Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_16P-79-2013.pdf
PDF · 75.23 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/79/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletého J. E., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, dieťa rodičov: R. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, Č., t.č. X. XXX, Y., proti odporcovi J. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. X, B., B..Č.. Ú. V. L. B., Q., Z. XX, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletého J. E., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 25.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od 28.3.2013.
Dlžné výživné za obdobie od 28.3.2013 do 6.5.2013 vo výške 30,09 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Matka sa domáhala návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 úpravy rodičovských práv a povinností. Navrhla zveriť maloletého syna J. do svojej osobnej starostlivosti a určiť vyživovaciu povinnosť otcovi vo výške rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení. Uviedla, že otec dieťaťa od r.2012 nežije s nimi v spoločnej domácnosti. Nachádza sa v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody. O syna neprejavuje žiadny záujem, vyživovaciu povinnosť si neplní. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke, pričom finančne sú jej nápomocní blízki príbuzní.
Otec sa k návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 22.4.2013 súd zistil, že matka s dieťaťom žije v domácnosti svojej starej matky E.V. Q., V.. X.X.XXXX spolu so svojou matkou D. E. a tromi súrodencami. Miestnosti domu sú zariadené starším nábytkom s hygienou bývania na požadovanej úrovni. Podľa vyjadrenia matky, dieťa otca nepozná, pretože rodičia žijú dlhodobo neusporiadaný rodinný život. Otec bol viackrát odsúdený a bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
V závere správy kolízny opatrovník konštatuje, že matka výchovu a výživu syna zabezpečuje riadne a starostlivo. Pri výchove dieťaťa sú jej v celom rozsahu nápomocní jej rodinní príslušníci, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Nedostatky v starostlivosti o dieťa zistené neboli.
Z výpovede matky súd zistil, že po príchode otca s výkonu trestu nemieni obnoviť spolužitie kvôli protispoločenskému správaniu sa menovaného a jeho kriminálnej minulosti.
Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1,2,3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( §2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení).
Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 Eur mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka zabezpečuje celodennú starostlivosť o dieťa a otec si odpykáva trest odňatia slobody. Kvôli opakovanej trestnej činnosti matka odmieta obnovenie spolužitia. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súd návrhu matky vyhovel a v zmysle citovaného ustanovenia § 36 ods.1 Zákona o rodine zveril maloletého Jána do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otcovi zároveň uložil v zmysle citovaného ustanovenia § 65 ods.1v spojení s § 62 ods.3 Zákona o rodine povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti predstavuje sumu 26,65 €. V tejto súvislosti súd
poukazuje, že sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. kalendárneho roka. Súd určil vyživovaciu povinnosť od 28.3.2013, t.j. odo dňa podania návrhu.
Keďže otec si vyživovaciu povinnosť neplnil, súd ho zaviazal na úhradu dlžného výživného za obdobie od 28.3.2013 do 6.5.2013 vo výške 30,09 € ( za mesiac 3/2013 =3,44 €; za mesiac 4/2013= 26,65 € ) .
Na pojednávaní dňa 6.5.2013 sa matka vzdala práva na podanie odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa odvolania vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.