Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10P-449-2012.pdf
PDF · 84.09 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/449/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach sudkyňou P.. U. O., vo veci starostlivosti o mal. U. P., A.. X.XX. XXXX v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: Ľ. P., A.. X.X. XXXX, W. D., Ľ.. Š. XX a H. O., A.. XX.X. XXXX, W. W. XX, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkom n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného pre mal. U. zo sumy 85,-EUR na 50,- EUR mesačne. Uviedol, že určené výživné nie je schopný uhrádzať. Už v čase posledného zvýšenia výživného nesúhlasil, nakoľko už vtedy mal príjem len na základe dohody o vykonaní práce a pozastavenú živnosť. Výživné sa snaží platiť vo výške 50,-EUR mesačne. Prispieva svojej matke na domácnosť sumou 100,-EUR mesačne. Síce v marci tohto roka sa zamestnal, avšak spláca tiež dlh po otcovi a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Matka so znížením výživného nesúhlasila. Poukázala na to, že otec nikdy určené výživné v plnej výške neuhrádzal. S dieťaťom bývajú v podnájme, pričom zvýšené náklady sú aj so zabezpečením opatrovateľky pre maloletú pokiaľ má nočné. Nikdy zaostalosť na výživnom neriešila podaním trestného oznámenia, resp. exekúciou. Otec je zdravý a má si zabezpečiť príjem tak ako to robí ona.
Kolízny opatrovník navrhol podaný návrh zamietnuť.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca k mal. dieťaťu bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.5. 2012, č.k. 11P/50/2011-75, ktorým rozsudkom bolo výživné zvýšené zo sumy 1000,-Sk t.j. 33,19 EUR na 85,-EUR mesačne. V tom čase matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania 341,32 EUR a za obdobie od januára 2011 do januára 2012 mala priemerný mesačný príjem na základe dohody o vykonaní práce 214,94 EUR. Mesačne uhrádzala sumu 30,- až 50,-eUR pre opatrovateľku dcéry, za čas, ktorý je v práci. Bývala s dieťaťom v podnájme, za ktorý mesačne uhrádzala
190,-EUR. Otec v čase rozhodnutia súdu býval s družkou a jej dieťaťom u jeho rodičov. Bol živnostník, pričom základe dane za r. 2011 predstavoval 3.148,89 EUR. Mal podĺžnosť voči sociálnej poisťovni okolo 900,-EUR, voči EOS KSI Slovensko 454,55 EUR. Splácal pôžičku pre Quatro 19,92 EUR mesačne, pôžičku za otca, ktorý zomrel 119,61 EUR mesačne a náklady na telefón predstavovali 26,-EUR. Od
14.2. 2012 mal pozastavené prevádzkovanie živnosti ( požiadal o pozastavenie do 14.8. 2012). Bol vedený v evidencii nezamestnaných od 14.2. 2012. Mal príjem na základe dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou IZOMER, s.r.o.
Matka inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec mal vyživovaciu povinnosť tiež k mal. W., nar. 19.1. 2001, určenú vo výške 85,-EUR mesačne.
Mal. U. v čase ostatného rozhodovania navštevovala 1.ročník základnej školy. Stravovala sa v školskej jedálni a navštevovala školský klub. Mala zdravotné problémy s pľúcami, v ktorej súvislosti používala inhalátor, spreje a užívala lieky, za ktoré doplatok mesačne predstavoval 10,-EUR. Venovala sa tancu trikrát do týždňa ( poplatok za hodinu činil 2,50 EUR).
V čase začatia konania otec naďalej vykonával prácu na základe dohody o pracovnej činnosti pre spoločnosť IZOMER, s.r.o., ktorú mal uzatvorenú opätovne od 17.8. 2012 do 31.12. 2012. Za obdobie marec až december 2012 mal z tejto činnosti celkový príjem 1.149,-EUR, t.j. 114,90 EUR mesačne. Dňa 4.1. 2013 podpísal ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti v tej istej spoločnosti na dobu od 7.1. - 31.3. 2013. Podľa potvrdenia obvodného úradu Levice mal pozastavené prevádzkovanie živnosti do 28.2. 2013. Býva v domácnosti svojej matky, ktorej podľa vlastného vyjadrenia mesačne prispieva sumou 100,-EUR. Naďalej má dlhy z obdobia podnikania a spláca dlh po otcovi. Od 1.3. 2013 má uzatvorenú so spoločnosťou IZOMER, s.r.o. Levice pracovnú zmluvu na dobu určitú do 20.12. 2013 v zmysle ktorej má dohodnutú hodinovú mzdu 2,50 EUR. Podľa vyjadrenia otca jeho príjem sa bude pohybovať okolo 500,-EUR mesačne. Za mesiac marec 2013 dosiahol podľa oznámenia zamestnávatľa čistý príjem 301,37 EUR a apríl 305,20 EUR. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.2. 2013 č.k. 14P/76/2012-117 bolo znížené výživné pre jeho ďalšie dieťa mal. Bibiánu zo sumy 85,-EUR na sumu 60,-EUR mesačne.
Matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 484,74 EUR ( január- marec 2013) a poberá rodinné prídavky. S dieťaťom naďalej bývajú v podnájme, výška nájomného sa oproti stavu v čase posledného rozhodnutia nezmenila. Mesačne uhrádza poistenie pre dcére 20,-EUR, svoje poistenie 13,-EUR, internet 10,-EUR. Naďalej má mesačné náklady s opatrovateľkou pre dcéru okolo 30,-EUR.
Mal. U. navštevuje 2.ročník základnej školy. Naďalej sa stravuje v školskej jedálni a navštevuje školský klub detí. V súčasnosti mimoškolské záujmy nemá.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Výživou dieťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa , od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb
( jedlo, ošatenie atď. ), ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.) Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami , možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného súd vždy musí porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného .
Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností ( na jednej i druhej strane ) ,ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Môže ísť o zvýšenie či zníženie
( odôvodnený pokles ) zárobku , ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa , prípadne rozšírenie alebo zúženie počtu vyživovacích povinností povinného a pod.
V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného k mal. dieťaťu do podania návrhu otca na zníženie výživného ubehlo päť mesiacov. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného sa pomery na strany matky zmenili len v tom smere, že jej príjem sa zvýšil o 143,42 EUR mesačne. U mal. U. závažná zmena pomerov zistená nebola, keď dieťa len postúpilo do vyššieho ročníka základnej školy. U otca dieťaťa bola síce zistená závažná zmena pomerov, avšak v pozitívnom smere od 1.3. 2012, nakoľko otec nastúpil do riadneho pracovného pomeru s mesačným príjmom okolo 500,-EUR a teda doteraz určené výživné je naďalej schopný platiť. Otec maloletej výživné žiadal znížiť od 14.2. 2012, t.j. odo dňa kedy bol evidovaný na úrade práce k čomu je potrebné uviesť, že súd sa s obdobím od 14.2. 2012 do 10.5. 2012 nemohol zaoberať keď toto obdobie z hľadiska možností a schopnosti otca bolo predmetnom dokazovania v predchádzajúcom konaní. Preto súd zisťoval, či návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný od 11.5. 2012 do 28.2. 2013. Porovnávajúc skutočnosti z ktorých súd vychádzal v čase zvýšenia výživného so skutočnosťami v predmetnom období , súd dospel k záveru, že ani v tejto časti návrh otca nie je dôvodný. Na strane otca totiž za porovnávajúce sa obdobie nedošlo k zmene pomerov závažného charakteru, ktoré by mohli mať za následok zníženie výživného. Tak v čase predchádzajúceho rozhodnutia ako i do 28.2. 2013 otec bol nezamestnaný,
mal príjem na základe dohody o vykonaní práce, nezmenil sa počet jeho vyživovacích povinností, v konečnom dôsledku za prvé dva mesiace r. 2013 mal príjem na základe dohody o vykonaní práce vyšší ako v čase ostatného rozhodnutia.
S poukazom na vyššie uvedené, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.