Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-41-2013.pdf
PDF · 88.62 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: O. K., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, občan SR, proti odporkyni: I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti a protinávrhu o zaplatenie nedoplatku, takto
rozhodol:
Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P 409/2008-112 zo dňa 2.8.2010 z r u š u j e s účinnosťou od 7.2.2013.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Súd konanie o nedoplatku na výživnom za obdobie od 1.8.2008 do 31.8.2010 z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.2.2013 domáhal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť k jeho dcére, nakoľko ukončila stredoškolské štúdium k 30.6.2012 a v súčasnosti je zamestnaná, pričom doklad o zamestnaní na jeho opakované žiadosti mu nepredložila. Má zato, že dcéra je schopná sama sa živiť a preto skončila jeho vyživovacia povinnosť. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Odporkyňa s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasila, potvrdila skutočnosti, že je v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti R. N. a.s. N. I. W.. Podala však protinávrh o náhradu nedoplatku na výživnom za obdobie od 1.8.2008 do 31.8.2010 vo výške 1.725,92 eur, nakoľko tak bolo rozhodnuté v súdnom rozhodnutí 21P 409/2008 avšak do dnešného dňa jej nedoplatok nebol zo strany otca uhradený.
Podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 3.4.2013.
Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 21P 409/2008-112 zo dňa 2.8.2010 (čl. 8 spisu) súd zistil, že v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti bola súdom určená povinnosť otca (tj. navrhovateľa) prispievať na výživu I. (tj. odporkyňa) vo výške 85,- eur mesačne s účinnosťou od 1.10.2008 vždy do 15- teho dňa mesiaca vopred k rukám matky maloletej. Zároveň bolo rozhodnuté o nedoplatku na výživnom za obdobie od 1.8.2008 do 31.8.2010 na I. vo výške 1.725,92 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.9.2010.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni dňa 13.2.2013 súd zistil, že odporkyňa je v evidencii zamestnancov zamestnávateľa R. N. N. I. W. v období 2.7.2012-30.8.2012; 1.9.2012 až doposiaľ.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a iné súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Hmotnoprávnou podmienok toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti tj. odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni, a to z dôvodu nadobudnutia spôsobilosti samostatne sa živiť. V konaní bolo nesporné, že odporkyňa so svojim otcom v spoločnej domácnosti nežije a bolo preukázané, že po ukončení stredoškolského štúdia sa zamestnala, má zdroj príjmu a spôsobilosť samostatne sa živiť. Keďže v danom prípade došlo k zmene pomerov na strane odporkyne, preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a jeho vyživovaciu povinnosť voči nej zrušil počnúc dňom 7.2.2013 (tj. dňom podania návrhu).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov konania by tak patrila navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania, pričom s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. (o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh účastníka) si navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil a preto súd pri aplikácii vyššie citovaného ustanovenia navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
V časti protinávrhu odporkyne o náhradu nedoplatku na výživnom za obdobie od 1.8.2008 do 31.8.2010 vo výške 1.725,92 eur súd konanie pre prekážku veci rozhodnutej zastavil. V občianskom súdnom konaní platí zásada zákazu opätovného rozhodnutia v už raz rozhodnutej veci a právoplatné rozhodnutie vo veci samej vytvára prekážku „res iudicata“, v Občianskom súdnom poriadku upravená v ustanovení § 159 ods. 3, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ) .
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd vo veci môže konať vtedy, ak sú splnené procesné podmienky na konanie. Jednou z podmienok konania je, aby neexistovala prekážka veci rozhodnutej, teda prekážka res iudicata. V prípade, že sa o veci už právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V danom prípade súd dospel k záveru, že existuje prekážka veci rozhodnutej, nakoľko o nedoplatku na výživnom za obdobie od 1.8.2008 do 31.8.2010 vo výške 1.725,92 eur na odporkyňu (v tom čase maloletá) bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 21P 409/2008-112 zo dňa 2.8.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.9.2010. Odporkyňa pri domáhaní sa svojho nároku môže preto využiť prostriedky, ktoré jej zákon dáva v rámci exekúcie podľa osobitného zákona, pokiaľ má za to, že povinnosť, ktorá bola uložená otcovi ako povinnému vykonateľným rozhodnutím nebola nim plnená dobrovoľne, nemôže sa však domáhať opätovného rozhodnutia súdu o veci o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zastavení konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
O trovách konania zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, nakoľko konanie bolo zastavené z procesných dôvodov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).