Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12P-31-2013.pdf
PDF · 82.67 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. Q., R.. XX.XX.XXXX, t. č. umiestnenej v Detskom domove v Dunajskej Strede, A.Á. I., R. XX/ XX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí, dieťa rodičov: matka - A. Q., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. R. V. XXX, T.. Č.. T. XXX a otec - neuvedený, o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd maloletú Z. Q., R.. XX.XX.XXXX, zveruje do ústavnej starostlivosti Detského domova Dunajská Streda, so sídlom C. A. I., R. XX/XX.
Matka je povinná platiť výživné pre maloletú Z. vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa určené v ustanovení § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení na adresu sídla detského domova, v ktorom je dieťa umiestnené, vždy do 15. dňa mesiaca vopred, počnúc dňom 03.01.2013.
Dlh na zročnom výživnom vznikol matke za obdobie od 03.01.2013 do 30.04.2013 vo výške 104,88 eur. Súd matke povoľuje dlh na zročnom výživnom splatiť spolu s bežným výživným v splátkach po 8 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajší súd uznesením zo dňa 05.02.2013 vydaným postupom v zmysle § 81 O. s. p. začal konanie vo veci starostlivosti o maloletého dieťa po tom, ako na návrh kolízneho opatrovníka uznesením č. k. 6PPOm/1/2013-9 zo dňa 03.01.2013 nariadil predbežné opatrenie,
ktorým bola maloletá dočasne umiestnená do ústavnej starostlivosti s výkonom v Detskom domove v Dunajskej Strede.
Kolízny opatrovník navrhol ponechať dieťa v ústavnej starostlivosti, s poukazom na to, že matka nemá vytvorené vhodné podmienky k osobnej starostlivosti o dieťa. Matka sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, obsahom spisu zn. 6PPOm/1/2013 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe žiadosti matky kolízny opatrovník zabezpečil možnosť umiestnenia maloletej do ústavu. Podľa dotazníka kolízneho opatrovníka sa matka nie je v súčasnosti o dieťa postarať, ani v jej rodine sa nenachádza vhodná osoba, ktorá by bola schopná a ochotná sa postarať o maloletú. Otcovstvo k maloletej určené nebolo. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia z 20.12.2012 matka žije spolu so svojimi ďalšími dvoma deťmi, nar. 2007 a 2010 a so svojou tetou v malej unimo bunke, čistota a poriadok sú na veľmi nízkej úrovni. Zo správy z 02.05.2013 súd zistil, že sa situácia u matky nezmenila, nemá vytvorené vhodné bytové a rodinné zázemia pre návrat maloletej do rodiny. Matka prejavila záujem o maloletú, uvedomuje si však, že dieťaťu je lepšie v ústave. Informuje sa o nej iba telefonicky, výživné neplatí.
Kolízny opatrovník sa vyjadril, že v súčasnosti je dieťa umiestnené v profesionálnej rodine. Výživné navrhol určiť matke vo výške zákonného minima. Podľa tvrdenia matky (počas šetrenia výchovného prostredia) má príjem z prídavku na jedno dieťa.
Podľa § 54 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/03 Z. z. o životnom minime v platnom znení (od 01.07.2012) sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.
Minimálna výška výživného takto predstavuje v súčasnosti 26,65 eur mesačne.
Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v súčasnosti vzhľadom na bytové podmienky matky je účelné zveriť ho do ústavnej starostlivosti, v ktorej je dieťaťu poskytovaná požadovaná starostlivosť. Nebolo však možné ani v záujme dieťaťa rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti, keďže žiadne osoby vhodné prevziať dieťa do starostlivosti nebolo zistené. Vyživovacia povinnosť matky k dieťaťu naďalej trvá. Súd s prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery matky rozhodol o výške výživného na hranici zákonom určenej minimálnej výšky výživného, ktorá v súčasnosti predstavuje 26,65 eur mesačne. Maloletá je v ústavnej starostlivosti od 03.01.2013, matka výživné neplatila, preto jej do dňa rozhodnutia vznikol dlh na výživnom (za 29 dní mesiaca január 2013, za mesiace február až apríl 2013), ktorý bude matka splácať mesačne až do vyrovnania. Výšku splátok súd určil s prihliadnutím na jej súčasné pomery, ale aby dlh v záujme dieťaťa splatila čo najskôr.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok)