Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/57/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. F., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, dieťa matky G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. F., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Petrom Rochovským, Veľkoblahovská 6750/9E, Dunajská Streda, a otca H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, I. - H., zastúpeného spoločnosťou AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., IČO: 36 854 930, so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. – 31 zo dňa 25. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa nariaďuje nasledovné neodkladné opatrenie:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX v každom párnom kalendárnom týždni v roku v stredu od 17.00 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v roku v nedeľu od 15.00 hod. do 16.00 hod. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a v stanovenú dobu odovzdať otcovi. Miestom odovzdania a prevzatia maloletej je miesto bydliska matky.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením zo dňa 25.04.2023 súd prvej inštancie zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Podľa odôvodnenia rozhodnutia elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 03.04.2023, podal otec maloletého dieťaťa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom. Navrhovateľ uviedol, že maloleté dieťa nevidel už 4 mesiace a akákoľvek komunikácia s matkou za účelom obnovy jeho kontaktu s dieťaťom je neúspešná, v dôsledku čoho hrozí, že dôjde k pretrhnutiu ich citových väzieb a k narušeniu ich vzťahu z dôvodu nemožnosti dohodnúť sa s matkou na styku s maloletou. Po letných prázdninách sa mu dieťa zverilo, že matke povedalo, že by chcelo bývať radšej s otcom, pričom sa sťažovalo na matku, že pije alkohol. Podľa otca práve uvedený moment bol zlomový bod, kedy došlo k postupnému narúšaniu jeho kontaktu s maloletou, pričom má za to, že matka sa zľakla, že by prišla o dieťa, na základe čoho začala vplývať na dieťa za účelom obmedzenia jeho kontaktu s ním. Nakoľko otec nemá s maloletou v súčasnosti žiaden osobný kontakt, nemá možnosť ani odsledovať, v akom stave sa dieťa nachádza, či je o ňu dobre postarané a hlavne,

ako sa cíti, a to aj s ohľadom na avizované problémy matky s alkoholom. Otec sa má v konaní vo veci samej domáhať zverenia dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko má za to, že uvedené by bolo v záujme dieťaťa.

2. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a vykonaní dokazovania prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately považoval prvostupňový súd za potrebné zamietnuť návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko s maloletým dieťaťom bol vykonaný osobný pohovor, v rámci ktorého dieťa výslovne vyjadrilo svoju vôľu nestretávať sa osobne so svojím otcom z dôvodu, že tento sa mu dostatočne nevenuje, dokonca sa ho maloletá bojí, lebo ju viac krát udrel rukou, keď sa nahneval, čo potvrdila aj matka dieťaťa. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že keď už maloleté dieťa vyjadrilo svoj názor k osobnému styku s otcom, súd nemôže uvedené úplne odignorovať, keďže vzhľadom na jeho vek už musí disponovať určitou mierou vyspelosti na svoj názor a pohľad na danú vec, preto je na mieste z opatrnosti neupraviť t. č. styk otca s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, prípadná úprava výkonu rodičovských práv a povinností, predovšetkým úprava styku otca s dieťaťom, by si vyžadovala v tomto prípade náležité dokazovanie, ktoré by dalo relevantnú odpoveď na prípadnú potrebu zásahu zo strany súdu do pomerov rodiny, ako aj na jeho konkrétnu podobu/intenzitu. Súd konštatoval, že pokiaľ však otec trvá na svojom návrhu, pričom zistené skutočnosti považuje za nedôvodné a nepodložené, môže sám podať návrh na začatie konania vo veci samej, v rámci ktorého sa posúdi otázka starostlivosti o dieťa relevantným spôsobom.

3. Proti tomuto uzneseniu podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom popiera akékoľvek tvrdenia matky o tom, že by ich mal biť, ako aj tvrdenia maloletej, že by ju často udrel rukou, keď sa nahneval. Matka maloletej uviedla počas šetrenia, že maloletá má z otca strach, nakoľko ich mal biť. K rozpadu vzťahu rodičov maloletej však došlo pred tromi rokmi. Za toto obdobie sa realizoval viac menej pravidelný kontakt otca s maloletou, počas ktorého sa maloletá stretávala s otcom nepretržite cez víkendy a aj dlhší čas napríklad počas letných prázdnin. Uvedené preukazuje rozporuplnosť tvrdení, že by maloletá mala mať strach z otca, čo je dôvodom, pre ktorý sa s ním nechce stretávať. Maloletá ešte v októbri 2022 otcovi písala, že ho má rada, pričom išlo o prirodzené priame vyjadrenie citov dieťaťa voči svojmu otcovi. S poukazom na komunikáciu otca s maloletou (predloženú v prílohe) je zjavné, že sa otec o maloletú zaujíma, a rovnako, že maloletá sa až donedávna tešila na stretnutia s otcom. Boli to vyjadrenia maloletej aj ohľadom problémov matky s alkoholom, ktoré utvrdili otca v tom, že maloletá nie je spokojná v starostlivosti matky a chce byť s otcom. Po letných prázdninách sa otcovi maloletá zdôverila, že matke povedala, že by chcela bývať s ním, a že je jej s ním lepšie. Samotná maloletá neskôr otcovi uviedla, že ku nemu nepôjde bývať, a že zostane s matkou, lebo matka jej povedala, že by sa zabila, ak by od nej odišla. Maloletá je v konflikte lojality vo vzťahu k matke. Otec súčasne poukazoval na to, že si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej, aktuálne zasiela matke sumu 150,- eur mesačne a maloletej zakupoval aj vecné dary, či prispieval na mimoriadne náklady. Istú dobu matke neposlal výživné, matke však výživné dodatočne zaslal. Podľa otca ani matka, ani maloletá neuviedli žiadnu konkrétnu udalosť, pre ktorú by maloletá zmenila názor na stretávanie s otcom, ktoré sa dovtedy realizovalo bez problémov. Pochybnosť o pravdivosti tvrdení maloletej vzbudzuje aj to, že na jednej strane sa s otcom nechce stretávať, avšak na druhej strane s ním je v telefonickom kontakte. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že styk otca s maloletou neupravil z dôvodu opatrnosti, pričom poukázal na možnosť vykonania znaleckého dokazovania v konaní vo veci samej. V danom prípade však s ohľadom na prax súdov ide o obdobie aj ďalšieho jedného roka, pričom za tento čas môže dôjsť k výraznému narušeniu vzťahov otca a maloletou. Maloletá uviedla, že s otcom naposledy komunikovala dňa 04.04.2023, t. j. deň po podaní návrhu otca na úpravu styku s maloletou. Otec sa od uvedeného dátumu pokúšal s maloletou spojiť, ale táto mu už neodpovedala. Z predloženej správy zo šetrenia pomerov nevyplýva, či išlo o vopred ohlásené šetrenie pomerov v domácnosti matky, a teda matka mohla mať vedomosť o návrhu otca a mohla sa na šetrenie (s poukazom na stav domácnosti) pripraviť a zároveň naň pripraviť aj maloletú, čo do jej vyjadrení, pričom maloletá prestala komunikovať s otcom bezprostredne po podaní návrhu. S poukazom na vyššie uvedené otec navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25.04.2023, č. k. -31 zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie nasledovného znenia: „Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX vždy od piatka párneho týždňa od 16:00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 8:00 hod.“

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej tak, že je toho názoru, že otec maloletej volil formu neodkladného opatrenia výlučne preto, aby mohol svojimi jednostrannými a ničím nepodloženými tvrdeniami zmanipulovať súd za účelom nariadenia neodkladného opatrenia bez riadneho prešetrenia skutočného stavu v konaní o úpravu práv a povinností k maloletej. Ako to vyplýva zo správy tohto orgánu, vykonali šetrenie v jej domácnosti, kde našli dobré a vhodné výchovné podmienky na starostlivosť o dieťa, a vyvrátili tým účelové tvrdenia otca maloletej o jej údajnom alkoholizme či zanedbávaní maloletej. Keďže maloletá bude mať v auguste 11 rokov, je dostatočne rozumovo vyspelá, a jej názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť. Na základe vyššie uvedených skutočností je podľa matky zrejmé, že maloletá slobodne a bez nátlaku vyjadrila svoj jednoznačný a nezameniteľný názor, že nemá vôľu ani ochotu sa osobne stretávať so svojim otcom, ktorý sa jej dostatočne nevenuje a ktorý proti nej použil fyzické násilie. Matka popiera skutkové tvrdenia uvedené v návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, že by medzi nimi malo vládnuť obzvlášť silné citové puto, resp. že by maloletá mala sama od seba komunikovať s ním. Po preštudovaní si SMS-kovej komunikácie predloženej otcom maloletej je zrejmé, že sa jedná zväčša o jednostrannú nátlakovú formu písania správ zo strany otca maloletej, ktorý sa čoraz intenzívnejšie domáha odpovede od maloletej. Maloletá mu odpovedá často už z frustrácie, aby jej dal konečne pokoj. K spolužitiu s otcom uviedla, že v skutočnosti bola k odchodu z I. donútená z dôvodu pretrvávajúceho psychického a fyzického násilia zo strany otca maloletej, ktorý ju počas ich spolužitia neraz zbil a škrtil, vyhrážal sa, že jej zoberie dcéru. Svoje vyhrážky otec maloletej zmocňoval ešte aj svojou strelnou zbraňou, ktorú mal vtedy v držbe. Tieto pretrvávajúce fyzické a psychické útoky na matku sa podpísali aj na maloletej, ktorá ich napriek svojmu vtedy ešte mladému veku citlivo vnímala. Častokrát stála so strachom pri stene a plakala. Po poslednej návšteve maloletej u otca sa však ku matke vrátila s nepokojom na duši, a matka na nej videla, že niečo nie je v poriadku. Keď sa už ukľudnila, a ona sa jej opýtala, čo sa stalo, tak sa jej zdôverila, že ostala doma sama so svojim otcom (boli vtedy u nich na chate), lebo jeho družka s ich spoločnou dcérou niekam odišli. Večer musela spať s ním v jednej posteli, a keď nechcela, tak ju otec okríkol a zbil. Opäť sa teda vrátil ku svojmu typickému správaniu, kedy si potrebuje dokazovať svoju moc a nadvládu, aby všetci ľudia boli od neho závislí. Matka má odôvodnenú obavu, že svoju agresivitu bude opäť iba stupňovať. V ďalšom matka uvádzala, že nakoľko je riadne zamestnaná na trvalý pracovný pomer, tak do práce nemôže prichádzať pod vplyvom alkoholu. Okrem toho jej zamestnávateľ vykonával v minulosti, a aj teraz pravidelné kontroly na alkohol pri vstupe na pracovisko, a v prípade pozitívneho výsledku dochádza k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Vedie riadnu a usporiadanú domácnosť, čo potvrdila aj správa orgánu sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately. Rovnako nepovažuje za vhodné výchovné prostredie 2-izbového bytu pre výchovu a starostlivosť o 3 maloleté deti (A. a ďalšie dve maloleté deti jej otca s terajšou družkou), pričom údajná plánovaná kúpa 4-izbového bytu ostala iba v hypotetickej rovine, a otec maloletej nadobudnutie vhodnejšieho bývania žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhla, aby odvolací súd postupom podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, lebo je vo výroku vecne správne.

5. K odvolaniu otca sa vyjadril aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý uviedol, že navrhuje potvrdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.

6. Otec v písomnom stanovisku k vyjadreniu matky uviedol, že sa pokúšal vo veci jeho stretávania sa s dcérou dohodnúť s matkou a za týmto účelom ju aj kontaktoval. Dohoda s matkou však nebola možná a matka ako rodič, v ktorého faktickej starostlivosti je maloletá, nevyvinula žiadne úsilie, či kroky pre to, aby sa s maloletou mohol stretnúť. Otec je presvedčený o tom, že matke maloletej tento stav vyhovuje. Tvrdenia maloletej nezodpovedajú realite a jednak sú v rozpore s tým, čo mu maloletá komunikovala a na základe, čoho otec dospel k presvedčeniu o potrebe riešiť pomery v rodine. Verbalizovaný názor maloletej preto v danom prípade nemusí zodpovedať skutočnej vôli dieťaťa, pre ktorého donedávna hrali obaja rodičia podstatnú a nezameniteľnú úlohu v živote. Tvrdenia matky, o tom že ju zbil, škrtil, vyhrážal sa jej, či na ňu mieril s pištoľou, sú klamstvom a výmyslom matky maloletej. Otec popiera akékoľvek násilie vo vzťahu k matke, či maloletej. Klamlivosť tvrdení matky preukazuje fakt, že matka neoznámila na žiadnom príslušnom orgáne takéto násilné správanie, či už voči nej alebo maloletej. V prípade, že by bola matka maloletej donútená k odchodu z dôvodu násilia zo strany otca maloletej, je možné predpokladať, že matka by s otcom maloletej ďalej nekomunikovala. Otec

maloletej však matke pomáhal po ukončení vzťahu s presťahovaním, dokonca jej zakúpil práčku, ktorú jej nechal zaslať na jej adresu, kam sa matka maloletej rozhodla presťahovať. Otec rozporuje tvrdenia matky týkajúce sa poslednej návštevy maloletej u otca a matkou popisované vyjadrenia maloletej. K tvrdeniu ohľadom incidentu na chate otec uviedol, že nešlo o poslednú návštevu maloletej u otca (tá bola až v novembri 2022). Situácia na chate, kedy by otec s maloletou zostali na chate osamote, nenastala a nemohlo dôjsť k matkou uvádzanému incidentu. Z kapacitných dôvodov chaty spala v jednej miestnosti partnerka otca s mladšou dcérou a v druhej miestnosti otec s maloletou. Maloletá bola s týmto usporiadaním od začiatku uzrozumená, súhlasila a všetko prebiehalo bez najmenšieho problému, preto otec nemal akýkoľvek dôvod maloletú okríknuť, či vôbec presviedčať. Podľa otca ide de len o vyfabulovaný popis udalostí, ktoré sa nikdy neodohrali, zároveň nemajú žiadnu časovú následnosť, keďže maloletá po pobyte na chate v lete ešte navštevovala otca a otec je presvedčený o tom, že pôvodcom týchto tvrdení je matka, resp. lojalita maloletej vo vzťahu k matke. Otec má preto za to, že zmeny v správaní a konaní maloletej vo vzťahu k nemu sú podmienené vonkajšími faktormi zo strany matky, a je presvedčený o tom, že maloletá chce matku chrániť (s ohľadom na jej vyjadrenie, že si ublíži, ak od nej maloletá odíde). Poukazoval tiež na to, že matka vyjadrenie maloletej prezentuje ako jednoznačný a nezmeniteľný názor. Uvedené podľa otca preukazuje, že matka maloletej v danom prípade nemala a ani nemá záujem zmeniť tento stav, počas ktorého nedochádza ku kontaktu otca s maloletou a matka práve tento stav podporuje. Bola to práve maloletá, kto otcovi notifikoval problém matky s alkoholom, a otcovi uvedené potvrdila aj kamarátka matky maloletej. Tieto iba sprostredkované informácie uviedol za účelom ich prešetrenia v záujme maloletého dieťaťa.

7. Krajský súd v Trnave po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( a ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

8. Odvolacie námietky otca odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné, zakladajúce dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď navrhované neodkladné opatrenie nenariadil, a preto podľa jeho uznesenie zmenil tak, že neodkladné opatrenie nariadil a nad rámec súdom upraveného styku výrokom II. návrh otca zamietol.

9. Podľa (, ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa (, ), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Cieľom neodkladných opatrení je iba provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (narozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

11. Inštitút neodkladného opatrenia v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa a to aj bez vykonania potrebného dokazovania.

12. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a účelom jeho úpravy je čo najvhodnejším spôsobom a v čo najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Pri rešpektovaní všetkých vyššie uvedených prirodzených potrieb dieťaťa treba však v každom prípade posúdiť aj schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa a tejto prispôsobiť úpravu styku. Iba mimoriadne, ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho i zakáže. Spoľahlivá úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove, s maloletým dieťaťom na prospech tohto dieťaťa a ďalej, aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšiemu záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov, je podmienená náležitým zistením skutkového stavu veci. Iba v takomto prípade možno zhodnotiť niektoré okolnosti, týkajúce sa maloletého dieťaťa a niektoré skutočnosti, týkajúce sa rodičov, predovšetkým zhodnotenie veku a zdravotného stavu maloletého dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičom, osobných a rodinných pomerov rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a materiálne možnosti a ďalšie významné okolnosti a tomuto potom prispôsobiť frekvenciu styku tak, aby bolo stretávanie s druhým rodičom dieťaťu na prospech. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.

13. V čase rozhodovania o neodkladnom opatrení, ktoré navrhuje otec, nie je výkon rodičovských práv a povinností k maloletej medzi rodičmi žiadnym súdnym rozhodnutím upravený, tieto vzťahy sa spravujú iba ústnou dohodou. Z vykonaného pohovoru Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s maloletým dieťaťom vyplynulo, že maloletá sa na aktuálnom mieste pobytu s matkou cíti dobre, s otcom komunikuje telefonicky, niekedy mu napíše správu, k otcovi nechodí rada, pretože si ju otec nevšíma, nechce sa s ním stretávať osobne, stačí jej telefonický kontakt, otca sa bojí, lebo ju často udrel rukou, keď sa nahneval, a neospravedlnil sa. Pokiaľ ide o sociálne a majetkové pomery na strane matky, z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že je v možnostiach a schopnostiach matky zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú a vytvoriť vhodné podmienky pre zdravý psychický, fyzický, sociálny a všestranný vývoj maloletej.

14. V prejedávanej veci mal odvolací súd za preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a na styku s maloletou A. sa nevedia dohodnúť. V záujme zachovania prirodzeného vzťahu medzi otcom a jeho maloletou dcérou a pravidelnosti styku medzi nimi, s cieľom eliminácie napätia medzi rodičmi, ktorá z neistoty plynie, odvolací súd nateraz upravil styk otca s maloletým dieťaťom v každom párnom kalendárnom týždni v roku v stredu od 17.00 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v roku v nedeľu od 15.00 hod. do 16.00 hod.. Súd pri rozhodovaní prihliadol na postoj a názor maloletej A., ktorá podľa názoru odvolacieho súdu nemá k otcovi absolútne odmietavý postoj, nakoľko pravidelne komunikuje s otcom aspoň telefonicky. V tejto súvislosti je súčasne potrebné konštatovať, že dieťa vo veku 11 rokov nie je možné (všeobecne) považovať za tak vyspelé z hľadiska rozpoznania pre ďalší život prospešného či neprospešného, aby rozhodovanie o styku s rodičom bolo možné ponechať iba na jeho vôľu. V záujme maloletého dieťaťa nepochybne je, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený osobný kontakt s oboma rodičmi. Odlúčenie od otca dieťaťu k pohode neprispeje, rovnako ani nezhody rodičov ohľadne rozsahu styku. Nateraz okolnosti agresívneho správania otca (ktorý mal použiť fyzické násilie proti maloletej i matke) zostalo iba v rovine tvrdení, v neprospech tvrdení tohto charakteru svedčí skutočnosť, že matka maloletej nedokladovala ani netvrdila vykonanie akýchkoľvek krokov k ochrane pred tvrdeným násilným konaním otca, hoci tento ju mal v minulosti opakovane biť, škrtiť, vyhrážať sa jej so zbraňou, a mala byť aj maloletou informovaná o hrubom správaní sa otca. Ide však o závažné obvinenie, ktoré bol súd povinný zohľadniť, preto v záujme maloletého dieťaťa a jeho ochrany upravil styk otca v minimálnom rozsahu zaručujúcom aj vzhľadom na vzdialenosť bydliska otca a maloletej, že sa styk bude realizovať vo verejnom priestore.

15. Stretávanie sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je prostriedkom k zachovaniu a k ďalšiemu rozvíjaniu vzájomného vzťahu dieťaťa a rodiča a je prostriedkom napĺňania viacerých práv rodiča, ale v rovnakej miere aj viacerých práv dieťaťa. Stretávanie sa s dieťaťom nemožno vnímať iba ako právo rodiča, ale prinajmenšom rovnako aj ako právo dieťaťa, ktoré (právo) by malo dieťaťu zabezpečiť, aby neprišlo o vzťah s jednou z najbližších osôb svojho života. Je v záujme dieťaťa, aby v jeho blízkosti zostali obaja rodičia s čo najviac intenzívnym pozitívnym vzťahom k nemu, a to aj po tom, ako medzi rodičmi samotnými o pozitívnom vzťahu hovoriť nemožno. Rodičia si pritom často neuvedomujú, že tým, že sa snažia druhého rodiča vylúčiť zo života svojho dieťaťa, ochudobňujú dieťa o blízkosť milujúceho človeka. Odmietavý postoj maloletej k styku s otcom by pomohol zmierniť zodpovednejší prístup oboch rodičov a snaha všetkých o dosiahnutie harmonického vzťahu postupným budovaním dôvery, a to nenásilným spôsobom. Optimálnou formou by bolo v predmetnej veci stretávania sa otca s maloletou spontánne, pri styku založenom na vzájomnej dohode oboch rodičov. Uvedená forma styku by mala pozitívny vplyv na obnovenie vzájomných vzťahov otca a maloletej potrebných preto, že aj otec má v živote maloletej nezastupiteľnú úlohu. V tomto smere odvolací súd apeluje na matku, ktorá si musí uvedomiť dôležitosť úlohy otca v živote maloletej, aby v prospech styku dieťaťa s otcom vystupovala proaktívne a aby na maloletú vplývala za účelom zlepšenia naštrbených vzťahov.

16. Súčasne odvolací súd dáva obom rodičom do pozornosti, že predmetné rozhodnutie predstavuje len dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozhodnutia vo veci samej. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Ako sám otec vo svojom vyjadrení uviedol, podal návrh vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Súd prvej inštancie teda až v konaní vo veci samej vykoná náležité dokazovanie so zameraním sa na preskúmanie všetkých účastníkmi tvrdených skutočností a dôkazov, ktoré budú východiskom pre konečné rozhodnutie, ktoré bude sledovať záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravý psychický a fyzický vývin.

17. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. zmenil a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, s tým, že predmetné uznesenie bude platiť do právoplatného skončenia konania vo veci samej na základe návrhu otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa .

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).