Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-92-2011.pdf
PDF · 144.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/92/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľky: W. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, Košice, zastúpená. JUDr. Ladislavom Šebőkom, advokátom, so sídlom Michalovská 43, Košice, proti odporcom: 1/ Ľ. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, D., 2/ K. M., bytom Z. XX, D., 3/Generali Slovensko poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený JUDr. Pavlom Horovčákom, advokátom, so sídlom Hroncova 3, Košice, v konaní o náhradu škody s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľky v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 300,- Eur od 17.9.2008 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Odporcovia v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.830,44 Eur od 17.9.2008 do 24.11.2009 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť ostatným z odporcov.
V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľky z a m i e t a .
O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a vo vzťahu medzi účastníkmi a štátom r o z h o d n e súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 31.10.2006, pôvodne domáhala náhrady škody na zdraví spôsobenej jej pri dopravnej nehode dňa 01.12.2004, pozostávajúcej z peňažného odškodnenia bolesti vo výške 108.900,-Sk, po zvýšení o 45 % v celkovej sume 157.905,- Sk (5.241,49 Eur); peňažného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 66.000,-Sk, po zvýšení o 45 % v celkovej sume 95.700,-Sk (3.176,66 Eur), náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 70.250,-Sk (2.331,87 Eur), t.j. spolu zaplatenia sumy 323.855,-Sk (10.750,02 Eur) spolu s úrokmi z omeškania (podľa doplnenia návrhu písomným podaním doručeným súdu dňa 06.02.2007) vo výške 8 % ročne od vykonateľnosti rozsudku až do zaplatenia. Konanie o tomto návrhu bolo navrhovateľky bolo vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. 10C/102/2006. V tomto konaní súd po čiastočných späťvzatiach návrhu navrhovateľkou uznesením zo dňa 10.6.2011 konanie v časti návrhu o zaplatenie spolu sumy 9.156,29 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.626,67 Eur od vykonateľnosti rozhodnutia do zaplatenia zastavil. Po čiastočnom zastavení ostal predmetom konania uplatnený nárok na zaplatenie náhrady za bolesť v sume 314,80 Eur, zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej sume (spolu so zvýšením) 1.156,10 Eur, zaplatenie náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 122,82 Eur a zaplatenie úrokov z omeškania vo výške (po pripustení zmeny návrhu) 8% ročne zo sumy 5.830,45 Eur od 17.9.2008 do 25.11.2009 a zo sumy 1.593,73 Eur od 17.9.2008 do zaplatenia. V tejto časti návrhu súd vec vylúčil na samostatné konanie, vedené pred tunajším súdom pod horeuvedenou spisovou značkou.
V tomto konaní navrhovateľka na pojednávaní dňa 11.06.2012 vzala čiastočne späť svoj návrh v časti o zaplatenie náhrady za bolesť v sume 314,80 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 17.09.2008 do zaplatenia, v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 210,20 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 17.09.2008 do zaplatenia a v časti o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 122,82 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 17.09.2008 do zaplatenia. Na podklade tohto čiastočného späťvzatia súd uznesením zo dňa 15.1.2013 konanie v späťvtzatej časti zastavil. Po tomto čiastočnom zastavení, predmetom konania ostal uplatnený nárok navrhovateľky na zaplatenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 945,90 Eur (1.156,10 Eur - 210,20 Eur) s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 17.09.2008 do zaplatenia a zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.830,45 Eur od 17.9.2008 do 25.11.2009. Na pojednávaní dňa 11.6.2012 navrhovateľka uviedla, že na návrhu trvá len v časti o zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 645,90 Eur (teda nie sumy 945,90 Eur) s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 17.09.2008 do zaplatenia a zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.830,45 Eur od 17.9.2008 do 25.11.2009. Na pojednávaní dňa 6.5.2013 navrhovateľka svoj nárok opätovne takto vymedzila, čím odstránila pochybnosť o prítomnosti chyby v počítaní, prípadne o možnosti chybnej protokolácie pri vymedzení rozsahu späťvzatia návrhu prednesom na pojednávaní dňa 11.6.2012. Vychádzajúc preto z toho, že čo do istiny pohľadávky zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 945,90 Eur, pričom v ďalšom sa navrhovateľka podľa svojho vyjadrenia proti odporcom domáhala zaplatenia už len sumy 645,90 Eur, posúdiac tento procesný úkon navrhovateľky s použitím ust. § 41 ods. 2 O.s.p. ako čiastočné späťvzatie návrhu, súd konanie v časti návrhu o zaplatenie sumy 300,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 300,- Eur od 17.9.2008 do zaplatenia, zastavil.
Na základe toho, predmetom meritórneho posúdenia súdom ostal nárok navrhovateľky na zaplatenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 645,90 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 645,90 Eur od 17.9.2008 do zaplatenia a na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 5.830,45 Eur od 17.9.2008 do 25.11.2009.
Vychádzajúc z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu uplatnená suma 645,90 Eur v istine predstavovala nárok na zvýšenie peňažného vyjadrenia základného počtu bodov, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v lekárskom posudku Prof. MUDr. A. D., PhD., s tým, že pri tomto výpočte navrhovateľka, rovnako ako odporca v 3. rade, vychádzala z výšky náhrady za jeden bod, ustanovenej pre rok 2005 v nadväznosti na ust. § 5 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 11. mája 2005 č. 11111/2005- SL, v sume 316,50 Sk. (teda 200 bodov x 316,50 Sk = 63.300,- Sk, t.j. 2.101,18 Eur z toho 45% prestavuje 945,53 Eur, z tejto pôvodne uplatnenej sumy v záverečnom štádiu konania sa navrhovateľka domáhala zaplatenia len sumy 645,90 Eur). Poškodenie zdravia podľa tvrdenia navrhovateľky utrpela pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004 v čase o 16:00 hod., na križovatke ulíc Ipeľská-Popradská v Košiciach, kedy, odporca v 1. rade pri vedení motorového vozidla Škoda Fabia EČV S. XXX W., prevádzateľkou ktorého bola v tom čase odporkyňa v 2. rade, nerešpektoval dopravné značenie "Koniec hlavnej cesty" a "Daj prednosť v jazde" pričom čelne narazil do protiidúceho motorového vozidla Škoda Favorit EČV KE XXX I., v ktorom navrhovateľka premávala na mieste spolujazdca. Navrhovateľka poukázala na trvalé následky zranení spôsobených pri tejto dopravnej nehode v podobe stredne ťažkého obmedzenia pohyblivosti bedrového kĺbu, tak ako boli tieto ustálené a bodovo ohodnotené v lekárskom posudku Prof. MUDr. A. D., PhD. pričom tvrdila, že trvalým poškodením zdravia u nej došlo k závažnému zníženiu kvality jej doterajšieho života, k obmedzeniu v možnosti uspokojovania jej životných a spoločenských potrieb, k úplnému znemožneniu výkonu činností, vyžadujúcich zvýšené namáhanie dolných končatín (športové aktivity) a k jej obmedzeniu tiež v oblasti spoločensko-kultúrnych aktivít. Akcentovala v tejto súvislosti predovšetkým svoj nízky vek (41 rokov), skutočnosť, že až do poškodenia zdravia pri dopravnej nehode netrpela žiadnym ochorením a tiež fakt, že do toho času žila plnohodnotným aktívnym životom; venovala sa športu a výkonu svojho povolania. Následky poškodenia zdravia pri dopravnej nehode predstavujú podľa názoru navrhovateľky priame obmedzenie jej účasti na plnohodnotnom osobnom, sociálnom, kultúrnom a športovom živote, ako také celkovo znižujú kvalitu a obmedzujú priestor pre jej spoločenské uplatnenie, čo ako dôvod hodný osobitného zreteľa zakladá jej nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z.
Spolu s nárokom na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si navrhovateľka návrhom pôvodne uplatnila tiež samotnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu
jeho základného bodového ohodnotenia v lekárskom posudku Prof. MUDr. A. D., PhD, náhradu za bolesť v rozsahu jeho základného bodového ohodnotenia v lekárskom posudku Prof. MUDr. A. D., PhD., zvýšenie náhrady za bolesť v rozsahu 45% základného bodového ohodnotenia i náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti. V priebehu konania navrhovateľka návrh v časti o zaplatenie zvýšenia náhrady za bolesť vzala v celom rozsahu späť, pričom na ostatné z uplatnených nárokov, až na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, odporca v 3. rade čiastočne plnil, tak, že dňa 25.11.2009 zaplatil navrhovateľke spolu sumu 5.830,44 Eur. Vychádzajúc z oznámenia o náhrade zo dňa 23.11.2009, odporca v 3. rade odmietol navrhovateľke nahradiť škodu spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004 v rozsahu miery jej spoluzavinenia stanovenej odporcom v 3. rade na 10%, s odkazom na skutočnosť, že v čase dopravnej nehody navrhovateľka porušila svoju právnu povinnosť byť pripútaná bezpečnostným pásom. Význam nepripútania navrhovateľky bezpečnostným pásom pre rozsah poškodenia jej zdravia pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004 bol predmetom znaleckého skúmania. Ustanovený znalec MUDr. Ľ. J.. PhD. vo svojom znaleckom posudku č. 11/2012 zo dňa 9.3.2012 v tejto súvislosti uzavrel, že poranenia, ktoré by navrhovateľka utrpela v prípade pripútania bezpečnostným pásom, by s najväčšou pravdepodobnosťou boli ľahkého charakteru s dobou liečenia do 6 týždňov (oproti v skutočnosti poškodeniu zdraviu ťažkého charakteru, s dlhodobým liečením a trvalými následkami). Navrhovateľka, výslovne sa stotožniac s týmto záverom súdneho znalca (v písomnom podaní doručenom súdu dňa 29.3.2012), následne svoj návrh v časti zodpovedajúcej miere jej spoluúčasti na spôsobenej škode, tak ako ju v percentuálnom vyjadrení 10% stanovil odporca v 3. rade, vzala späť. V ostávajúcej spornej časti návrhu, teda čo do zaplatenia zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a čo do zaplatenia úrokov z omeškania, požadovaných navrhovateľkou za omeškanie odporcov s plnením náhrady škody, odporca v 3. rade uplatnený nárok navrhovateľky v konaní neuznal. Čo sa nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia týka, na svoju obranu v konaní odporca v 3. rade vo všeobecnosti argumentoval, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia už samo vo svojej podstate v základnej výmere predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh, že už priznanie odškodnenia v základnej výmere predpokladá existenciu obmedzení v možnosti spoločenského uplatnenia poškodeného a že už zvýšenie tejto náhrady na dvojnásobok posudzujúcim lekárom podľa ust. §10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. predpokladá existenciu ďalších skutočností (zvlášť s prihliadnutím tiež na vek poškodeného) umožňujúcich prijať záver, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením a preto zvýšenie odškodnenia súdom predpokladá mimoriadne opatrenie v prípade skutočne len ťažkých následkov, znamenajúcich zásadnú zmenu v živote poškodeného, kedy je takmer vyradený zo života a jeho predpoklady k uplatneniu sa v spoločnosti sú stratené, s osobitným zreteľom tiež na prípadnú mimoriadnu úroveň kultúrnych, spoločenských, športových či iných aktivít poškodeného v dobe pred vznikom škody. V prípade navrhovateľky však, podľa názoru odporcu v 3. rade, možnosti jej spoločenského uplatnenia nie sú ani výrazne obmedzené a ani úplne stratené, pričom pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že nemôže vykonávať niektoré z aktivít, ktorým sa venovala pred poškodením zdravia, jedná sa o aktivitu rekreačnú, obmedzenie ktorej nepredstavuje prípad hodný osobitného zreteľa predpokladaný pre možnosť zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zákonom. Podstata obrany odporu v 3. rade, proti uplatnenému nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, spočívala na argumentácii, že k plneniu náhrady škody za odporcov v 1.a 2. rade pristúpil hneď ako sa dozvedel o právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol v trestnom konaní odporca v 1. rade v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 1.12.2004 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu Ublíženia na zdraví podľa ust. § 224 ods. 1,2 Trestného zákona, s poukazom v tejto skutočnosti na to, že odporca v 1. rade svoju zodpovednosť za škodu popieral i v priebehu tohto konania.
Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľkou uplatnené nároky, a to ani len sčasti, neuznal. V rámci obrany popieral svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú navrhovateľke pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004, tvrdiac, že k dopravnej nehode nedošlo za okolností opísaných navrhovateľkou, v tomto zmysle že dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla Škoda Favorit EČV KE XXX I. D. D. nesprávnou reakciou na situáciu vytvorenú tým, že pri vedení protiidúceho motorového vozidla odporca v 1.rade dostal šmyk a tiež tým, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Zranenia si podľa tvrdenia odporcu v 1. rade nepriamo spôsobila i navrhovateľka sama tým, že nebola pripútaná bezpečnostným pásom a tiež tým, že vodiča D. neupozornila na to, že pod vplyvom alkoholu viesť motorové vozidlo nemá.
Odporkyňa v 2. rade v konaní uplatnený nárok navrhovateľky vecne nerozporovala, s odkazom na skutočnosť, že dopravnú nehodu dňa 1.12.2004 zavinil odporca v 1. rade, len popierala svoju zodpovednosť za jej následky.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, znaleckým posudkom MUDr. Ľ. J., PhD., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia - traumatológia č. 11/2012 zo dňa 9.3.2012 a oboznámením s podstatným obsahom listinných dôkazov, tvoriacich obsah súdneho spisu. Vyhodnotením vykonaných dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, súd ustálil skutkový stav takto: Medzi účastníkmi v konaní nebola spornou skutočnosť, že dňa 1.12.2004 v čase o 16:00 hod., na križovatke ulíc Ipeľská-Popradská v Košiciach, došlo k dopravnej nehode - zrážke motorového vozidla Škoda Fabia C. S. XXX AO, ktoré viedol odporca v 1. rade s motorovým vozidlom Škoda Favorit EČV D. XXX I., ktoré viedol D. D. pričom na mieste spolujazdca v tomto vozidle sedela navrhovateľka. Sporným v konaní nebo ani, že v čase dopravnej nehody bola odporkyňa v 2. rade prevádzkovateľkou motorového vozidla Škoda Fabia EČV SN 481 AO, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou ktorého, vychádzajúc z obsahu poistnej zmluvy zo dňa 13.1.2003 č. 6103003168 (čl. 78 sp. 10C/102/2003), bola v tom čase poistená u odporcu v 3. rade. Zo znaleckého posudku MUDr. Ľ. J., PhD., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia - traumatológia č. 11/2012 zo dňa 9.3.2012, mal súd za preukázané, že pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004 utrpela navrhovateľka poranenia, a to zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, pomliaždenie ľavého kolena, vykĺbenie bedrového kĺbu so súčasným odlomením z hlavy ľavej stehnovej kosti a súčasným odlomením zadného okraja jamky ľavého bedrového kĺbu. MUDr. U. A. lekárskym posudkom (čl. 10) ohodnotil ujmu spôsobenú navrhovateľke poškodením na zdraví, jeho liečením a odstraňovaním jeho následkov (bolesť) celkovým počtom bodov 330. Správnosť toho bodového ohodnotenia v konaní nebola namietaná, pričom odporca v 3. rade z tohto ohodnotenia vychádzal pri výpočte a čiastočnom plnení náhrady škody navrhovateľke. Vychádzajúc zo znaleckého posudku MUDr. Ľ. J., PhD., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia - traumatológia č. 11/2012 zo dňa 9.3.2012, mal súd za preukázané, že poškodenie zdravia pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004 zanechalo u navrhovateľky trvalé následky v podobe stredne ťažkého obmedzenia pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu. Prof. MUDr. A. D., PhD lekárskym posudkom (čl. 11) ohodnotil tieto následky pre životné úkony navrhovateľky, na uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb a na plnenie jej spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia) celkovým počtom bodov 200. Správnosť toho bodového ohodnotenia v konaní nebola namietaná, potvrdil ho tiež ustanovený znalec v záveroch svojho znaleckého posudku, pričom odporca v 3. rade z tohto ohodnotenia vychádzal pri výpočte a čiastočnom plnení náhrady škody navrhovateľke. Z potvrdenia o strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti (čl. 112) mal súd za preukázané, že pre poškodenia zdravia pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004 bola navrhovateľka uznaná za pracovne neschopnú v čase od 2.12.2004 do 2.12.2005 a že denný vymeriavací základ pre účely výpočtu úrazových dávok vypočítaný podľa vymeriavacích základov dosiahnutých navrhovateľkou v kalendárnom roku, predchádzajúcom vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti následkom poškodenia zdravia pri dopravnej nehode, predstavoval sumu 402,6439 Sk. Správnosť údajov o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti a o výške denného vymeriavacieho základu pre účely výpočtu úrazových dávok v konaní nebola namietaná, pričom odporca v 3. rade z týchto údajov vychádzal pri výpočte a čiastočnom plnení náhrady škody navrhovateľke. Z pripojeného spisu v trestnej veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 8T/129/2005 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 6.12.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/28/2008 zo dňa 17.9.2008 bol odporca v 1. rade uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa ust. § 224 ods. 1,2 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že v Košiciach dňa 1.12.2004 v čase o 16:00 hod. viedol po ulici Popradskej smerom k ulici Trieda SNP osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV SE.-XXX W., pričom pred križovatkou s ul. Ipeľskou nerešpektoval vodorovnú dopravnú značku V5b "Daj prednosť v jazde" a informatívnu dopravnú značku D1b "Koniec hlavnej cesty" pričom čelne narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit Pick-up, EČV KE-XXX I., ktoré po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hladinou najmenej 0,94mg/l (1,96 prom.) alkoholu v dychu, viedol po ul. Ipeľskej smerom k ul. Popradskej vodič D. D., kde pri dopravnej nehode spolujazdkyňa vodiča D. D. W. Š. utrpela vykĺbenie ľavého bedrového kĺbu so zlomeninou hlavy ľavej stehnovej kosti s odlomením zadného okraja acetabulu, zlomeninu nosových kostí a pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 6 mesiacov a spolujazdkyňa obvineného (odporcu v 1. rade) K. M. utrpela pomliaždenie prednej plochy hrudníka a drieku s dobou liečenia do 7 dní.
Z pracovného posudku Fakutnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 14.8.2009 (čl. 70 sp. 10C/102/2006) mal súd za preukázané, že navrhovateľka pred dopravnou nehodou a po uschopnení aj po dopravnej nehode pracovala v tejto organizácii ako zdravotná laborantka na oddelení Laboratórnej medicíny, pododdelení Klinickej biochémie. V tejto súvislosti súd zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 11.8.2009 (čl. 68 sp. 10C/102/2006) mal za preukázané tiež, že pre následky poškodenia zdravia pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004 zdravotný stav a pracovná schopnosť navrhovateľky pre účely priznania invalidného dôchodku nebola Sociálnou poisťovňou posudzovaná. Uvedené v konaní netvrdila ani sama navrhovateľka. Navrhovateľka v konaní netvrdila ani aby pred poškodením zdravia pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004 bola významne aktívna v športovom, kultúrnom, politickom živote, prípadne osobito tiež v inej sfére spoločenského života. Uvedené nevyplynulo ani z vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti navrhovateľka pri opise porovnania svojich predpokladov pre spoločenské uplatnenie pred a po poškodení zdravia uviedla len rekreačne a neprofesionálne vykonávané aktivity, v ktorých je následkom poškodenia zdravia obmedzená, prípadne z ich vykonávania úplne vylúčená. Takto navrhovateľka spomenula svoju záľubu v rekreačnej turistike, tanci na spoločenských zábavách a práci v záhradke, ktorým sa už nemôže venovať, nakoľko si šetrí nohu, a tiež domáce práce a starostlivosť o členov svojej rodiny, pri výkone ktorých je toho času obmedzená tým, že pri dlhšom namáhaní pociťuje bolesti v poškodenom kĺbe. Znalec v znaleckom posudku vzhľadom na objektívny lekársky nález potvrdil možnosť prítomnosti navrhovateľkou tvrdených bolestí bedrového kĺbu i jej obmedzenie v smere dlhodobého nezaťažovania bedrového kĺbu mimo iného tiež tancom, nosením vysokých opätkov, behaním, skákaním či dlhšou chôdzou. Na druhej strane znalec tiež konštatoval, že po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti a nástupe do zamestnania už navrhovateľka v súvislosti s poškodeným bedrovým kĺbom nenavštevovala odborných lekárov a neboli jej predpisované ani žiadne lieky, že napriek tomu je stav navrhovateľky v súčasnosti stabilizovaný, pričom predstavuje so zreteľom na závažnosť poškodenia "mimoriadne dobrý a pomerne ojedinelý výsledok", v tomto zmysle tiež, že navrhovateľka napriek obmedzeniu pohyblivosti bedrového kĺbu pri bežnej chôdzi nekríva, nie sú u nej viditeľné následky poranení, nepoužíva barlu ani palicu, zvláda domáce práce a pracuje na svojom pôvodnom pracovnom zaradení.
Listom zo dňa 10.7.2006 (čl. 6) navrhovateľka mienila predložiť odporcovi v 3. rade návrh dohody o urovnaní, predmetom ktorého boli nároky uplatnené v tomto konaní. Doručenie tohto listu odporcovi v 3. rade nebolo v konaní preukázané, nesporne však k uzavretiu dohody o vyrovnaní medzi navrhovateľkou a odporcom v 3. rade nedošlo, pričom ako je konštatované už na inom mieste tohto odôvodnenia, odporca v 3. rade čiastočne plnil navrhovateľke náhradu škody v celkovej sume 5.830,44 Eur (z toho 2.833,20 Eur na náhradu bolestného, 1.891,80 Eur na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a 1.105,44 Eur na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti) až v priebehu konania dňa 25.11.2009. Navrhovateľka podľa svojho vyjadrenia zvlášť na náhradu škody nevyzývala odporcov v 1. a 2. rade.
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 488, ust. § 489 a ust. § 494 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa ust. § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 427 a ust. § 428 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Svojej zodpovednosti
sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa ust. § 2 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z., bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. (2) Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Podľa ust. § 3 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Podľa ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. (2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Podľa ust. § 5 zák. č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. (3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis. (4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. (5) V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Podľa ust. § 6 zák. č. 437/2004 Z. z., poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov. (2) Dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia musí mať písomnú formu. (3) Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
Podľa ust. § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.
Podľa ust. § 4 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa ust. § 11 ods. 6 až ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 85, ust. § 86 a ust. § 87 zák. č. 461/2003 Z. z., zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak sa zamestnancovi vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nemocenské z nemocenského poistenia. Úrazový príplatok sa poskytuje za dni. Suma úrazového príplatku je a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa ust. § 84 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a), b) a d) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených podľa § 138 ods. 12 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ zamestnanca sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2 a 5 rovnako. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je vznik nároku na úrazovú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 54 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná
neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 88 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné.
Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok navrhovateľky, v rozsahu v akom bol po čiastočných späťvzatiach návrhu predmetom konania (zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a úroky z omeškania), za sčasti opodstatnený. V otázke dôvodnosti právneho základu uplatneného nároku navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi v 1. rade súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú zavinené porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V prípade, že k vzniku škody došlo osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nevyžaduje sa zavinenie škodcu, vzhľadom na to, že riziko, ktoré plynie zo zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov, nesie ten, komu táto prevádzka slúži, teda prevádzateľ. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní jednoznačne preukázané, že navrhovateľke vznikla škoda na zdraví, odškodnenia ktorej sa proti odporcom domáhala, pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004, ktorú vychádzajúc z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8T/129/2005 zo dňa 6.12.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/28/2008 zo dňa 17.9.2008, ktorým bol súd v zmysle ust. § 135 veta tretia O.s.p., čo do rozhodnutia, že odporca v 1. rade konaním vyjadreným v opise skutku spáchal trestný čin Ublíženia na zdraví podľa ust. § 224 ods. 1,2 Trestného zákona, viazaný, zavinil odporca v 1. rade. Odporca v 1. rade preto nepochybne za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004 navrhovateľke zodpovedá podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť odporkyne v 2. rade za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004 má objektívny základ podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka, daný osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, teda motorového vozidla Škoda Fabia, EČV SN 481 AO, ktorým bola navrhovateľke spôsobená škoda a ktorého bola odporkyňa v 2. rade v rozhodnom čase prevádzateľkou. Pri posudzovaní rozsahu zodpovednosti odporcov v 1. a 2. rade za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004 súd vyšiel zo záverov znaleckého posudku MUDr. Ľ. J., PhD., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia - traumatológia, ktorý na základe analýzy priebehu pohybu osobného motorového a analýzy pohybu posádky v ňom, vykonanej znalcom z odboru Cestná doprava, odvetvie Nehody v cestnej doprave, a po odbornej konzultácii s týmto znalcom dospel k záveru, že poranenia, ktoré by navrhovateľka utrpela v prípade pripútania bezpečnostným pásom, by s najväčšou pravdepodobnosťou boli ľahkého charakteru s dobou liečenia do 6 týždňov (oproti v skutočnosti poškodeniu zdraviu ťažkého charakteru, s dlhodobým liečením a trvalými následkami). K vzniku škody na zdraví, čo do jej rozsahu teda došlo následkom konania tiež navrhovateľky, ktorá v rozpore so zákonom ustanovenou povinnosťou nebola v motorovom vozidle na mieste spolujazdca pripútaná. Miera tejto spoluzodpovednosti navrhovateľky v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 10%, tak ako ju stanovil pri výpočte a náhrade škody odporca v 3. rade, bola v konaní navrhovateľkou akceptovaná a preto súd z takéhoto rozdelenia spoluzodpovednosti, ktoré sám považoval za primerané, vychádzal.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia, EČV SN XXX W. bola v čase dopravnej nehody dňa 1.12.2004 poistená na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 3. rade ako poisťovateľom a odporkyňou v 2. rade ako poistníkom v zmysle ust. § 6 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Z tejto poistnej zmluvy majú odporcovi v 1. a 2. rade ako poistení proti odporcovi v 3. rade ako poistníkovi právo, aby odporca v 3. rade za nich poskytol navrhovateľke ako poškodenej poistné plnenie v rozsahu tiež preukázaného nároku na náhradu škody na zdraví (§ 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov) a navrhovateľka má tiež proti odporcovi v 3. rade priamy nárok na náhradu škody vyplývajúci z ust. § 15 ods. 1 veta druhá zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. V danom prípade je teda právnym predpisom ustanovené, že ako odporcovi v 1. a 2. rade (zo zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 a ust. § 427 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 489 Občianskeho zákonníka) tak aj odporca v 3. rade (podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov v spojení s ust. § 489 Občianskeho zákonníka) majú navrhovateľke nahradiť škodu, teda plniť navrhovateľke jedno a to isté plnenie, a preto všetci odporcovia vo vzťahu k navrhovateľke v postavení spoločných a nerozlučných dlžníkov. Navrhovateľka je preto oprávnená požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z odporcov, pričom ak dlh splní jeden z nich, povinnosť ostatných zanikne (ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Každý z odporcov je preto vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľky nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva a všetci sú teda vo vzťahu k uplatnenému nároku pasívne vecne legitimovanými subjektmi. Výška škody na zdraví, spôsobenej pri dopravnej nehode dňa 1.12.2004 navrhovateľke, v rozsahu základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a výška náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti bola v konaní objektivizovaná lekárskymi posudkami a potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Košice o trvaní pracovnej neschopnosti a výške výpočtového základu. V priebehu konania odporca v 3. rade na základe týchto podkladov, po zohľadnení miery spoluúčasti navrhovateľky, zaplatil navrhovateľke dňa 25.11.2009 peňažnú náhradu za bolesť v sume 2.833,20 Eur, peňažnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.891,80 Eur a peňažnú náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 1.105,44 Eur. Navrhovateľka výšku škody na zdraví, takto v priebehu konania zaplatenú odporcom v 3. rade akceptovala a v prevyšujúcom rozsahu vzala svoj návrh späť. Keďže takto odporcom v 3. rade zaplatenú výšku škody v konaní nerozporovali ani odporcovia v 2. a 3. rade, pričom ani súd prepočtom nezistil jej nesúlad s už spomenutými podkladmi, pre účely rozhodnutia o spornej časti návrhu navrhovateľky (úrokov z omeškania a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia), z takto ustálenej škody na zdraví, vo všetkých dielčich nárokoch, vyšiel.
Vychádzajúc z uvedeného, navrhovateľke vzniklo voči odporcom podľa bodového ohodnotenia v lekárskom posudku právo na peňažnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.891,80 Eur, pričom v konaní sa domáhala zaplatenia jej zvýšenia v sume 645,90 Eur, predstavujúcej v percentuálnom vyjadrení 34,14% z náhrady zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu po zohľadnení 10%-nej miery spoluzavinenia škody navrhovateľkou. Predpoklady pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, bez ohľadu na navrhovateľkou požadovaný rozsah zvýšenia, však podľa posúdenia súdu v danom prípade splnené neboli. Vo všeobecnosti , vychádzajúc z ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z., náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia môže súd zvýšiť, a to najviac o 50% len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity. I keď uznanie invalidity je jedným, nie však jediným prípadom hodným osobitného zreteľa, pri splnení ktorého súd môže náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia priznať (por. uznesenie NS SR 5Cdo 212/2010), nepochybne pre záver o jeho prítomnosti je potrebné aby nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh boli výnimočné (osobité), a to až do tej miery, že bez zvýšenia by odškodnenie v rozsahu len základného bodového ohodnotenia celkom zrejme nemohlo spĺňať zákonom stanovenú požiadavku primeranosti. Totiž to, ako v konaní správne argumentoval odporca v 3. rade, odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia už samo vo svojej podstate v základnej výmere bodového ohodnotenia predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh a už priznanie odškodnenia v základnej výmere predpokladá existenciu obmedzení v možnosti spoločenského uplatnenia poškodeného. Súdna prax pripúšťa zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nad rozsah základného bodového ohodnotenia len vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené či úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody alebo vtedy, keď je poškodený pre následky úrazu takmer vyradený
zo života a jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené por. rozsudok NS SR 3Cdo 90/2004, uverejnený v periodiku ZSP č. 74/2005). V posudzovanom prípade nebolo pochýb o tom, že navrhovateľka pred dopravnou nehodou žila sporiadaným rodinným životom, aktívne sa zapájala do kultúrneho a spoločenského diania, pracovala, športovala a venovala sa svojim záľubám. Aktivity navrhovateľky v týchto oblastiach však podľa posúdenia súdu nedosahovali mimoriadnu úroveň a súd nezhliadol v týchto oblastiach spoločenského uplatnenia nič významné, čo by ako dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňovalo mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. U navrhovateľky rovnako nemožno konštatovať aby pre následky úrazu bola takmer vyradená zo života alebo aby jej predpoklady na uplatnenie v spoločnosti boli takmer stratené, keďže takto mimoriadne hodnotené môžu byť len najťažšie následky pre spoločenské uplatnenie, predovšetkým keď u poškodeného dôjde k strate sebestačnosti v drvivej väčšine podstatných životných úkonov, alebo k založeniu odkázanosti na inú osobu pri úkonoch osobnej hygieny, obliekania, stravovania a pohybu, alebo strate schopnosti žiť plnohodnotný rodinný a manželský život, alebo k strate schopnosti akejkoľvek činnosti v pracovnej oblasti, športovej oblasti, kultúrnej, spoločenskej oblasti alebo v politickom živote. Riadiac sa týmito úvahami súd výšku odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky v rozsahu základného bodového obohatenia považoval za primeranú povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a rozsahu, v akom sú obmedzené jej možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, uplatnený nárok navrhovateľky na jeho zvýšenie tak nepovažoval za dôvodný a preto v tejto časti návrh na začatie konania navrhovateľky spolu s uplatneným príslušenstvom (úrokmi z omeškania), zamietol.
Inak súd posúdil uplatnený nárok navrhovateľky na zaplatenie úrokov z omeškania za omeškanie odporcov s plnením náhrady škody. Podľa názoru súdu, v prípade osôb zodpovedných za škodu (odporcovia v 1. a 2. rade), povinnosť škodu nahradiť vzniká okamihom jej vzniku a splatnosť, keďže nie je dohodnutá ani špeciálne zákonom upravená, nastáva v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka, dňom nasledujúcim po doručení výzvy na plnenie. I keď v prípade poisťovateľa (odporca v 3. rade) je v zmysle zák. č. 381/2001 Z. z. vznik povinnosť plniť podmienený preukázaním nároku poškodeným a splatnosť povinnosti plniť časovo viazaná na ukončenie šetrenia, pokiaľ podľa jeho výsledku bude uplatnený nárok preukázaný, nič to nemení na povinnosti poisťovateľa plniť za poisteného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti všetko, čo tento zo svojej zodpovednosti za spôsobenú škodu plniť má, včítane jeho príslušenstva. Preto podľa posúdenia súdu poisťovňa je povinná za poisteného plniť i úroky z omeškania, pokiaľ sa tento s náhradou škody dostal do omeškania, bez ohľadu na to, či sa poškodený plnenia domáhal priamo u poisťovateľa a bez zreteľa tiež na to, či vôbec a ak áno v akom rozsahu voči poisťovni tento nárok preukázal. Pre splatnosť peňažného záväzku škodcu nahradiť poškodenému škodu je podľa názoru súdu bez významu subjektívna pochybnosť škodcu o naplnení zákonných predpokladov pre vznik jeho zodpovednosti, pokiaľ tieto v čase výzvy poškodeného objektívne existovali, a to i ak by k preukázaniu splnenia niektorej z podmienok, prípadne k jej deklarovaniu rozhodnutím súdu alebo iného orgánu došlo až neskôr. Vzhľadom na solidárnu zaviazanosť odporcov pre splatnosť záväzku na náhradu škody postačilo účinné doručenie výzvy na plnenie len jednému z nich. Nakoľko navrhovateľka v konaní nepreukázala doručenie listu zo dňa 10.7.2006 (čl. 6) odporcovi v 3. rade a ani len netvrdila, aby pred začatím konania inak vyzvala niektorého z odporcov na plnenie náhrady škody, za účinnú výzvu na plnenie súd považoval doručenie návrhu na začatie konania prvému z odporcov, k čomu došlo dňa 19.2.2007 (v prípade odporcu v 1. rade). Dňa 20.2.2007 mali odporcovia navrhovateľke plniť s následkami včasného splnenia, a dňom nasledujúcim 21.2.2007 sa už s plnením peňažného záväzku dostali do omeškania, následkom čoho vzniklo navrhovateľke právo na úroky z omeškania v percentuálnej výške 9,5% ročne, zodpovedajúcej dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzajúc z ustálenej výšky peňažného plnenia, s ktorým sa odporcovia dostali do omeškania, začiatku omeškania a tiež skutočnosti, že k zaplateniu náhrady škody navrhovateľke došlo odporcom v 3. rade dňa 25.11.2009, v tejto percentuálnej výške vzniklo navrhovateľke právo na úroky z omeškania zo sumy 5.830,44 Eur od 21.2.2007 do 24.11.2009. Z tejto výšky si však navrhovateľka návrhom uplatnila úroky z omeškania len v percentuálnej výške 8% a len počnúc dňom 17.9.2008, a preto len v tomto nižšom rozsahu, s použitím ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd navrhovateľke úroky z omeškania priznal.
O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 151 ods. 3 veta pred bodkočiarkou O.s.p., v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
V Košiciach 6. mája 2013