Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-76-2008.pdf
PDF · 96.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/76/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľky: N., zast. advokátom JUDr. Imrichom Foltýnom, AK Zámocká 1066/2, Malacky proti odporcom: 1. U., 2. U., obaja zast. advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, AK Nádražná 23, Malacky o odstránenie stavby, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania v sume 789,35 Eur na účet advokátky JUDr. Ester Bujnovskej, AK Nádražná 23, Malacky, vedený v P., a.s., č.účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím písomne podaným návrhom zo dňa 16.03.2007, pôvodne na Okresný súd Bratislava IV. (pôvodné číslo konania OS Bratislava IV. sp.zn. 6C 78/2007), sa domáhala uloženia povinnosti odporcom v 1.a 2. rade na vlastné náklady odstrániť betónovú podmurovku s oplotením a viničom, postavené na parcele navrhovateľky č. XXX/X v kat. úz. F., ktorá je zapísaná na LV č. XXX Katastrálneho úradu V., Správy katastra U.. Navrhovateľka uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. F., parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 314 m2. Odporcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susedného pozemku a to parcely č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 442 m2 v kat. úz. F., zapísaného na LV č. XXX . Katastrálneho úradu V. Správy katastra U. v podiele 1/1. Navrhovateľka ďalej uviedla, že na jej pozemku sa nachádza rodinný dom súp.č. XXX a tento je vzdialený od hranice pozemku cca 1 m. V uvedenej časti za rodinným domom, teda na parcele č. XXX/X majú odporcovia postavenú betónovú podmurovku s pletivovým oplotením a viničom, ktoré bránia navrhovateľke vykonávať údržbu rodinného domu a bránia jej vo výstavbe vlastného oplotenia. Keďže odporcovia spochybňovali hranicu pozemkov, bola navrhovateľka nútená dať ho zamerať. Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedli, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.1.1984 spísanej na Štátnom notárstve v Senici, registrovanej pod číslom Rl314/84 odkúpili nehnuteľnosti v kat. úz. F. a to parc. č. XXX . - dom a dvor vo výmere 216 m2, parc. č. XXX/X - dvor vo výmere 442 m2 a parc.č. XXX. - dvor vo výmere XXX m2. Následne bola na základe kúpnej a rozdeľovacej zmluvy parc. č. XXX. - dvor vo výmere 421 m2 rozdelená podľa geometrického plánu tak, že medzi rozdeľované nehnuteľnosti bol začlenený aj pozemok parc. č. XXX - dvor vo výmere 216 m2 a vytvorené 2 nove parcely XXX/X vo výmere 451 m2, ktoré zostali v ich vlastníctve a na parcelu č. XXX/X vo vlastníctve Antónie Hlavatej. Na základe týchto zmlúv a ani geometrickým plánom však neboli zamerané hranice parc. č. XXX/X. a XXX/X.. Hranice medzi týmito pozemkami boli už v čase kúpi nehnuteľnosti oddelené betónovou podmurovkou a pletivovým plotom. Pôvodná betónová podmurovka stojí na pozemkoch dodnes, teda viac ako 20 rokov. Vinič, ktorý žiada navrhovateľka odstrániť, si odporcovia nasadili vo svojej časti záhrady, cca 0,5 m od plota, takže navrhovateľke
vôbec nebráni v údržbe jej nehnuteľnosti. Odporcovia ďalej vo svojom vyjadrení uviedli, že nebohý spolumajiteľ a manžel navrhovateľky začal výstavku rodinného domu bez toho, aby si dal pozemok, na ktorom stavbu realizoval, zamerať. Počas stavby rod. domu ani navrhovateľka, ani je nebohý manžel, jestvujúce hranice pozemku nenamietali. Stavbu umiestnili tesne k hranici pozemku, bez možnosti prechodu vedľa stavby. Hranice pozemku začala navrhovateľka namietať až po smrti svojho manžela na základe geometrického plánu, ktorým si musela dať zamerať svoj rod. dom, keďže tento nebol evidovaný v Katastri nehnuteľností. Odporcovia geometrický plán na zameranie rod. domu ale nepovažovali na dostatočný k zameraniu hraníc pozemku. Zároveň odporcovia v písomnej komunikácii upozornili navrhovateľku na ustanovenie § 134 ods. 1 Obč. zák. na základe ktorého nadobudli vlastnícke právo k pozemku par. č. XXX/X v kat. úz. F. v takom rozsahu v akom ho kúpili a to aj v spornej časti, vydržaním. Oni ho užívajú viac ako 20 rokov v nezmenenom stave a v rovnakom stave ho užívali i predchádzajúci vlastníci. Odporcovia nesúhlasili s vytýčením spornej hranice pozemkov tak, ako to bolo vypracované firmou T.., so sídlom K..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, oboznámil sa s LV KÚ BA, Správy katastra Malacky č. XXX, XXX pre kat. úz. F., protokolom o vytýčení hranice pozemku a vytyčovacím náčrtom na časť parcely č. XXX/X č. XXX/XXXX vyhotovenými T., s.r.o., K., geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 25.5.2004 vyhotoveným geodetom C., geometrickým plánom na rozdelenie spoločného dvora a zameranie stavebného pozemku č. XXX-XXX-XXXX-XX, XXX-XXX-XXXX-XX vyhotoveným T., čestnými prehláseniami E. bytom F., L., I. V. N. stavebným povolením vydaným ONV v Senici č. Výst. XX/XX zo dňa 20.3.1985 na stavbu rodinného domu F. a manželky N. na parc. č. XXX/ X. v kat. úz. F., znaleckým posudkom znalca C., znalca z odboru geodézie a kartografie, č. 16/2011 zo dňa 5.10.2011, ohliadkou parciel č. XXX/X, XXX/X a susediacich, fotodokumentáciou nehnuteľností a ďalším obsahom spisu, pričom zistil nasledovné:
Navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F. parc. č. XXX/X vo výmere 314 m2 - zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X vo výmere 128 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX Katastrálneho úradu V., Správy katastra U. Vyššie uvedeným stavebným povolením bolo vydané navrhovateľke a jej manželovi stavebné povolenie na „novostavbu rodinného domku F. a manželky N.“. Stavba rodinného domu bola povolená na pozemku parc. č. XXX/X v kat. úz. F.. Stavba rodinného domu mala byť umiestnená podľa stavebného povolenia nasledovne: „Stavba bude osadená z oboch strán na hranici pozemku, jedná sa o radovú zástavbu. Bude lícovať ľavým predným rohom s RD č. XXX“.
Odporcovia sú vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F. parc. č. XXX/X. vo výmere 451 m2
- zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X vo výmere 442 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX Katastrálneho úradu Bratislava, Správy katastra Malacky. Tieto nehnuteľnosti kúpili na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice na Štátnom notárstve v Senici dňa 30.1.1984 pod č. N67/84 NZ66/84 a registrovaná Štátnym notárstvom v Senici dňa 28.4.1984 pod číslom Rl314/84. Na základe uvedenej zmluvy navrhovatelia kúpili v celosti parc. č. XXX. - zast. plocha a dom č. 447 s dvorom - výmera XXX m2, parc. č. XXX/X - dvor o výmere 442 m2, parc. č. XXX. - spoločný dvor o výmere 421 m2. Geometrickým plánom na oddelenie spoločného dvora a zameranie spoločného pozemku zo dňa 6.9.1984 vypracovanom T. n.p. F. boli vytvorené z pôvodnej parcely č. XXX, ktorá zanikla, nové parcely č. XXX/X. o výmere 451 m2 - zast. plocha vo vlastníctve odporcov a parc. č. XXX/X vo výmere 205 m2 - zast. plocha vo vlastníctve R. Zanikla aj parc. č. XXX - zast. plocha. Odporcovia svoje nehnuteľnosti parc. č. XXX/X a XXX/X. od kúpy nerušene užívali.
Navrhovateľka až v roku 2004 začala žiadať najskôr Obec Sološnica a následne odporcov o doriešenie hranice medzi pozemkami, parc. č. XXX/X a XXX/X, keďže tieto hranice považovala za sporné. Bol vypracovaný vytyčovací náčrt č. 133/2005 firmou T. na časť parcely XXX/X a protokolom o vytýčení hranice pozemku bola vytýčená hranica medzi pozemkami XXX/X a XXX/X. Rodinný dom navrhovateľky bol zameraný geometrickým plánom č. 22/2004 vyhotoveným na zameranie rodinného domu, parc. č. XXX/X. Odporcovia takéto vytýčenie spornej hranice spochybňovali a spochybňovali aj hranicu stanovenú geometrickým plánom č. 22/2004. Odôvodňovali to tým, že zameranie bolo vykonané nesprávnym spôsobom.
Účastníci na pojednávaní argumentovali odlišnými dokladmi o skutočnom priebehu hranice medzi pozemkami. Hranica medzi pozemkami zostala sporná. Odporcovia preto, aby súd vo veci nariadil
znalecké dokazovanie znalcom, geodetom, na určenie priebehu skutočnej hranice medzi pozemkami v ich vlastníctve a pozemkami vo vlastníctve navrhovateľky. Odporcovia poukazovali na svoju dobromyseľnosť užívania po celú dobu užívania až do spochybňovania ich vlastníctva navrhovateľkou.
Vzhľadom na rozporné stanoviská účastníkov o hranici pozemkov a o umiestnení oplotenia na ich hranici a vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo navrhované zameranie hranice pozemkov znalcom, geodetom, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktorým žiadal znalca, aby zistil správny priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami vo vlastníctve navrhovateľky a odporcov, a aby vyznačil súčasný stav hranice znaleckým náčrtom. Súd ďalej žiadal znalca, aby v znaleckom náčrte vyznačil aj zabranú výmeru pozemku, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky. Znalec C. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že odporcovia užívajú časť pozemku navrhovateľky parc. č. XXX/X. Znalec vo svojom znaleckom posudku, vo vytyčovacom náčrte ohraničil časť parcely XXX/X, ktorá je vo výmere 52 m2, bodmi A,B,C a D a označil ju ako parc. č. XXX/X, pričom sa jedná o tú časť parc. č. XXX/X, ktorá je v užívaní odporcov.
V písomnom čestnom prehlásení zo dňa 23.6.2009 uviedla pani E., že v roku 1984 odpredala spolu so svojim bratom odporcom pozemok, parc. č. XXX/X. Tento bol už v roku 1984 oddelený pôvodným oplotením od pozemku, parc. č. XXX/X, ktoré ponechali i noví nadobúdatelia, iba ho opravili. L., vo svojom písomnom čestnom prehlásení zo dňa 18.5.2012 sa vyjadril k situácii na parc. č. XXX/X v čase výstavby rod. domu odporcov v roku 1986-1987. I., v písomnom čestnom prehlásení zo dňa 18.5.2012 prehlásil, že jeho otec I., od roku 1976 až do roku 1984 užíval záhradu, parc. č. XXX/X v kat.úz. F., ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve odporcov. Pozemok bol podľa čestného prehlásenia pána I. od susedov oddelený základom betónovej podmurovky.
Podľa § 868 Obč. zák., pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 129 ods. 1, 2 Obč. zák., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. Podľa § 130 ods. 1, 2 Obč. zák., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 135c ods. 1 Obč. zák., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
Podľa § 135c ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Podľa § 135c ods. 3 Obč. zák., súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Podľa § 67c zák. č. 162/1995 Z.z. - katastrálny zákon, v platnom znení, ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné.
Podľa § 18 písm. a/ b/ c/ d/ zák. č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona č. 222/1996 Z.z., katastrálny úrad rozhoduje v katastrálnom konaní, zapisuje práva k nehnuteľnostiam, spravuje a aktualizuje kataster v súlade s
právnym stavom a skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; kataster vedie a udržiava v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami, obcami a štátnymi orgánmi, vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69.
Podľa § 41 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do LV a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.
Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam (ods. 1) sa zapisujú v poradí, v akom sa katastrálnemu úradu doručili návrhy na zápis do katastra, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, k verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti, treba pripojiť aj geometrický plán.
Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, údaje, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka je v celosti vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností v kat. úz. F., zapísaných na LV č. XXX. Katastrálneho úradu Bratislava, Správy katastra Malacky. V súčasnosti sa jedná o parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria a XXX/X - zastavané plochy a nádvoria. Odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. F., zapísaných na LV č. XXX Katastrálneho úradu Bratislava, Správy katastra Malacky V súčasnosti sa jedná o parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria a XXX/X - zastavané plochy a nádvoria. Zistenia znalca C. z jeho znaleckého posudku č. 16/2011 súd už vyššie uviedol. Znalec v znaleckom náčrte, ktorý je súčasťou znaleckého posudku určil polohu oplotenia vzhľadom k hranici medzi pozemkami, parc. č. XXX/X. a XXX/X. Vyznačil aj časť parc. č. XXX/X, ktorú užívajú odporcovia, pričom ju označil parcelným č. XXX/X. Doteraz žiadnym iným rozhodnutím správneho orgánu a ani rozhodnutím súdu nebolo rozhodnuté o inom priebehu hraníc medzi pozemkami vo vlastníctve navrhovateľky a odporcov. Na hranici pozemkov, avšak nie na vlastníckej hranici pozemkov, sa nachádza oplotenie oddeľujúce pozemky vo vlastníctve navrhovateľky a odporcov.
Navrhovateľka má právo na ochranu svojho vlastníctva podľa vyššie cit. ust. Obč. zák. (§ 135c Obč. zák.). Je nesporné, že navrhovateľka je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. F.. Z dokazovania je zrejmé, že na nehnuteľnosti v jej vlastníctve, a to na parc. č. XXX/X sa nachádza plot. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vlastníctvo navrhovateľky nie je možné v súčasnosti spochybniť. Je potrebné vychádzať z údajov katastra, pričom súd na príslušné ustanovenia katastrálneho zákona, o ktoré sa takýto záver súdu opiera, vyššie uviedol. Odporcovia v 1. a 2. rade časť nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky užívajú proti jej vôli a na jej výzvu o vypratanie nereagovali. K inej dohode o zásahu do vlastníckych práv navrhovateľky nedošlo. Podľa vyššie citovaného ust. § 135 je však možné rozhodnúť o odstránení stavby na cudzom pozemku, ak na to nebolo právo. Z vykonaného dokazovania, z geometrických zameraní, zo stavebného povolenia, z čestných prehlásení a z ďalších listinných dôkazov zistil, že odporcovia užívajú svoju nehnuteľnosť, parc. č. XXX/X v rozsahu, v akom ju kúpili od predchádzajúcich vlastníkov, od kúpy a to nerušene. Sú teda vlastníkmi pozemku parc. č. XXX/X. v rozsahu, ako ho kúpili a aj vlastníkmi stavby oplotenia, nie je možné konštatovať, že stavba bola zriadená na cudzom pozemku a odporcovia, resp. ich právny predchodcovia nemali na zriadenie tejto stavby právo. Je skutočnosťou, že podľa súčasného zamerania, odporcovia užívajú časť parc. č. XXX/X., avšak jedná sa o užívanie dobromyseľné, ktoré bolo dlhodobé a ničím nerušené, až do roku 2004, kedy navrhovateľka začala vlastnícku hranicu medzi pozemkami spochybňovať. Súd bol preto toho názoru, že nie sú dôvody na odstránenie takejto stavby, teda oplotenia, tak ako to má na mysli citované ust. § 135c ods. 1 Obč. zák. Návrh navrhovateľky preto súd zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcom, ktorí mali vo veci úspech, súd priznal náhradu trov konania. Trovy konania predstavujú odmenu advokátky za 8 úkonov právnej pomoci (1. príprava a prevzatie zastúpenia 23.6.2008, 2. účasť na pojednávaní dňa 17.3.2009, 3. písomné
vyjadrenie vo veci zo dňa 14.7.2010, 4. účasť na pojednávaní dňa 7.6.2012, 5. účasť na ohliadke dňa 29.6.2012, 6. účasť na pojednávaní dňa 23.10.2012, 7. účasť na pojednávaní dňa 6.12.2012, 8. účasť na pojednávaní dňa 7.5.2013). V konaní išlo o spor, v ktorom sa rozhodovalo o odstránení oplotenia, išlo teda o konanie, keď nie je možné hodnotu veci vyjadriť v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Tarifná odmena je potom 1/13 výpočtového základu. Pri úkonoch právnej pomoci pod por. č. 1 patrí právnej zástupkyni odporcov tarifná odmena 48,63 Eur za jeden úkon + 6,30 Eur režijný paušál. Pri úkone právnej pomoci pod por. č. 3 je tarifná odmena 55.49 Eur + 7,21 Eur režijný paušál. Za úkony právnej pomoci pod por. č. 4 až 7 je tarifná odmena v sume á 58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál za jeden úkon právnej pomoci. Za úkon právnej pomoci pod por. č. 9 je tarifná odmena v sume 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál . Právnej zástupkyni odporcov patrí aj náhrada za cestovné podľa § 16,17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a náhrada za stratu času podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Právna zástupkyňa odporcov sa zúčastnila na ohliadke mimo miesta sídla advokáta dňa 29.6.2012. Vzdialenosť medzi Malackami a Sološnicou a späť je 36 km. Právna zástupkyňa odporcov vykonala 1 cestu vlastným motorovým vozidlom s priemernou spotrebou 8,5 l /100 km. Náhrada za cestovné potom predstavuje 11,48 Eur. Za stratu času jej patrí náhrada vo výške 1/60 výpočtového základu za každú, aj začatú polhodinu. Súd priznal právnej zástupkyni odporcov stratu času za 2 polhodiny. V roku 2012 bola 1/60 výpočtového základu vo výške 12,71 Eur. Náhrada za stratu času je potom vo výške 25,42 Eur. Náhrada zaplateného preddavku na znalca predstavuje sumu 300,- Eur. Spolu potom trovy konania predstavujú sumu 789,35 Eur.
Podľa ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.