Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/87/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o mal. dieťa Y. O., nar. XX.X.XXXX v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno dieťa rodičov: T. O., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX a F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto

rozhodol:

Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. Y. O., nar. XX.X.XXXX zo sumy 60,- eur na 35,- eur mesačne počnúc od XX.XX.XXXX.

Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu XP/XX/XXXX zo dňa 7.3.2011 v časti o výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 12.9.2012 domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa a to tak, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť zo sumy 60,- eur na 20,- eur mesačne od podania návrhu t. j. od septembra 2012. Poukázal na to, že naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom XP/XX/ XXXX dňa 7.3.2011 a určil výživné vo výške 60,- eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky. Sem tam má príležitostný príjem , ktorý stačí len na jeho potreby.

Matka s návrhom otca nesúhlasila. Poukázala na to, že mal. dieťa navštevuje MŠ v ktorej mesačne platí 35,- eur a mal. dieťa má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý pretrváva od narodenia.

Kolízna opatrovníčka navrhla návrh otca zamietnuť v plnom rozsahu s poukazom na to, že otec nepreukázal dostatočným spôsobom, že si prácu hľadá a taktiež aj s poukazom na zvýšené výdavky mal. dieťaťa súvisiace s jeho zdrav. stavom.

Súd vo veci vykonal dokazovania a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu XP/XX/XXXX, potvrdením ÚPSVaR KN zo dňa 5.4.2013, potvrdením od H. , X.. H.. E.. zo dňa 8.4.2013, potvrdením od Q. F. I. zo dňa 12.6.2012, dohodou o vykonaní práce zo dňa 25.2.2012, potvrdením otca o evidencii a rozhodnutie , potvrdením matky o poberaní rodičovského príspevku za rok 2013 a 2012, potvrdením o PND 2013, 2012, výpis z OR P. E. X. , X.. H..E.. , potvrdením o príjme

manžela matky, potvrdením o výplate dôchodku otca, vyrozumením poštovej banky, vyjadrením obce , oznámením firmy B., podaním správy od Soc. poisťovne a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno XP/XX/XXXX zo dňa 7.3.2011 bola schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej bol mal. Y. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 60,- eur. V čase rozhodovania bol otec mal. dieťaťa zamestnaný v P. E. X., X.. H.. E.. A. N. s príjmom cca 300,- eur mesačne. Vlastnil rodinný dom , iný majetok nemal a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. T. vo výške 40,- eur. Matka mal. dieťaťa bola na predĺženej MD s príjmom 200,- eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemala a žiaden majetok nevlastnila. V súčasnej dobe je otec mal. dieťaťa nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky. Naposledy bol zamestnaný v P. E. X. A. s príjmom okolo 300,- eur. Uvedená firma skrachovala a následne bola zrušená. Uviedol, že prac. pomer sa skončil okamžitým skončením prac. pomeru zo strany zamestnávateľa pričom odstupné nedostal. Prac. pomer bol rozviazaný koncom roka 2011. Predložil súdu potvrdenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie ako aj potvrdenie o tom, že nepoberá pomoc v hmotnej núdzi. Od uvedeného obdobia pracoval na dohodu o vykonaní práce vo firme H. , X.. H.. E.. a v čase keď tam pracoval zarobil cca 300,- eur. Odkedy tu skončila jeho činnosť nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, hľadá si robotu ale bezvýsledne. Vyučený nie je , živnostenské oprávnenie nemá. Uviedol, že finančne mu pomáhajú rodičia, ktorí sú obaja dôchodcovia. Predložil súdu potvrdenie o dôchodku . Jeho matka S. O. poberá 264,60,- eur a jeho otec Q. O. poberá 281,70,- eur. Uviedol, že v súčasnej dobe nemá žiadne majetok. Má dlh voči poštovej banke z obdobia , keď s matkou dieťaťa spolu žili a spláca ho po 60,- eur. Tieto fin. prostriedky spláca z toho čo si zarobí. Keď ho zavolajú miešať maltu alebo na inú prácu. Za mesiac takúto prácu má asi tri krát a keď pracuje 8 hodín zarobí si 30,eur. Stále má vyživovaciu povinnosť vo výške 40,- eur . S mal. dieťaťom sa nestretáva s odôvodnením, že mu matka nedovolí. Matka mal. dieťaťa je t. č. na MD . Pribudla jej vyživovacia povinnosť voči mal. A. S.. Žije v spol. domácnosti so svojim manželom a dvoma deťmi a to v 2 izbovom byte. Režijné výdavky majú vo výške 165,- eur. Jej manžel pracuje v O. Ž. A. a to s príjmom 500,- eur mesačne. Matka poukázala na to, že od posledného zamestnávateľa otec mal. dieťaťa dostal odstupné cca vo výške 1000,- eur z ktorých si uhrádzal dlhy na nehnuteľnosti . Poprela , že by otec nemal možnosť stretávať sa s dieťaťom avšak nebol ochotný. Dieťa naposledy videl 1.9.2011. Potvrdila, že raz mu povedala, že nech najprv zaplatí dlhy a vtedy môže prísť za dieťaťom. Odvtedy však prešlo 1,5 roka. Matka mal. dieťaťa udržiava kontakt s mal. T. dieťaťom otca cez internet a uvádza, že má záujem o mal. Y.. Mal. dieťa navštevuje MŠ , kde matka platí 35,- eur mesačne , každých 5 mesiacov kupuje synovi ortopedickú obuv za cca 20,- eur. Týždenne chodia na rehabilitácie do NZ , každé 4 mesiace chodia na kontroly k ortopédovi a neurológovi. Mal. dieťa má problémy s pohybom rúk . Je potrebné mu pomáhať pri obliekaní, inak sa pohybuje samostatne. Otec mal. dieťaťa predložil súdu dohodu o skončení prac. pomeru u P. E. X. X.. H.. E.. z ktorej súd zistil, že prac. pomer zamestnanca založený prac. zmluvou odo dňa 22.9.2010 skončil v súlade s ustanovením dohodu dňom 30.6.2011 z dôvodu organizačnej zmeny podľa Zák. práce. Z bodu 3 súd zistil, že zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi odstupné podľa vo výške dvoch priemerných mesačných zárobkov + jeden priemerný mesačný zárobok na základe rozhodnutia spoločnosti. Súd zistil, že voči otcovi mal. dieťaťa prebieha exekúcia a to vykonávaná exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom. Otec uviedol, že táto exekúcia bola ukončená a to uspokojením pohľadávky z odstupného , ktoré dostal bol to dlh voči T-mobile. Otec predložil súdu poštové poukážky o platbách v prospech mal. dieťaťa a to 4/2010 v sume 40,- eur a 11/2011 vo výške 760,- eur. Matka uviedla, že touto sumou otec vyrovnal na základe ich vzájomnej dohode jej podiel na nehnuteľnosti , ktorý predstavoval investície matky vložené do nehnuteľnosti. Táto nehnuteľnosť bola výlučným vlastníctvom otca mal. dieťaťa. Otec uviedol, že tento rok výživné na mal. dieťa vôbec nezaplatil . V 9/2012 uhradil 20,- eur, v 11/2012 uhradil 20,- eur a v 12/2012 uhradil 20, -eur. Matka taktiež potvrdila, že naposledy platil otec výživné v 12/2012. Otec mal. dieťaťa uviedol, že záväzky, ktoré má mu vznikli z menších dlhov, ktoré si zobral na vlastnú potrebu , napr. orange, provident, na úhradu elektriky z nedoplatkov.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerane vysoké riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy (aj po dosiahnutí plnoletosti) kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času pokiaľ nie sú deti sami schopné sa živiť. Nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí, tieto nároky nediferencuje. Podľa Zákona o rodine sú podmienky nároky maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú sami schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho. Do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu, kým po dovŕšení plnoletosti bude začaté, len na návrh oprávneného. Rozhodnutie súdu , ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného ak podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti ďalej trvajú. V tejto súvislosti sa treba zaoberať otázkou zmeny v tom do rúk koho sa bude výživné plniť. Zatiaľ čo počas maloletosti sa spravidla vyslovuje povinnosť plniť výživné do rúk jedného rodičov, dosiahnutím plnoletosti dôvod takej úpravy odpadá a plnenie jednotlivých dávok treba stanoviť priamo voči dieťaťu.

V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný s poukazom na to, že dôvodom na zmenu súdneho rozhodnutia musí byť preukázateľná podstatná zmena pomerov od posledného rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec mal. dieťaťa od posledného rozhodnutia súdu prišiel o zamestnanie . Stal sa nezamestnaným bez nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Prac. pomer bol ukončený dohodou a otec dostal odstupné vo výške trojmesačného platu. Túto skutočnosť však na prvom pojednávaní zatajil keď uviedol, že odstupné nedostal. Od uvedeného obdobia vykonával prac. činnosť na základe dohôd avšak aj táto činnosť z jeho strany bola ukončená. V súčasnej dobe podľa jeho vyjadrenia vykonáva určité pomocné práce , avšak to čo zarobí stačí len na jeho potreby. Otec mal. dieťaťa spláca dlh , ktorý má voči Poštovej banke a tiež uhrádza menšie dlhy napr. dlh voči T-mobile , ktorý uhradil z odstupného. Dohoda o vykonaní práce bola ukončená 31.12.2012. Od uvedeného obdobia otec nikde nepracuje a neplatí ani výživné , taktiež nezabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dieťa. Na strane matky došlo k takej zmene pomerov , že v súčasnej dobe je na MD a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Žije v spol. domácnosti so svojim manželom, ktorý zarobí cca 500,- eur. Na strane mal. dieťaťa súd zistil, že mal. dieťa v dôsledku svojho zdrav. stavu pravidelne navštevuje neurológa a ortopéda . Okrem bežných výdavkov matka hradí materskú škôlku , ortopedickú obuv dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že návrhu otca na zníženie výživného na sumu 20.,- eur nie je možné v zmysle zákona vyhovieť, nakoľko v prvom rade nie sú splnené podmienky na zníženie výživného na sumu 20,- eur pretože táto výška nedosahuje ani len minimum, ktoré stanovuje zákon v § 62 ods. 3 Zák. o rodine. Súd pri rozhodovaní prihliadol na vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy a vyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti s poukazom na to, že preskúmal každého možnosti osobitne a zistil, že povinný v konaní nepreukázal dostatočným spôsobom skutočne čo zarobí , pričom objektívne je možné , aby otec mal. dieťaťa aby s ohľadom na svoj vek a zdrav. stav zarobil viac ako len fin. prostriedky ktoré uvádza. Taktiež nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že si skutočne prácu hľadá . Z dôkazov je však zrejmé, že je oficiálne vedený ako nezamestnaný, bez podpory štátu. Súd ďalej pri rozhodovaní zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a jej možnosť príjmu je obmedzená tým, že je na MD, pričom však potreby mal. dieťaťa vzrastajú tak v bežných výdavkoch ako aj mimoriadnych výdavkoch. Súd spravujúc sa vyššie uvedenými skutočnosťami ustálil výšku výživného na sumu 35,- eur a znížil vyživovaciu povinnosť od podania návrhu otca .

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.