Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-1326-2012.pdf
PDF · 72.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/1326/2012
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, pobočka Komárno, Petőfiho 7, Komárno, proti povinnému: Marián Nagy - N. P. R., IČO: 40 175 481, so sídlom Dedina Mládeže, Mičurínova 57/4, o zaplatenie 197,57 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii vedenej u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, Exekútorský úrad Topoľčany, Stummerova 1553, (EX 2593/12) podané na pošte dňa 25.03.2013 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno na návrh oprávneného vydal dňa 12.10.2012 poverenie č. 5401 076235, v konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/1326/2012 pre súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 197,57 eur a trov exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie č. 700-1211376412-GC04/12 a rozhodnutie č. 700-1211376612-GC04/12 obe rozhodnutia zo dňa 20.06.2012, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.07.2012 a ktoré vydala Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Komárno.
Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 20.03.2013 a dňa 25.03.2013 boli podané na pošte a následne doručené na Exekútorský úrad Mgr. Júliusa Rosinu (EX 2593/12) námietky proti exekúcii, teda povinný podal námietky proti exekúcii v lehote podľa § 50 Ex. poriadku.
Povinný svoje námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že svoj dlh voči oprávnenému po častiach zaplatil a preto navrhuje exekúciu zastaviť. Zároveň predložil fotokópie výpisov zo svojho účtu preukazujúce povinným tvrdené úhrady na účet oprávneného.
K námietkam povinného proti exekúcii sa na výzvu súdu vyjadril oprávnený, ktorý vo svojom stanovisku zo dňa 22.04.2013 uviedol nasledovné. Povinný bol u oprávneného registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) od 01.07.2003 dodnes. Nakoľko povinný ako SZČO včas neodviedol poistné a príspevky, oprávnený mu predpísal penále vyššie uvedenými rozhodnutiami, ktoré sa následne potom ako ich povinný prevzal dňa 11.07.2012 a proti ktorým nepodal v zákonnej lehote odvolanie, stali dňa 27.07.2012 vykonateľnými exekučnými titulmi. Dňa 19.07.2012 došlo zo strany povinného k čiastočnej úhrade vo výške celkom 90,- eur, avšak nakoľko povinný neuhradil penále v plnej výške, oprávnený vystavil návrh na vykonanie exekúcie pre Exekútorský úrad Mgr. Júliusa Rosinu. Po zaslaní návrhu na vykonanie exekúcie, povinný uhradil časť pohľadávky v sume 123,19 eur, o čom bol exekútor upovedomený s oznámením o úhrade. Z upovedomenia o začatí exekúcie EX 2593/12 vyplýva, že exekúcia sa začala 23.08.2012 na vymoženie zostatku pohľadávky v sume 74,38 eur. Predmetnú pohľadávku povinný uhradil dňa 25.09.2012, to znamená po začatí exekučného konania. Vzhľadom na uvedené ako aj v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom
bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, a preto námietky voči začatiu exekučného konania nie sú opodstatnené.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/95 Z. z .Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Okolnosťami brániacimi vymáhateľnosť nároku treba rozumieť akýkoľvek dôvod, ktorý inak odôvodňuje zastavenie podľa § 57 Zák. č. 233/95 Z.z., pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.
Súd preskúmaním námietok povinného proti exekúcii dospel k záveru, že sú nedôvodné. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľných exekučných titulov a to rozhodnutie č. 700-1211376412-GC04/12 a rozhodnutie č. 700-1211376612-GC04/12, ktoré vydala Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Komárno. Nakoľko zo strany povinného nedošlo k dobrovoľnému plneniu podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Povinný sa vo svojich námietkach odvoláva na to, že vymáhanú pohľadávku oprávneného po častiach zaplatil, pričom svoje tvrdenia preukázal fotokópiami výpisov zo svojho účtu, z ktorých vyplývajú čiastočné úhrady uvádzané povinným na účet oprávneného. Oprávnený tvrdenia povinného o čiastočných úhradách síce potvrdil, ale zároveň dodal, že nakoľko povinný nezaplatil celú pohľadávku, potom ako sa predmetné rozhodnutia stali právoplatnými a vykonateľnými, ale len časť z nej vo výške 90,- eur, podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 197,57 eur. Ešte pred doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, povinný síce uhradil ďalšiu časť pohľadávky vo výške 123,19 eur, o čom oprávnený následne exekútora písomne upovedomil, ale nakoľko ju neuhradil v plnej výške, dňa 23.08.2012 začala exekúcia na vymoženie jej zostatku vo výške 74,38 eur. Dňa 25.09.2012, teda už po začatí exekučného konania, povinný uhradil uvedený zostatok pohľadávky, čím si splnil svoj dlh voči oprávnenému, čo však nie je dôvodom na vyhovenie námietkam povinného proti exekúcie a to aj s poukazom na to, že v exekučnom konaní ide o nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia na základe vykonateľného exekučného titulu po tom, čo zo strany dlžníka nedošlo k dobrovoľnému plneniu, ale zároveň je to dôvod na zastavenie exekúcie v časti vymáhanej pohľadávky vo výške 74,38 eur, v tomto prípade však vo výške 197,57, nakoľko exekučný súd vychádzal z pôvodného návrhu oprávneného a súdnemu exekútorovi vydal poverenie na sumu 197,57 eur, po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má exekučný súd za to, že povinný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by bolo možné jeho námietkam proti exekúcii vyhovieť. V exekučnom konaní súd rozhoduje o námietkach len v zmysle § 50 ods. 1 Ex. poriadku a teda súd je toho názoru, že povinný vo svojich námietkach neuvádza žiadny dôvod, pre ktorý by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. V danom prípade má podpísaný súd na základe uvedeného za to, že nie je dôvod na to, aby súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, pretože nespĺňajú náležitosti podľa § 50 ods. 1 Ex. poriadku, a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci