Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cb-25-2013.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v právnej veci navrhovateľa SPP
- distribúcia, a. s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, Martin proti odporcovi Ing. Peter Molnár PARMO AGENTÚRA s miestom podnikania Kirejevská 35/40, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 17 985 919 o zaplatenie sumy 9.896,09 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet č. XXXXXXX/XXXX, VS: 9000119165 sumu 9.896,09 eura spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.896,09 eura od 6. 10. 2011 do zaplatenia, súdny poplatok 593,50 eura a na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: 9000119165 trovy právneho zastúpenia vo výške 1.554,33 eura, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 20. 4. 2012 domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 9.896,09 eura spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.896,09 eura od 6. 10. 2011 do zaplatenia. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 12. 9. 2011 bolo zamestnancami navrhovateľa na odbernom mieste Robotnícky dom, Hlavná 374, Hnúšťa zistené poškodenie montážnej plomby meradla a svojvoľné obnovenie dodávky zemného plynu. V dôsledku uvedeného v období od 5. 8. 2011 do 12. 9. 2011 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu. Navrhovateľovi týmto vznikla škoda celkovo vo výške 9.896,09 eura, ktorá bola vyčíslená podľa vyhlášky č. 155/2005 Z. z. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil faktúrou č. 9000119165 splatnou dňa 5. 10. 2011. Odporca uvedenú faktúru neuhradil, preto si navrhovateľ uplatňoval aj úroky z omeškania v zákonnej výške.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. Odporca v odpore poukázal na to, že po dobu viac ako 7 rokov odoberal zemný plyn a platil preddavky dodávateľovi, spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s. so sídlom v Bratislave. Za obdobie od 29. 9. 2010 do 18. 5. 2011 vznikol odporcovi preplatok v sume 4.213,- eur a za obdobie od 19. 5. 2010 do 20. 9. 2010 preplatok vo výške 325,29 eura. Tento preplatok doteraz odporcovi nebol vrátený ani zahrnutý do prípadnej kompenzácie. Zastavenie dodávok plynu dňa 4. 8. 2011 sa teda uskutočnilo v čase, keď bilancia odporcu vykazovala preplatok. Na základe telefonickej výzvy dodávateľa plynu odporca dňa 30. 9. 2011 zaplatil dodávateľovi ďalšiu sumu 5.324,97 eura, čím sa navýšilo aktívum odberateľa na sumu 9.537,97 eura. Navrhovateľ podľa odporcu zneužil svoje monopolné postavenie a jeho postup nezodpovedá čestnej obchodnej praxi a odporuje zásadám dobrej viery v obchodnej činnosti. Navrhovateľ porušil aj zákon o ochrane spotrebiteľa a spôsobil odporcovi majetkovú ujmu, ktorá spočíva v nahradení plynu drahšou elektrickou energiou v období, ktoré prevyšuje 17 mesiacov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním listu z 19. 9. 2011, výpočtu škody na č. l. 4 a 5 spisu, zápisu z č. l. 6 spisu a č. l. 7 spisu, faktúry na č. l. 8, výpisu z obchodného registra a výpisu zo živnostenského registra, listu na č. l. 22 spisu, opravnej faktúry na č. l. 23 spisu až 26 spisu, listu na č. l. 28 spisu, potvrdenia o vklade hotovosti na č. l. 29 spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe zmluvy o dodávke plynu spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a. s. dodávala odporcovi zemný plyn, pričom táto spoločnosť v priebehu trvania zmluvného vzťahu vykonávala aj fakturáciu ceny dodaného zemného plynu.
Zo zápisu zo dňa 4. 8. 2011 súd zistil, že tento deň došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa na odbernom mieste č. 4100039287 v Hnúšti na Ulici Hlavnej č. 374 v tzv. Robotníckom dome. Zároveň bol uzavretý hlavný uzáver zemného plynu a odberné miesto bolo preplombované. Úkony spojené s prerušením dodávky vykonali zamestnanci navrhovateľa.
Zo zápisu zo dňa 12. 9. 2011 súd zistil, že zamestnanci navrhovateľa v tento deň zistili neoprávnený odber zemného plynu na predmetnom odbernom mieste s tým, že bola porušená montážna plomba na hlavnom uzávery a hlavný uzáver bol otvorený. V čase kontroly bolo odberné zariadenie v prevádzke, plynomer sa točil. Pri kontrole bola prítomná aj policajná hliadka. Zápisnicu za odberateľa podpísal prevádzkar Alexander Agócs bez pripomienok. Odporca samotnú skutočnosť, že došlo k porušeniu montážnych plomb, otvoreniu hlavného uzáveru zemného plynu a ďalšieho odberu zemného plynu po prerušení jeho dodávky, v priebehu konania nespochybňoval.
Z faktúry č. 9000119165 súd zistil, že touto faktúrou splatnou dňa 5. 10. 2011 navrhovateľ vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu v sume 9.714,44 eura a náklady zisťovania neoprávneného odberu v sume 181,65 eura, spolu v sume 9.896,09 eura. Výška škody bola vypočítaná navrhovateľom tak, že zistil menovitý hodinový príkon všetkých spotrebičov v m3/hod., čo činilo celkovo 15,58 m3/hod. Za 27 dní v auguste 2011 pri sadzbe 0,66 eura/m3 zemného plynu vyčíslil náhradu škody v sume 6.663,25 eura a za 12 dní v mesiaci september 2011 pri sadzbe 0,68 eura/m3 v sume 3.051,19 eura.
Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení účinnom do 31. 8. 2012 neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu škoda pôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v domácnosti v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
Podľa odseku 2 písm. b) citovaného ustanovenia množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta pri neoprávnenom odbere plynu mimo domácnosti alebo pri užívateľovi prepravnej siete alebo distribučnej siete podľa vzorca NOP = D . P . 24, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon všetkých plynových spotrebičov v m3/h alebo hodinová spotreba plynu pri technologických procesoch a výrobných procesoch.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia výpočet podľa odseku 2 písm. a) sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet neoprávnených odberov plynu jednotlivými spotrebičmi.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu.
Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia k sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú náklady plynárenského podniku, ktorému vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady plynárenského podniku spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu, náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady spojené s odstraňovaním jeho následkov.
Podľa § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom do 31. 1. 2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Súd má za to, že navrhovateľovi svedčí aktívna legitimácia v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody, keďže spoločnosť navrhovateľa je prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu. Dodávateľ plynu je oprávnený uplatňovať si nároky voči odberateľovi len na základe uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu, kedy sa odber uskutočňuje v súlade so zákonnými a zmluvnými podmienkami. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že v období prerušenia dodávky plynu mal preplatok voči dodávateľovi
plynu, t. j. spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s., táto skutočnosť je pre rozhodnutie v danej veci bez významu. Ak bol odporca z toho názoru, že zmluvný vzťah a faktické prerušenie dodávky plynu bolo vykonané v rozpore s uzavretou zmluvou, mal možnosť domáhať sa plnenia povinností dodávateľa súdnou cestou. Rovnako sa mohol v osobitnom konaní domáhať zaplatenia čiastok, ktoré Slovenský plynárenský priemysel, a. s. podľa odporcu zadržiava neoprávnene. Právne vzťahy medzi odporcom a dodávateľom plynu nemajú vplyv na nároky navrhovateľa ako prevádzkovateľa distribučnej siete voči odporcovi z titulu neoprávneného odberu zemného plynu. Ide o samostatný nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o energetike.
Dňa 4. 8. 2011 bola navrhovateľom ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy prerušená dodávka zemného plynu a bol uzavretý hlavný uzáver plynu. Odporca ako odberateľ nebol oprávnený svojvoľne obnoviť dodávku plynu. Otvorenie hlavného uzáveru plynu treba považovať za neoprávnený odber plynu podľa § 59 ods. 1 písm. f) zákona o energetike v znení účinnom do 31. 8. 2012, keďže odberateľ porušil obmedzenie vo forme prerušenia dodávky zemného plynu. Zásah do montážnej plomby zároveň predstavoval zásah do meracieho zariadenia, preto došlo aj k porušeniu ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Súd poznamenáva, že okolnosti súvisiace so vznikom nároku na náhradu škody odporca v konaní ani nerobil sporným. Pri zistení neoprávneného odberu má navrhovateľ nárok na náhradu spôsobenej škody. V dôsledku poškodených montážnych plomb nemožno údaje o spotrebe zemného plynu odvodiť od meradla (plynomeru), keďže pri porušení montážnej plomby zaniká platnosť overenia meradla a ním zaznamenané údaje nemožno považovať za hodnoverné. Výšku vzniknutej škody nemožno ustáliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov aj preto, že nie je možné zistiť, akú dlhú dobu boli zapojené plynové zariadenia používané. Za týchto okolností možno výšku náhrady spôsobenej škody určiť jedine výpočtom podľa vyhlášky č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pri celkovom menovitom príkone spotrebičov nachádzajúcich sa v objekte 15,58 m3/hod za 27 dní v auguste 2011 činí spotreba 10.095,84 m3 a pri cene 0,66 €/m3 činí výška spôsobenej škody sumu 6.663,25 eura. Za 12 dní v septembri 2011 je vyrátaná spotreba 4.487,04 m3 a pri cene 0,68 €/m3 činí výška spôsobenej škody sumu 3.051,19 eura. Za celé obdobie neoprávneného odberu plynu vznikol nárok na náhradu škody spolu v sume 9.714,44 eura. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky vznikol navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu plynu v sume 181,65 eura. Odporca výšku nárokov navrhovateľa v konaní nerobil sporným.
Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 9.896,09 eura titulom náhrady škody, ktorú navrhovateľovi spôsobil neoprávneným odberom zemného plynu.
Spolu s uplatnenou istinou súd podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 zaviazal odporcu aj na zaplatenie uplatnenej úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,5 % ročne
- vo výške úrokovej sadzby ECB pre hlavné refinančné operácie ku dňu začatia omeškania (1,5% ročne) zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Úroky z omeškania súd priznal od 6. 10. 2011, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 9000119165, ktorou navrhovateľ vyzval odporcu na splnenie nároku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť za návrh vo výške 593,50 eura. Trovy právneho zastúpenia zahŕňajú odmenu za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 6. 5. 2013). Odmena za jeden úkon právnej pomoci činí sumu 253,94 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení). Odmena v tomto zmysle činí spolu sumu 1.015,76 eura. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky má ďalej právny zástupca nárok na režijný príplatok za každý úkon právnej pomoci vo výške 2 x 7,63 (úkony v roku 2012) a 2 x 7,81 eura (úkony v roku 2013) eura, spolu v sume 30,88 eura. Súd podľa § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky priznal navrhovateľovi náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 6. 5. 2013 pri počte nabehnutých kilometrov 340 (Martin - Rimavská Sobota a späť), pri priemernej spotrebe podľa technického preukazu 6,0 l / 100 km, cene pohonných hmôt 1,485 €/l a paušálnej náhrade za amortizáciu v sume 0,183 €/km. Cestovné náhrady dňa 6. 5. 2013 takto činili sumu 92,51 eura. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky advokátovi ďalej patrí
náhrada za stratu času v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní za 12 polhodín x 13,01 eura, spolu vo výške 156,12 eura. Keďže v osobe právneho zástupcu ide o platiteľa dane z pridanej hodnoty, súd jeho odmenu priznal zvýšenú o túto daň v sume, spolu v sume 1.554,33 eura. V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p. súd nariadil zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.