Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-20-2013.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/20/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľky: I. W., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XX, K., toho času bytom Y. XXX/XX, K., zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, P. O. BOX 18, Bratislava 15, IČO: 30 798 841, zastúpeného Mgr. Ivanom Kolečavom, vedúcim kancelárie Centra právnej pomoci vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 102, Svidník, proti odporcovi: N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XX, K., zastúpeného JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 2P 124/2012-34 zo dňa 22. 10. 2012 väčšinou hlasov takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania.
II. Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške uvedenej v písomne vyhotovenom rozsudku do 30 dní od jeho právoplatnosti na účet Centra právnej pomoci, pracovisko Svidník.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 Eur mesačne počnúc od 03. 08. 2012 do budúcna vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet navrhovateľky vedený v SLSP, a. s. č. XXXXXXXXXX/XXXX pod následkami výkonu rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že odporca je povinný zaplatiť zástupcovi navrhovateľky Centru právnej pomoci trovy konania v sume 130 Eur na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Prvostupňový súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Svidník, č. k. 4C 72/2008-41 zo dňa 09. 09. 2008. Mal. deti pochádzajúce z manželstva účastníkov boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 3 000 Sk na každé dieťa. Z výpovede navrhovateľky zistil, že pracuje ako živnostníčka v odbore žalúzie a plastové okná a jej príjem z tejto činnosti je okolo 200 Eur mesačne. Odporca je živnostníkom, platí výživné na mal. deti sumou 200 Eur. Ďalej mal za preukázané, že odporca podal návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu č. 1 vo vchode 10 nachádzajúcemu sa v bytovom dome súp. č. XXX zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. K..
Prvostupňový súd ďalej uviedol, že aj keď navrhovateľka samostatne zárobkovo činnou osobou, nie je schopná sa ako rozvedená manželka živiť a má právo na primeranú výživu od bývalého manžela.
Prisvedčil navrhovateľke, že nemôže v súčasnej dobe pracovať ako šička pre nevyhovujúci pracovný čas, pretože sa stará o dve mal. deti. Navrhovateľka podľa názoru súdu prvého stupňa využila všetky možnosti, aby si zaobstarala prostriedky na vlastnú výživu z vlastného príjmu, ktoré sú však v súčasnej dobe pre ňu nepostačujúce. Určenú výšku výživného považoval za výšku zodpovedajúcu možnostiam odporcu.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol neúspešný a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania v zmysle ust. § 12 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi platiť výživné vo výške 50 Eur mesačne počnúc od 30. 08. 2012 do budúcna, podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodovanie.
V odvolaní uviedol, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci potrebný na rozhodnutie. Má za to, že súd prvého stupňa nezisťoval mesačné náklady odporcu s výnimkou výživného. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nepreskúmateľné. Predložil rozhodnutie Obvodného úradu vo Svidníku, odbor živnostenského podnikania o pozastavení živnostenského oprávnenia, z ktorého vyplýva, že má toho času pozastavenú činnosť, pričom tak neučinil účelovo, ale z dôvodu, aby v čase, keď nevykonáva činnosť, ušetril na povinných odvodoch.
Podľa neho v danom prípade neboli preukázané subjektívne a ani objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznať príspevok v prospech navrhovateľky.
K podanému odvolaniu podala písomné vyjadrenie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Vo vyjadrení ďalej uviedla, že jej čistý mesačný príjem je 200 Eur, má ukončené stredné odborné vzdelanie bez maturity v odbore krajčírka textilných odevov. V meste K. a ani v blízkom okolí nie je dostatok (žiadna) pracovných ponúk, aby sa mohla zamestnať s ohľadom na svoje vzdelanie. Má zvýšené výdaje, od času, kedy odporca podal návrh na zverenie mal. detí do jeho osobnej starostlivosti. Odporca jej nepomáha s výchovou ich spoločných detí. Má za to, že preukázala subjektívne a objektívne skutočnosti - slabú kvalifikáciu, faktickú nemožnosť nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jej fyzickým a duševným schopnostiam, ktoré odôvodňujú priznať jej príspevok. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a po odchode zo spoločného družstevného bytu žije v nedôstojných podmienkach v mestskom sociálnom byte - bývalá garáž. Poukázala tiež na ust. § 72 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine, pričom hlavnou príčinou rozvratu manželstva bolo fyzické napadanie zo strany odporcu a jeho vzťah k inej žene.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo zopakoval dokazovanie výsluchom navrhovateľky a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania je právoplatne rozvedené. Mal. deti pochádzajúce z manželstva účastníkov boli zverené na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka spolu s mal. deťmi býva v mestskom sociálnom byte v K., pričom ide o prestavanú automobilovú garáž. Príjmom navrhovateľky je čistý mesačný príjem cca 200 Eur, ktoré má z titulu podnikania ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Má ukončené stredné odborné vzdelanie bez maturity v odbore krajčírka textilných odevov. V kalendárnom roku 2011 predstavoval základ dane u navrhovateľky sumu 633,93 Eur. Za kalendárny rok 2011 zaplatila navrhovateľka za služby spojené s užívaním bytu na ul. Y. v K. sumu 659,46 Eur. U odporcu základ dane za rok 2011 z príjmu fyzickej osoby predstavoval sumu 8 817,88 Eur.
Podľa ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine, má rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sa sám živiť, právo žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Na vznik tejto vyživovacej povinnosti sa teda vyžadujú dve podmienky, a to, aby rozvedený manžel bol neschopný sa sám živiť a bývalý manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný mu poskytovať príspevok.
Odporca v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa neposúdil správne schopnosť navrhovateľky, resp. jej neschopnosť samostatne sa živiť. K tejto odvolacej námietke odvolací súd udáva, že po rozvode manželstva sú časté prípady, keď sa jeden z rozvedených manželov dostáva do zlej finančnej situácie, nie je schopný sa sám živiť, zníži sa mu životná úroveň, a to najmä vtedy, ak sa osobne stará o mal. deti. V prejednávanej veci súd prvého stupňa náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, prečo považuje navrhovateľku za osobu, ktorá nie je schopná sa sama živiť. Jej neschopnosť sama sa živiť vyplýva zo skutočnosti, že sa stará o mal. deti, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť s tým, že aj keď ide o mal. deti, ktoré navštevujú základnú školskú dochádzku, vyžadujú si osobitú starostlivosť zo strany navrhovateľky, keďže je táto nútená zabezpečovať ich osobnú starostlivosť pri ukončení školského vyučovania vzhľadom na vzdialenosť školy, miesta bydliska mal. detí a premávku z miesta školy do miesta bydliska. Už len z tejto danej situácie vyplýva, že nemá možnosti a príležitosť zaobstarať si iné primerané zamestnanie. Navrhovateľka vzhľadom na starostlivosť o mal. deti nemá príležitosť zamestnať sa tak, aby bolo miesto výkonu práce primerane vzdialené od miesta bydliska mal. detí z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečovania ich osobnej starostlivosti. Je potrebné prihliadnuť tiež na okolnosť, že v mieste bydliska navrhovateľky je znížená možnosť zamestnať sa vzhľadom na nedostatok pracovných príležitostí. Je potrebné tiež prihliadnuť na kvalifikáciu a ukončené vzdelanie navrhovateľky. Súd prvého stupňa tak správne posúdil neschopnosť navrhovateľky, ktorá spočíva v objektívnych okolnostiach, a to starostlivosti o mal. deti a v nemožnosti nájsť si primerané zamestnanie.
Súd prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, dostatočne zistil skutkový stav veci pre posúdenie otázky, či je schopná a v akom rozsahu zo svojho príjmu uspokojiť svoje potreby. Výška jej príjmu postačuje len na úhradu nevyhnutných nákladov súvisiacich s jej výživou a s upokojením potrieb nevyhnutných na bývanie a výživu.
Súd prvého stupňa správne určil aj rozsah príspevku, ktorý zodpovedá potrebám primeranej výživy navrhovateľky a zároveň prihliadol na odôvodnené schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu ako povinného. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľka nevlastní žiadne nehnuteľnosti a navyše neužíva ani družstevný byt, ku ktorému obom manželom vzniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu. Za primeranú výživu sa nepovažujú len nevyhnutné náklady na stravovanie, ale tiež na uspokojovanie ďalších nevyhnutných potrieb rozvedeného manžela vyplývajúce z jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu života a pod. (porovnaj R 45/1986).
Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok ako vecne správny, vrátane správneho výroku o trovách konania potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 12 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a ust. § 14a ods. 2 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 130 Eur do 30 dní od jeho právoplatnosti na účet Centra právnej pomoci, pracovisko Svidník.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 2:1. Odlišné stanovisko predsedu senátu vychádza z právneho názoru, podľa ktorého ustanovenie § 72 ods. 1 Zákona o rodine treba vykladať tak, že nie je rozhodujúci nedostatok možností, ale schopností. Právne významné je, či oprávnený subjekt je schopný sám sa živiť. Z okolností prípadu vyplýva, že schopnosť samostatne sa živiť na strane navrhovateľky tu existuje, iba nie sú v regióne dobré možnosti, a to by nemal znášať žalovaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.