Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-108-2012.pdf
PDF · 94.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-8T/108/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Miriam PENJAKOVOU v trestnej veci proti obžalovanému V. V., narodený XX. XX. XXXX v L., bývalý E. sovietskych socialistických republík, občan L. federácie, registrovaný trvalý pobyt a zároveň adresa na doručovanie písomností XXXXX W., K. XXa, M. republika I., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. 05. 2013 v Ružomberku, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
V. V., narodený XX. XX. XXXX v L., bývalý E. sovietskych socialistických republík, občana L. federácie, registrovaný trvalý pobyt a zároveň adresa na doručovanie písomností: XXXXX W., K. XXa, M. republika I., pomocný pracovník, na slobode,
hoci je podľa § 62 Zákona o rodine i podľa rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. XP/XX/XXXX- XXX zo dňa XX. XX. XXXX v spojení s uznesením N. súdu v E., č. k. XCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 17. 02. 2009, povinný počnúc od 17. 01. 2003 platiť výživné na svojho maloletého syna G. T., nar. XX. XX. XXXX vo výške 50,-Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky N. L., rodenej T., nar. XX. XX. XXXX, pôvodné trvalé bydlisko v Y. O., K. ulica XX/XX, okres L., terajšie trvalé bydlisko v N. číslo XXX, okres L., M. republika a zaplatiť jej sumu XXX,-Eur ako príspevok na úhradu zakúpenej výbavičky dieťaťa, od 17. 01. 2003 až do 06. 05. 2013 si túto zákonom uloženú vyživovaciu povinnosť z nedbanlivosti vôbec neplnil, s matkou ani so synom G. T. sa nekontaktoval, hoci syn je postihnutý slabozrakosťou a na jeho výživu ničím neprispel, čím dlhuje k rukám matky N. L., rodenej T. výživné v celkovej výške 6.224,15,-Eur a sumu 147,-Eur ako príspevok na úhradu zakúpenej výbavičky dieťaťa, teda spolu 6.371,15,-Eur, pričom výška výživného za obdobie od 17. 01. 2003 do 17. 02. 2009 sa pre účely trestného konania posudzuje ako predbežná otázky v zmysle § 78 ods. 1 Trestného poriadku v sume 50,-Eur mesačne v súlade s prvostupňovým rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, č. k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX, keď v lete roku 2002 pracoval 3 až 4 mesiace v pivárni v W., M. republika I., kde zarobil cca 1.200,- Eur až 1.300,-Eur mesačne, potom nebol nikde zamestnaný do marca 2004, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody, ktorý vykonával do jesene 2007, v roku 2008 sa na 1 rok zamestnal ako opatrovateľ s čistým mesačným príjmom cca 800,-Eur, pracovný pomer však ukončil výpoveďou a následne poberal len sociálne dávky v sume 40,-Eur mesačne, v roku 2010 pracoval asi 6 mesiacov u sťahovacej firmy s mesačným príjmom cca 100,-Eur a potom sa zamestnal vo firme na kladenie podláh s mesačným príjmom cca 400,-Eur, kde pracoval minimálne do konca februára 2012, pričom v roku 2011 absolvoval protialkoholické liečenie,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
č í m s p á c h a l
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 6.371,15,-Eur k rukám matky N. L., rod. T.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Ružomberku podala na obžalovaného V. V. narodený XX. XX. XXXX obžalobu pod spisovou značkou 2Pv 90/2010 zo dňa 12. 10. 2012 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku, v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.
Samosudcom Okresného súdu Ružomberok bol určený termín hlavného pojednávania na deň 06. 05. 2013. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky podmienky uvedené v § 252 odsek 2 Trestného poriadku, a to, že obžalovanému V. V. bola obžaloba Okresnej prokuratúry Ružomberok, spisová značka XPv XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX riadne a včas doručená, na termín hlavného pojednávania dňa XX. XX. XXXX bol riadne a včas predvolaný, pred orgánom činným v trestnom konaní mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby a bol upozornený aj na možnosť preštudovať spisový materiál a robiť návrhy na doplnenie vyšetrovania, takisto bol poučený vykonať hlavné pojednávanie dňa XX. XX. XXXX v jeho neprítomnosti, súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd na návrh okresného prokurátora prečítal výpoveď obžalovaného V. V. z prípravného konania zo dňa XX. XX. XXXX, v ktorom uviedol, že je si vedomý, že má mesačne uhrádzať čiastku vo výške 50,-Eur na výživu svojho syna G.. Poškodená N. T., toho času L. ho navštívila v I. šesť mesiacov po narodení dieťaťa, vtedy mu kúpil pár hračiek, oblečenie a topánky a od tohto obdobia so synom nemal žiaden osobný ani telefonický kontakt. Obžalovaný ďalej uviedol, že v júli 2002 pracoval v lete v pivárni D. v W., kde zarobil 1.200,-Eur - 1.300,-Eur netto, boli to tri - štyri mesiace sezónnej práce. Následne bol nezamestnaný, od marca 2004 do jesene 2007 bol tri a pol roka vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Z.. Následne bol opätovne nezamestnaný. V roku 2008 pracoval ako opatrovateľ v rodine, kde zarobil 800,-Eur netto, následne sa nahlásil ako čakateľ na zamestnanie a prácu vypovedal, nakoľko v rodine boli problémy. V roku 2010 začal pracovať u sťahovacej spoločnosti, kde demontoval a montoval
skrine a pracoval tam šesť mesiacov a zarábal mesačne 100,-Eur. V tomto období nepožiadal o žiadny príspevok v nezamestnanosti, v súčasnej dobe žije v azylovom dome a pracuje v spoločnosti na kladenie podláh, kde mesačne zarobí 400,-Eur, z toho platí nájomné vo výške 192,67,-Eur, 15,-Eur mesačne platí splátky na Krajskú justičnú pokladnicu, trovy konania, nakoľko bol odsúdený na trest odňatia slobody. Okrem toho poberal sociálne dávky vo výške 40,-Eur mesačne, keď pracoval u rodiny. Ďalej obžalovaný uviedol, že nemá možnosť uhradiť dlžné výživné. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu poškodenú N. L., rodenú T., ktorá vypovedala, že obžalovaný V. V. je otcom G. T., narodený XX. XX. XXXX, ktorý v súčasnej dobe býva s ňou v spoločnej domácnosti a s jej novým manželom L. L. a rodičmi. Na základe rozsudku Okresného súdu Ružomberok spisová značka XP/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, spisová značka XCoP/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX bolo uložené obžalovanému platiť výživné na maloletého G. T. vo výške 50,-Eur mesačne vždy k jej rukám. Obžalovaný od 17. 01. 2003 až do súčasnej doby neuhradil na výživné pre maloletého syna ani cent, o syna sa nezaujíma, so synom nekomunikuje, neposiela mu darčeky na narodeniny, meniny, ani na Vianoce. Svedkyňa poškodená ďalej uviedla, že keď sa syn narodil, oznámila to telefonicky obžalovanému V. V. a následne ho bola v roku 2003 navštíviť v I., kde sa mali dohodnúť, že bude jej posielať určitú čiastku peňazí na výživu syna a dala mu aj číslo účtu. Obžalovaný do dnešného dňa jej neposlal žiadne peniaze. Svedkyňa poškodená ďalej vypovedala, že jej príjmy pozostávajú z opatrovateľského príspevku na syna G. T. vo výške 266,-Eur, z príspevku na hygienu vo výške 18,06,-Eur a z príspevku na benzín vo výške 32,-Eur. Okrem toho poberá z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny náhradné výživné vo výške 50,-Eur mesačne. Opatrovateľský príspevok na syna G. T. poberá z dôvodu, nakoľko syn má ťažké zdravotné ochorenie - je slabozraký a preto je aj jeho opatrovateľkou. Svedkyňa poškodená potvrdila, že iné príjmy nemá, jej mesačné výdavky sú na lieky pre syna do 25,-Eur mesačne, výdavky na školské pomôcky vo výške 30,-Eur, výdavky na stravu a oblečenie vo výške 100,-Eur, ako aj výdavky na okuliare každého pol roka vo výške 45,-Eur. Maloletý G. T. núdzou netrpí, nakoľko synovi zabezpečuje všetko aj s jej súčasným manželom L. L., ktorý je živnostník- servisný technik. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä s rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, spisová značka XP/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, spisová značka XCoP/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým bolo rozhodnuté o zverení maloletého G. T. narodeného XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky a otec V. V. bol zaviazaný platiť výživné na maloletého G. T. mesačne po 50,-Eur vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého od 17. 01. 2003. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 02. 2009. Ďalej sa súd oboznámil s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, číslo XXXXX/XXXX-OPHN zo dňa 14. 04. 2010, ktorým rozhodol o vyplácaní náhradného výživného od 01. 03. 2010 v sume 50,-Eur mesačne matke maloletého dieťaťa N. T., toho času L., rodným listom maloletého G. T. z ktorého vyplýva, že otcom maloletého dieťaťa je V. V., potvrdením o návšteve školy, z ktorého mal súd za preukázané, že maloletý G. T. navštevuje Základnú školu v Y. O., listinnými dôkazmi, z ktorých súd zistil, že svedkyňa poškodená pracovala od 01. 05. 2008 do 31. 05. 2009 v pozícii upratovačky v spoločnosti L. L. s. r. o. a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú a jej príjem bol cca mesačne vo výške 294,80,-Eur, od 21. 09. 2009 svedkyňa poškodená poberá peňažný príspevok za opatrovanie svojho syna G. T.. Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými obžalovaným V. V., z ktorého mal za preukázané, že obžalovaný sa zdržiaval v I. spolkovej republike na základe pozhovenia podľa § 60 odsek 2, príjmom za mesiac január 2012 vo výške 400,- Eur v čistom, ako aj lekárskym posudkom, z ktorého súd zistil, že obžalovaný sa má vyhýbať prácam prevažne v stoji a zdvíhaniu, ako aj noseniu nákladov nad 10 kilogramov z dôvodu zranení, ktoré utrpel 18. 10. 1992, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že obžalovaný V. V. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, b) závažnejším spôsobom konania, alebo c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.
Podľa §138 písm. b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný V. V. si od 17. 01. 2003 až do 06. 05. 2013 neplnil vyživovaciu povinnosť voči synovi G. T., narodený dňa XX. XX. XXXX tak, ako mu to vyplývalo z rozsudku Okresného súdu Ružomberok, spisová značka XP/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, spispová značka XCoP/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, kedy bol povinný prispievať na výživu maloletého syna G. T. vo výške 50,-Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky N. T., toho času L.. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, pretože uvedeného konania sa dopustil po dlhší čas, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas). Výška príjmu u obžalovaného bola zistená jednak z jeho výpovede, ako aj z listinných dôkazov a súd konštatuje, že obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol platiť výživné v stanovenej výške tak, ako to bolo určené vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Ružomberok. Obžalovaný V. V. si daný stav spôsobil sám svojím nezodpovedným prístupom, nakoľko mal vedomosť o tom, že sa mu narodil syn G. T. a mal vedomosť o tom, že je povinný prispievať na jeho výživu vo výške určenej príslušným rozsudkom, ale aj napriek tomu si túto povinnosť neplnil. Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného ide o zavinenie v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona, pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Samotný obžalovaný potvrdil, že je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, jedinú relevantnú skutočnosť, ktorú uviedol bolo to, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby dlh na výživnom uhradil, čomu však nezodpovedajú jeho zárobkové pomery. Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti, t. j. nároku na výživu maloletých detí, ktorý priamo vyplýva z ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Zbierky zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov. Motívom páchania danej trestnej činnosti je ľahostajný prístup obžalovaného k plneniu si zákonných povinností vyživovať svojho syna G. T.. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy páchateľa. Súd u obžalovaného nezistil priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti v zmysle § 38 odsek 2 Trestného zákona a na základe vyššie uvedených zistení, vychádzajúc z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, § 31 odsek 2 Trestného zákona, súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného V. V. bude splnený hrozbou trestu odňatia slobody, ktorý obžalovanému uložil pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 14 mesiacov, výkon ktorého mu súd podmienečne odložil v zmysle § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a v zmysle § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na 2 roky. Zároveň súd plniaci si úlohu generálnej prevencie dal tak obžalovanému možnosť, aby sa zaradil do riadneho života, aby pracoval a bezozvyšku si plnil svoj záväzok, ktorý má voči svojmu maloletému dieťaťu G. T., spoločnosti, ako aj štátu a zaviazal ho, aby si splnil zákonom uloženú povinnosť a zaplatil dlžné výživné vo výške 6.371,15,-Eur matke maloletého dieťaťa N. L., rodená T. v priebehu dvojročnej skúšobnej doby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Ružomberku do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
- Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V zmysle § 86 písm. a/ Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.