Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-99-2023.pdf
PDF · 81.74 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/99/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, proti žalovanému: ELORA Slovakia, s.r.o., so sídlom Slovanská cesta 203, 022 01 Čadca, IČO: 36 406 503, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom U. XX, XXX XX F., adresa na doručovanie: Q. Z. X, XXX XX F. - P. Y., o zaplatenie 11.644,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 4C/115/2022-106 zo dňa 18.4.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku III. m e n í tak, že intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi n e p r i z n á v a .
Vo výrokoch I., II., IV., V. p o n e c h á v a uznesenie prvoinštančného súdu nedotknuté.
Žalobcovi vo vzťahu k intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil (§ 145 ods. 1 CSP a nasl.). Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (§ 256 ods. 1 CSP), s tým, že zo spisového materiálu mal za preukázané, že žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy konania nevznikli. Vo výroku III. odvolaním napadnutého uznesenia žalobcovi uložil nahradiť intervenientovi na strane žalovaného trovy konania v rozsahu 100 %. Podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“) v znení účinnom ku dňu späťvzatia žaloby, žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 621,80 Eur a uložil Slovenskej pošte, a.s., aby po právoplatnosti tohto uznesenia v lehote 30 dní vyplatila žalobcovi sumu kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Rozsah odvolania vymedzil čo do výroku III., ktorým súd zaviazal žalobcu nahradiť intervenientovi na strane žalovaného trovy konania v rozsahu 100%. Za nepochybné a nesporné v predmetnej právnej veci považoval, že súdu doručil žalobu 28.11.2022, oznámenie intervenienta na strane žalovaného o jeho vstupe do konania bolo súdu doručené 7.2.2023. Žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú istinu 16.2.2023. Žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť 20.2.2023. O vstupe intervenienta sa dozvedel až dňa 19.4.2023. Za podstatné považuje, že súd žalobcovi nedoručil oznámenie o vstupe intervenienta na strane žalovaného. O tejto skutočnosti sa dozvedel až z odvolaním napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu. Intervenient iba oznámil konajúcemu súdu, že vstupuje do konania bez riadneho vyjadrenia sa k predmetu veci, bez predloženia dôkazu, že má na veci právny záujem, predložením poistnej zmluvy a poistných podmienok. Poukázal na ust. § 123 ods. 1, § 124 ods. 2 CSP, ust. § 256 ods. 1 CSP a namietol, že argumentáciu
súdu o tom, že spolu so späťvzatím žaloby nepredložil aj účtovný doklad o úhrade žalovanej sumy po podaní žaloby, v dôsledku čoho nepreukázal svoje tvrdenie, že došlo k úhrade žalovanej sumy až po podaní žaloby a z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, nie je možné podľa neho akceptovať, jeho opomenutím predložiť účtovný doklad, nie je možné jednoznačne založiť argumentáciu o tom, že je to práve on, kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Žalovaný sa konajúcemu súdu nevyjadril k zaslanej žalobe, a teda je možné predpokladať, že ak by uhradil žalovanú istinu pred podaním žaloby, bezodkladne by o tom informoval konajúci súd. Po doručení žaloby súdom kontaktoval žalobcu, uhradil všetky nároky, ktoré si v žalobe uplatňoval. Samotný intervenient v konaní neurobil žiaden úkon, len zaslal oznámenie o vstupe do konania, bez predloženia dôkazov, ktoré by preukazovali jeho právny záujem, navyše, tento právny úkon intervenienta je voči žalobcovi právne neúčinný, nakoľko sa o ňom dozvedel až z uznesenia prvoinštančného súdu o zastavení konania. Súd do späťvzatia žaloby nepostupoval v zmysle ust. § 82 CSP. Navrhoval preto v odvolaním napadnutej časti vo výroku III. uznesenie prvoinštančného súdu zmeniť, intervenientovi náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznať.
3. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, ktoré uviedol v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia. Súd v rozhodnom čase pre vydanie uznesenia vychádzal z predložených listín, na ich základe vydal napadnuté uznesenie. Zastal názor, že správnosť akéhokoľvek súdneho rozhodnutia sa musí posudzovať v čase jeho vydania, nemožno prihliadať na dôkazy predložené neskôr. Žalobca mal predložiť dôkaz, preukazujúci jeho tvrdenia spolu s procesným podaním späťvzatia žaloby, t.j. bez z predloženia takéhoto dôkazu súd nedokázal verifikovať, kedy žalovaný k plneniu pristúpil. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 150 ods. 1 CSP s tým, že žalobca svojím nedbalým konaním zavinil nielen zastavenie prvostupňového konania ale i konanie odvolacie.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti uznesenia.
5. Odvolací súd súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu iba vo výroku III., ktorým uložil žalobcovi nahradiť intervenientovi na strane žalovaného trovy konania v rozsahu 100%.
6. Z obsahu spisového materiálu je nesporné, že žalobca procesným podaním zo dňa 20.2.2023 zobral žalobu smerujúcu proti žalovanému v celom rozsahu späť, požiadal konanie zastaviť. Uviedol, že žalovaný uhradil žalobcovi 16.2.2023 istinu a dňa 17.2.2023 úroky z omeškania a zároveň požiadal o vrátenie krátenej časti súdneho poplatku. Na podklade tohto procesného podania žalobcu prvoinštančný súd konanie postupom podľa § 145 a nasl. CSP zastavil, rozhodol o nároku na náhradu trov konania medzi stranami a žalobcom a intervenientom na strane žalovaného a o vrátení časti kráteného súdneho poplatku v prospech žalobcu.
7. Podľa § 256 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Napriek tomu, že žalobca v podaní späťvzatia žaloby uviedol, že žalovaný uhradil žalovanú istinu s príslušenstvom po podaní žaloby na súd, procesné zavinenie za zastavenie konania ustálil súd na strane žalobcu s tým, že svoje tvrdenie o úhrade poskytnutého plnenia zo strany žalovaného nedoložil príslušnými listinnými dôkazmi. S prihliadnutím na to, že intervenient na strane žalovaného oznámil svoj vstup do konania a vyvodenie zodpovednosti za zastavenie konania na strane žalobcu intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu.
9. S uvedeným procesným postupom prvoinštančného súdu sa odvolací súd nestotožnil. Nakoľko však žalobca rozsah odvolania vymedzil iba čo do výroku III., ktorým prvoinštančný súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a intervenientom na strane žalovaného, výrok rozhodnutia, ktorým žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, ako odvolaním nenapadnutý ponechal nedotknutý.
10. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že podľa § 82 ods. 4 CSP vstup intervenienta do konania oznámi súd stranám.
11. Podľa § 83 CSP na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.
12. Zároveň podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. V prípade pochybností, o tom, či žalovaný skutočne uhradil istinu po podaní žaloby, nič súdu nebránilo vyzvať žalobcu skôr, ako rozhodol o zastavení konania na predloženie príslušných dokladov, preukazujúcich dátum úhrady žalovanej istiny s príslušenstvom zo strany žalovaného.
13. Na druhej strane za podstatné odvolací súd považoval, že žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe (č.l. 43 a nasl. spisu) nárok žalobcu neuznal, žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť, súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v neprítomnosti žalovaného v prípade zamietnutia žaloby.
14. Z takto koncipovaného vyjadrenia žalovaného je možné jednoznačne vyvodiť, že žalobou uplatnený nárok žalobcu, neuznával, a teda, do podania žaloby ho v prospech žalobcu ani neuhradil.
15. Ak potom žalobca zobral žalobu späť, s poukazom na to, že po podaní žaloby žalovaný uhradil ním uplatnený nárok, odvolací súd ustálil procesné zavinenie za zastavenie konania na strane žalovaného pre správanie ktorého žalobca podanú žalobu v priebehu sporu zobral späť. S prihliadnutím na uvedené, ako i skutočnosť, že prvoinštančný súd postupom podľa § 82 ods. 4 CSP žalobcovi vstup intervenienta na strane žalovaného do konania neoznámil, čím mu fakticky odňal možnosť vyjadriť sa k prípustnosti intervencie, najmä za situácie, ak po podaní žaloby žalovaný žalovanú pohľadávku s príslušenstvom uhradil, odvolací súd zmenil v odvolaním napadnutej časti uznesenia prvoinštančného súdu a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznal.
16. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní bol vo vzťahu k intervenientovi na strane žalovaného žalobca úspešný, žalobcovi vo vzťahu k intervenientovi na strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému odvolací súd nerozhodoval, nakoľko uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým konanie vo vzťahu k žalovanému zastavil a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi mu nepriznal, nadobudlo právoplatnosť 6.5.2023.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)