územia SR.
Súd v tejto súvislosti konštatuje, že pôvodne určená výška vyživovacej povinnosti už v súčasnej dobe nekorešponduje ani so sumou zákonom stanoveného minimálneho výživného, keďže od 01.04.2005 došlo k zmene platných právnych predpisov.
Z daných dôvodov, majúc za to, že u matky sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže nevedela o zmene právnych predpisov vzhľadom na svoj dlhodobý pobyt v zahraničí, zvýšil súd výživné 3 roky spätne od podania návrhu matkou - t. j. od 01.01.2009 na sumu zákonom stanoveného minimálneho výživného ( otec bol vo výkone trestu odňatia slobody, mal obmedzenú možnosť zamestnať sa, jeho trest nebol za neplnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému A.).
Za obdobie od januára 2012 - t. j. od podania návrhu matkou, súd výživné zvýšil na otcom navrhnutú sumu 100 Eur, keďže otec bol nezamestnaný a vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie a zápis v jeho registri trestov má obmedzenú možnosť zamestnať sa a matka s navrhnutou sumou súhlasil.
Od augusta 20136 však súd musel výživné opätovne znížiť, keďže otec je opätovne vo výkone trestu odňatia slobody, takisto nie z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti k maloletému ale pre iný úmyselný trestný čin, opätovne má zníženú možnosť dosiahnuť primeraný zárobok - na druhej strane súd musí konštatovať, že otec je zaradený v pracovnom procese, teda snaží sa príjem dosiahnuť a maloletého A. aj prihlásil v zariadení ako vyživovaciu povinnosť - je na matke, aby príslušnému zariadeniu zaslala doklady o výške výživného tak, aby zariadenie mohlo matke výživné od otca zasielať; preto od tejto doby opätovne súd stanovil výživné vo výške minimálneho zákonom stanoveného výživného - toto výživné sa vždy ku dňu 01. júla kalendárneho roka zvyšuje v závislosti na určenej sume životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa.
. I keď takto stanovené výživné je v podstate vo výške nepokrývajúcej náklady života dieťaťa v zahraničí, súd vzhľadom na súčasnú situáciu otca dieťaťa vyhovel vyjadreniam oboch rodičov. Matka má možnosť po prepustení otca z výkonu trestu odňatia slobody v prípade potreby žiadať o zvýšenie výživného pre dieťa.
Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi za obdobie od 01.01.2009 do 30.04.2013 zročné (zmeškané) výživné vo výške 988,53 Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal v zákonnej lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1, veta prvá, Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.