Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6P/28/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľky: P. I., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A., C. Č.. XXXX/XX, zastúpená Mgr. Romanom Kobellom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1716, proti odporcovi: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. Č.. XXX, v konaní o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, takto

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu v sume 1.400,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.04.2012 navrhovateľka žiadala, aby bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 350,- eur, počnúc dňom nástupu na materskú dovolenku.

Návrh odôvodnila tým, že je matkou dvoch maloletých detí: T. I., nar. XX.XX.XXXX a G. I., nar. XX.XX.XXXX. Dcéra T. pochádza z predošlého vzťahu a manželstva a syn G. pochádza zo vzťahu s odporcom, ktorý ešte dlho po pôrode nechcel uznať otcovstvo, ale DNA testy otcovstvo potvrdili a tak musel otcovstvo uznať. Po výsledkoch testov začal platiť výživné, ktoré si sám stanovil na 100,- eur mesačne. Obe deti sú v jej osobnej starostlivosti. Dňa 10.04.2012 s odporcom pred Okresným súdom Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp.zn. uzavreli rodičovskú dohodu, s tým, že odporca bude platiť 200,- eur a 50,- eur bude sporivá časť výživného. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke so synom G. a starostlivosť o neho jej zaberá všetok čas, preto si nemôže dovoliť nastúpiť do práce, lebo nemá finančné prostriedky na opatrovanie a ani s jej rodičmi počítať nemôže, pretože obaja ešte pracujú. Odporca bol dlhé roky živnostníkom, ale po narodení syna G. sa pretransformoval na s.r.-očku, kde je jediným majiteľom a zároveň jediným zamestnancom a tým pádom si sám sebe určuje plat a svoje výnosy účtuje na svoju s.r.o.-očku a všetky náklady si účtuje na fyzickú osobu, aby mohol súdu preukázať čo najvyššie náklady. Preto si myslí, že bude najprehľadnejšie brať do úvahy daňové priznanie za rok 2010, kedy sa narodil syn a kedy ešte nemal založenú s.r.o.-očku. Aj keď odporca vie, že z dôvodu starostlivosti o jeho syna nie je zamestnaná, ani v dohľadnej dobe zamestnanie hľadať nemôže, nie je a ani nebol ochotný v čase jej odchodu z práce na materskú dovolenku prispievať na nájomné, ani na jej výživné, aj keď vedel, že odchodom na materskú utrpí aj jej dcéra, ktorú z veľkej časti živila sama.

Odporca sa v prvotnom vyjadrení k žalobe (č.l. 11 spisu) žiadal žalobný návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení poukázal na to, že vzťah medzi ním a navrhovateľkou nebol vzťahom manželským. Keď mu oznámila, že s ním čaká dieťa, presťahoval ju aj s dcérou z garsónky, kde dovtedy bývali do jeho rodinného domu, kde jej dal k dispozícii apartmánovú spálňu s kúpelňou. Denne navrhovateľku vozil do roboty a z roboty, jej dcéru do škôlky a keď začal stavať elektráreň a nemohol ich vozievať, dal navrhovateľke v decembri, keď už bola na materskej, k dispozícii auto. O domácnosť sa postupne prestala úplne starať a nepomohla ani so starostlivosťou o menej mobilnú 91-ročnú matku, o ktorú sa musel začať starať. Mesiac pred pôrodom odišla so slovami, že nebude skákať okolo zadku ani jemu, ani jeho matke.. Ohľadne DNA testov odporcov uviedol, že pred 28 rokmi, po narodení druhej dcéry, dostal kiahne, kedy ho lekár upozornil, že po prekonaní vysokých horúčok, ktoré sú súčasťou ochorenia sa veľká väčšina mužov stane neplodnými. Od tejto udalosti nemal žiadne dieťa. Takisto navrhovateľka odmietla do rodného listu uviesť k maloletému G. priezvisko A., ale uviedla I.. Preto požiadal o testy DNA. Ďalej uviedol, že založenie s.r.o. nemá nič spoločné s narodením syna, ak spláca úvery ako fyzická osoba je to preto, že si ich bral ako fyzická osoba. Taktiež odporca poukázal na to, že nie je pravdou, že navrhovateľka sa nemôže zamestnať, ale sa nechce. Nesúhlasila totiž so striedavou starostlivosťou o maloletého G., ktorú on navrhoval- Poukázal na majetkové pomery navrhovateľky, ktorá poberá rodičovský príspevok 256,- eur prídavky na deti 48,08 eur, výživné na dcéru T. 90,- eur, výživné na syna G. 250,- eur a doplatok výživného po dobu 16 mesiacov po 50,- eur, čo spolu predstavuje 694,08 eur. Okrem toho má na rôznych účtoch v rôznych bankách sumu spolu 15.000,- eur.

V priebehu konania navrhovateľka, prostredníctvom svojho zástupcu, vymedzila petit návrhu tak, že žiada, aby jej odporca prispieval na výživu počnúc dňom 01.11.2010 a to po dobu 2 rokov v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o rodine (č.l. 55 spisu), ktorý neskôr definitívne upravila tak, že žiada, aby bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 350,- eur mesačne od 01.11.2010 do 01.11.2012. V tomto znení súd pripustil zmenu návrhu (č.l. 456 p.v. spisu). Predmetom konania tak bolo určenie príspevku výživného pre nevydatú matku za obdobie dvoch rokov, ktoré sa, vzhľadom na čas podania návrhu (18.04.2012) a čas vyhlásenia rozsudku (06.05.2013) stalo určením výživného za už uplynulé obdobie. Navrhovateľka fakt, že návrh podala 18.04.2012 odôvodnila tým, ako sa odporca zachoval v konaní o určenie výživného pre ich syna G., keď si skresal daňové priznanie a zachoval sa chrapúnsky k jej požiadavkám na bývanie.

Na prejednanie veci sú nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dokladmi, ktoré do spisu predložili účastníci konania alebo ich na základe ich návrhu zabezpečil súd. V rámci dokazovania sa súd súčasne oboznámil so spisom tunajšieho súdu č.k. , z neho najmä s návrhom, rodným listom maloletého G. I., nar. XX.XX.XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. zo dňa 22.03.2009, vyjadrením odporcu z č.l. 61-62, výpismi z LV č. XXXX T. XXXX k.ú. V. A., rozsudkom č.k. -82 zo dňa 10.04.2012.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom žila v spoločnej domácnosti asi dva mesiace pred narodením G., z ktorej odišla kvôli tomu, že teplá voda a teplo v dome sa považovali za luxus a tak tam nemohla existovať so svojou dcérou a dieťaťom, ktoré sa malo narodiť. Odišla som ku svojim rodičom, kde si už predtým chystala výbavičku, prala a žehlila lebo v domácnosti odporcu sa to nedalo. Odkedy odišla od odporcu, nasťahovala sa aj s deťmi ku svojim rodičom, kde išla rovno z pôrodnice a kde býva doteraz. Je to štvorizbový byt v ktorom okrem rodičov, jej a jej detí býva ešte aj jej brat. Podmienky sú tak stiesnené a aj ona by chcela, aby mala s deťmi vlastné bývanie a z tohto dôvodu aj podala návrh, aby jej prípadné priznané sumy umožnili platiť si nájomné, keď ona predtým, než odišla bývať k odporcovi bývala s dcérou v mestskej garsónke. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala v spoločnosti Nový top car, s.r.o. v L. A. ako asistentka majiteľa, kde bol jej príjem 330,- eur plus odmeny za nadčasy a prácu naviac, ktoré tvorili okolo 70,- eur v čistom. V tom čase aj s dcérou bývala v garsónke, za ktorú platila 150,- eur mesačne vrátane energií. Jej jediným súčasným príjmom sú prídavky na deti a rodičovský príspevok, ktoré postačujú len na stravu a oblečenie, plienky a základné hygienické potreby, takže svojim rodičom na náklady domácnosti teda najmä pokiaľ ide o bývanie nijako neprispieva. Teraz má priznané výživné na T. vo výške 90,- eur, čo sa zmenilo asi pred polrokom, predtým to bolo 66,- eur: Prvého pol roka po narodení G. jej jeho otec na jeho výživu ani inak neprispel a ona mala prvého pol roka materský príspevok len vo výške cca 6,- eur na deň, vtedy bola nútená si aj popožičiavať peniaze. V súčasnosti dlží svojim rodičom na nájomnom okolo 3.000,- eur a svojmu starému otcovi okolo 900,- eur,

keď jej v priebehu roka a pol dal po 50,- eur. V tomto čase to je pol roka po narodení G. minula všetky úspory a teraz žiadne nemá a ak mala nejaké v minulosti, tak tieto vždy spotrebovala na dovolenku pri mori, na ktorú chodila s dcérou každý druhý rok, kvôli jej zdravotným problémom. Po prvom pol roku po narodení G. žiadala odporcu, aby sa o syna postaral, pretože chcela pracovať a 5 hodín ako telefonistka, čo on však odmietol. Pokiaľ odporca žiadal v konaní o striedavú starostlivosť, tak podľa nej to bolo preto, že nechcel platiť vysoké výživné a pôvodne žiadne a nesúhlasila s ňou preto, že nemal so synom žiadny kontakt. Napokon poukazuje na to, že keď odporca zistil, že nejaké výživné mu bude určené, nemal záujem o styk so synom, resp. len v minimálnom rozsahu až ho napokon právne zástupkyne presvedčili na neobmedzený styk.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o jeho majetkové príjmy v roku 2010, v tomto roku bol živnostník a jeho základ dane bol 32.258,- eur. Z toho zaplatil daň 6.129,02 eur a v tomto roku splácal úver vo výške 2.493,92 eur na šesťbytovú jednotku, na osembytovú jednotku v tomto roku zaplatil splátky úveru 6.978,47 eur. Ďalej splácal úver (úroky plus úmor) na dom, v ktorom býva v celkovej sume 5.864,12 eur. V roku 2010 ďalej mal náklady v podobe investícii do elektrární v sume 28.962,73 eur, na čo má faktúry a v sume 342,51 eur, ktorú vynaložil v hotovosti. V období od októbra do decembra 2010 boli jeho osobné výdaje (strava, lieky, drogéria v sume 792,98 eur) za rozhlas a televíziu v tomto roku zaplatil 55,86 eur a daň z nehnuteľností v sume 60,82 eur za nehnuteľnosti, ktoré sa netýkajú jeho podnikania. V roku 2010 tak bol v strate v sume 13.558,13 eur. Pokiaľ ide o rok 2011 prvého pol roka bol živnostník a potom išiel na s.r.o. K tomu uviedol, že rozhodne nie je pravda, že zmenil živnosť na s.r.o. z dôvodov, ktoré uviedla navrhovateľka, ale jeho dôvody boli podnikateľské. V roku 2011 ako živnostník mal základ dane v sume 4.168,42 eur, daňová povinnosť mu nevznikla a aj v tomto roku splácal úvery na šesť a osem bytovú jednotku. Splátky úmoru boli 2.647,67 eur a 7.408,84 eur, takisto splácal úver na rodinnom dome v sume za tento rok 3.864,12 eur a v tomto roku si zobral ďalší úver na elektráreň a vynaložil na jeho zaplatenie 7.740,- eur. Ďalšími jeho nákladmi v tomto roku boli investícii do elektrárne 31.759,- eur na čo sú vystavené faktúry. V roku 2011 mal osobné výdaje na stavu, lieky, drogériu, 2.392,81 eur za televíziu, rozhlas 55,86 eur a G. na výživnom a na ostatných potrebách 2.186,54 eur. V roku 2012 môže zatiaľ uviesť len výdavkové údaje, naďalej splácal úvery na šesť a osem bytovú jednotku, na rodinný dom a na podnikateľský úver, ktorý zobral v roku 2011 a to v celkovej sume za prvý polrok 2012 18.366,99 eur. V prvom polroku 2012 jeho osobné výdaje boli vo výške 1098,28 eur, televízia a rozhlas 27,84 a G. na výživnom a ostatnom zaplatil 1108, eur. V období od 01.11.2010 doteraz prispieval navrhovateľke tým, že jej do 02.12. dal k dispozícii auto s tým, že palivovo do neho si kupovala ona. Dal jej ho do dispozície bezplatne. Potom už navrhovateľke neprispieval nijakou formou, pretože ona odmietla zapísať G. s jeho priezviskom do rodného listu, na základe čoho začal požadovať testy DNA a keď tieto dopadli pozitívne, tak jej začal posielať 100,- eur svojvoľne za každý mesiac a doplatil jej takéto výživné spätne ku narodeniu G. a to na základe toho, že vedel, že na T. jej bývalý muž platí 66,- eur. Sumu 100,- eur posielal ako výživné pre G.. Ďalej nakúpil G. kočík a ďalšie veci, ktoré už uviedol v písomnom vyjadrení. Všetky peniaze a nákupy smerovali len ku G.. V daňových priznaniach, ktoré súdu predložil sú zohľadnené aj príjmy z výroby elektrickej energie.

K dokladom, ktoré predložil právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 09.07.2012 (rozhodnutie Úradu regulácie sieťových odvetví zo dňa 15.02.2012 a výpisu z LV č. XXXX k.ú. L. A.) odporca uviedol, že výroba elektrickej energie sa riadi osobitnými predpismi a pod živnostenský zákon nespadá, takže z tohto dôvodu, nie je zapísaná v predmete činnosti v jeho spoločnosti, ale táto činnosť je súčasťou podnikateľskej činnosti jeho spoločnosti. K výpisu z LV č. XXXX k.ú. L. A. uviedol, že bol vlastníkom predmetného bytu č. XX, keď išlo o dvojizbový byt štvrtej kategórie a tento ako slobodný občan predal, pretože v tom čase staval elektrárne a potreboval peniaze. Ďalším dôvodom predaja bola skutočnosť, že byt slúžil pôvodne jeho matke, ktorú si však pre jej zdravotné problémy zobral ku sebe do domu a byt tak ostal prázdny.

V priebehu konania jeho účastníci doručili do spisu písomné vyjadrenia, ktoré vzhľadom na ich počet a rozsiahlosť súd v odôvodnení tohto rozsudku necituje. V odôvodnení rozsudku súd uvádza len tie časti vyjadrení, ktoré zohľadňoval pri svojom rozhodovaní a v podrobnostiach odkazuje na obsah týchto vyjadrení. Navrhovateľka súdu doručila dňa 09.07.2012 vyjadrenie (č.l. 45-51 spisu), v ktorom potvrdila tvrdenie odporcu, že mesiac pred pôrodom od neho odišla, keď uviedla, že u neho bývala od polovice augusta 2010 do októbra 2010 (pričom porodila 15.11.2010). Súčasne v tomto vyjadrení poprela tvrdenie

odporcu, že by mala nasporenú sumu 15.000,- eur. Odporca súdu doručil dňa 28.08.2012 vyjadrenie (č.l. 60-62 spisu), v ktorom v určitom rozsahu potvrdil tvrdenie navrhovateľky, že pokiaľ ide o pár drobností, navrhovateľka servisovala auto, ktorej jej dal k dispozícii. Dňa 21.09.2012 navrhovateľka súdu doručila vyjadrenie (č.l. 163-166 spisu), v ktorom o.i. navrhla vyžiadať správu od Stredoslovenských elektrární, koľko platia odporcovi za dodávku elektrickej energie. Tento návrh navrhovateľka na pojednávaní dňa 24.09.2012 zobrala prostredníctvom svojho zástupcu späť.

Na pojednávaní dňa 24.09.2012 navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 15.02.2012 vydaného pre spoločnosť M. A. Q..J..H.. vyplýva, že pevná cena elektriny je v sume 430,72 eur/MWH, keď ide o pevnú cenu a bez DPH a súčasne z uvedeného rozhodnutia vyplýva predpokladaná výroba elektriny v množstve 54,9/MWH, čo predstavuje sumu 23.646,53 eur ročne. Táto skutočnosť svedčí o možnosti odporcu získať finančné prostriedky vo vzťahu k výrobe elektrickej energie. Odporca k tomu uviedol, že pokiaľ ide o údaj ceny za jednu MWH vo výške 430,72 eur, tak táto suma pozostáva zo sumy doplatkov a sumy počítanej na straty. Každý mesiac vystavuje Stredoslovenským elektrárňam faktúru a táto spoločnosť ho aj mesačne vypláca. Kým však bude ziskový z výroby elektriny, tak to bude ešte trvať niekoľko rokov, keď s touto činnosťou začal v roku 2009 a návratnosť investícií očakáva za 8 až 10 rokov, ak všetko pôjde dobre. Teraz je v pasívnej bilancii, pretože splátky úverov, ktoré dokladoval na predošlom pojednávaní a splátky pôžičiek, ktoré dokladoval na dnešnom pojednávaní sú vyššie, než príjmy z tejto činnosti. Pôvodne, kým neboli fotovoltaické elektrárne doinštalované bol výkon vo výške 0,0235 MWH a potom, keď už to bolo všetko hotové tak výkon bol zmenený na 0,0549 MWH, čo je konečný výkon. Pokiaľ ide o úver na osem bytovku, ide o nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX k. ú. V. A. ako budova súpisné číslo 200 na parcele 689/1 a pokiaľ ide o úver na šesť bytovku ide o nehnuteľnosť, ktorej už nie je vlastníkom, ide o stavbu na Ť. ulici prerobenú na bytovú jednotku, kde už boli byty odpredané jednotlivým vlastníkov bytov, asi pre desiatimi rokmi. Vzhľadom na stav, ktorý uviedol, žije z pôžičiek, z tých čo spláca aj výživné. Okrem výroby elektriny sa ešte venuje predaju dverí, ale táto činnosť prináša minimálny zisk, tak uvažuje, že s tým skončí. Odporca súdu predložil zmluvy o pôžičkách uzavretých s fyzickými osobami (č.l. 174-174c), dňa 11.01.2010 na sumu 15.000,- eur so splatnosťou do konca roka 2012 ( ktorú splatil dňa 30.06.2012), dňa 05.01.2011 na sumu 16.000,- eur so splatnosťou do konca roka 2013, dňa 05.01.2012 n sumu 18.000,- eur so splatnosťou do konca roka 2013 a dňa 30.06.2012 na sumu 18.000,- eur so splatnosťou do konca roka 2012. V tejto súvislosti navrhovateľka navrhla, aby súd vyžiadal výpisy z účtov osôb uvedených v zmluvách o pôžičke, či skutočne dané sumy previedli odporcovi alebo ich zo svojich účtov vybrali, pretože je málo pravdepodobné, že len tak v hotovosti, a tiež žiadala, aby bol vyžiadaný výpis z účtu odporcu na čo požičané peniaze minul a napokon aj podklady banke, ktoré dal banke pri žiadosti o úver, ktorý dostal vo výške 7.740,- eur, hoci mal mať stratu v roku 2010 vo výške 13.558,13 eur. Právny zástupca navrhovateľky navrhol, aby bola odporcovi uložená povinnosť okrem faktúr od SSE za obdobie od 01.11.2010 doteraz predložiť aj kúpne zmluvy, ktorými previedol vlastníctvo k bytom v šesť bytovej jednotke, pretože v roku 1998 si zobral úver na túto stavbu v sume cca 1.500.000,- Sk a je toho názoru, že príjmy z predaja boli omnoho vyššie a tieto vypovedajú o majetkových pomeroch odporcu a hoci sú z obdobia niekoľko rokov spätne, môžu sa vzťahovať aj k súčasnosti. Odporca vlastnil umelecké diela, ale tieto v priebehu piatich až desiatich rokoch rozpredal a zmluvy na to nemá. Keď žil v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, tak vlastnil len zbytok z pôvodného množstva umeleckých diel a z týchto ešte niektoré má. K tomu odporca uviedol, že to čo v posledných 20 až 30 rokoch nazhromaždil je zhruba 20 až 30 obrazov, z ktorých má v súčasnosti 15 obrazov, všetkých od autora G. F., keď ide o obrazy vyhotovené technikou suchá ihla. Tieto obrazy nekupoval, ale bolo to tak, že robil pre autorov týchto obrazov a oni mu vyplácali tak, že mu dali svoje obrazy alebo obrazy iných autorov, ktoré mali vo svojom ateliéri. Pre neho boli tieto obrazy rezervným fondom, ktorý aj za posledné tri roky použil, keď sa zhoršila jeho situácia, keďže investície vložené do elektrární sa nevracali tak, ako predpokladal. Súčasne splátky úverov plniť musel a takisto musel resp. chcel plniť výživné voči G. a tak v tomto období posledných troch rokov niektoré obrazy predal a z predaja mal príjem spolu 8 až 10.000,- eur. Od autorov X. mal tri alebo 4 obrazy, ktoré patria medzi tie, ktoré predal.

Odporca dňa 10.10.2012 súdu doručil vyjadrenie (č.l. 192 spisu), v ktorom uviedol, že predajom šesťbytovej jednotky získal sumu 3.584.245,- Sk, od ktorej je treba odpočítať úver na kúpu bytovej jednotky vo výške 1.315.000,- Sk, úver na opravu a výstavbu podkrovia 2.434.560,- Sk, kúpu pozemkov pod budovou 19.800,- Sk a kúpu pozemkov pod prístavbou 24.000,- Sk, čoho výsledkom je deficit 229.908,- Sk, ktorý je dôsledkom prudkého zdraženia stavebného materiálu. Súdu predložil

úverovú zmluvu č. XXXX, ktorú uzavrel dňa 06.09.1996 s V., T..Q.., ktorej predmetom bolo poskytnutie rozvojového úveru na kúpu polovice budovy súp. č. XXXX a kúpne zmluvy na kúpu pozemkov, ako aj kúpne zmluvy o predaji bytov v bytovom dome súp.č. XXXX (č.l. 218 až 242 spisu). Pokiaľ ide o faktúry za výrobu elektrickej energie, odporca poukázal na to, že tieto boli pokiaľ ide o roky 2010 a 2011 zahrnuté do účtovníctva a tým aj do daňových priznaní. Odporca súdu predložil za výrobu elektrickej energie za dané obdobie roku 2012 faktúry na celkovú sumu 19.879,02 eur (č.l. 196 až 207 spisu), ku ktorým pripojil doklady o výške nákladov spojených s výrobou elektrickej energie (č.l. 208 až 216 spisu) a ktoré vyčíslil na 6.175,95 eur - oprava a údržba a 12.795,64 eur - splátky úveru.

Dňa 11.01.2013 navrhovateľka súdu doručila podanie (č.l. 333 spisu), v ktorom navrhla vykonanie ďalších dôkazov a dňa 15.02.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu (č.l. 337 spisu).

Ako už bolo uvedené, predmetom konania je určenie príspevku na výživu nevydatej matky za obdobie od 01.11.2010 do 01.11.2012. Navrhovateľka nežiadala súčasne aj o príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Tento druh vyživovacej povinnosti je upravený v ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Je nesporným faktom, že navrhovateľka a odporca sú rodičmi maloletého G. I., ktorý sa narodil dňa 15.11.2010 z ich nemanželského vzťahu. Keďže rodičia maloletého už od času pred jeho narodením spolu nežijú, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -82 zo dňa 10.04.2012 boli upravené ich rodičovské práva a povinnosti k nemu tak, že súd schválil medzi rodičmi uzavretú dohodu, podľa ktorej bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200,- eur k rukám matky a sumou 50,- eur na tvorbu úspor maloletého. Rodičia sa súčasne dohodli na neobmedzenom styku. V konaní sa matka maloletého G. domáhala tiež zaplatenia výdavkov spojených s tehotenstvom, pôrodom, nákupom základnej detskej výbavičky a citovou a psychickou ujmou v jednorázovej sume 3.000,- eur. V tejto časti neskôr návrh zobrala späť a tak bolo konanie o tomto návrhu zastavené. Z rozsudku č.k. -82 zo dňa 10.04.2012 vyplýva, že navrhovateľka má okrem maloletého G. v osobnej starostlivosti maloletú T. I., nar. 14.10.2003 a odporca okrem maloletého G. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Takýto stav je platný takmer pre celé obdobie, o ktoré ide v tomto konaní. V čase od 15.11.2010 (deň narodenia maloletého G.) do 01.11.2012 mala navrhovateľka vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom a odporca len voči maloletému G.. Aj pre príspevok na výživu nevydatej matky platia spoločné ustanovenia pre vyživovaciu povinnosť. Takým ustanovením je § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pre rozhodnutie v danej veci je pritom podstatné vymedziť rozsah vyživovacej povinnosti upravenej v ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine.

Nepochybne najväčší rozsah vyživovacej povinnosti je pri vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom, ktorý vyplýva z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Rovnako veľký rozsah má aj vyživovacia povinnosť medzi manželmi, keď podľa ust.§ 71 ods. 1 Zákona o rodine má byť životná úroveň oboch manželov rovnaká. Pre ďalšie vyživovacie povinnosti, a to vyživovaciu povinnosť detí k rodičom, príspevok na výživu rozvedeného manžela a príspevok na výživu nevydatej matky Zákon o rodine stanovuje iný, a to menší rozsah než u prvých dvoch spomínaných vyživovacích povinnostiach, keď vždy používa pojem povinnosť prispievať na výživu primerane. Rodičovi dieťaťa, rozvedenému manželovi a nevydatej matke tak Zákon o rodine nepriznáva právo podieľať sa na životnej úrovni povinnej osoby. Teda neplatí záver,

že čím sú celkové pomery povinnej osoby lepšie, tým má oprávnená osoba nárok na vyššie výživné. Zmyslom týchto vyživovacích povinností je oprávnenej osobe zabezpečiť slušnú výživu, zahŕňajúcu základné životné potreby (strava, ošatenie, bývanie a ďalšie). Kým u rodiča dieťaťa a rozvedeného manžela sa pre priznanie výživného vyžaduje stav odkázanosti, v prípade nevydatej matky tomu tak nie je. Nárok na príspevok na výživu nevydatej matky je ďalej, podľa názoru súdu, špecifický tým, že jeho zmyslom je zabezpečiť nevydatej matke taký stav, aby v prípade ak pôrodom a následnou starostlivosťou o narodené dieťa došlo u nej k zhoršeniu jej životnej situácie, sa tento stav reparoval zo strany otca dieťaťa, ak to jeho pomery odôvodňujú. Riadiac sa touto úvahou súd skúmal zhoršenie situácie navrhovateľky a jej trvanie po dotknuté obdobie a v prípade zistenia tohto zhoršenia potom to, či pomery odporcu umožňujú nápravu tohto stavu (priznanie výživného). Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že ak sa majetková situácia navrhovateľky zmenila v tom, že jej po pôrode vznikli výdavky na maloletého G., túto skutočnosť súd v tomto konaní zohľadňovať nemohol, pretože tieto náklady sú rozhodné pre posúdenie rozsahu vyživovacej povinnosti jeho otca k nemu. Keďže maloletý G. je útleho veku, ak odporca prispieva k rukám navrhovateľky sumou 200,- eur, táto umožňuje kryť jeho náklady bez finančného podieľania sa navrhovateľky (čo napokon ani od nej nemožno vyžadovať, keďže voči dieťaťu v takomto veku si plní svoju vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu vo forme osobnej starostlivosti o neho). Pokiaľ ide o výživné pre maloletého G. tieto súd neposudzoval ako príjem matky a rovnako aj výživné, ktoré matka dostáva od bývalého manžela na dcéru T.. Výživné, ako aj prídavky na tieto deti sú sumy, ktoré sú určené deťom a nemožno ich považovať za súčasť príjmu rodiča, aj keď fakticky rodič tieto dávky „spravuje“. Navrhovateľka pred nástupom na materskú dovolenku pracovala v spoločnosti Z. K., s.r.o., kde bol jej čistý mesačný príjem v priemere 295,- eur/mesiac (č.l. 438 spisu, výšky poukazovanej mzdy vyplývajú aj z výpisov účtu navrhovateľky na č.l. 438 spisu). Okrem tohto mohla mať len príležitostný príjem z činnosti T. E. od roku 2011, ak objednané produkty predávala ďalej (č.l. 275 spisu). V novembri 2010 navrhovateľka nemala žiadny príjem, a to ani zo zamestnania, ani štátnych dávok. 16.12.2010 navrhovateľke Sociálna poisťovňa vyplatila sumu 362,30 eur. Dňa 17.01.2011 Sociálna poisťovňa vyplatila navrhovateľke 184,10 eur a ÚPSVR Dolný Kubín sumu 217,34 eur, z čoho suma 151,37 predstavovala príspevok pri narodení dieťaťa a suma 44,02 eur prídavky na dve deti. Zvyšok, t.j. 21,95 eur a 184,10 eur predstavuje navrhovateľkin „príjem“ 206,05 eur. Dňa 17.02.2011 Sociálna poisťovňa (ďalej len ako „SP“) vyplatila navrhovateľke sumu 200,90 eur a UPSVR Dolný Kubín sumu 927,31 eur, z čoho suma 678,49 eur predstavovala príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 678,49 eur a prídavky na deti 44,02 eur, pre navrhovateľku tak ostáva suma 204,80 eur, ktorá spolu so sumou vyplatenou od SP predstavuje 405,70 eur. Dňa 17.03.2011 SP vyplatila navrhovateľke sumu 181,40 eur a UPSVR Dolný Kubín sumu 118,62 eur, z ktorej po odčítaní prídavkov na deti ostáva suma 74,60 eur, čo spolu predstavuje „príjem“ navrhovateľky v sume 256,- eur. V apríli 2011 SP navrhovateľke vyplatila sumu 200,90 eur a UPSVR Dolný Kubín sumu 99,12 eur, čo po odčítaní prídavkov predstavuje 55,10 eur a spolu „príjem“ navrhovateľky 256,- eur.....K.. V máji 2011 SP navrhovateľke vyplatila navrhovateľke sumu 194,40 eur a UPSVR Dolný Kubín sumu 105,62 eur, z ktorej po odpočítaní prídavkov ostáva suma 61,60 eur, čo spolu predstavuje sumu 256,- eur. V júni 2011 navrhovateľke SP vyplatila sumu 168,50 eur a UPSVR sumu 300,02 eur, čo po odpočítaní prídavkov predstavuje sumu 256,- eur a spolu navrhovateľkin príjem 424,50 eur. V mesiacoch júl až december 2011 a január 2012 UPSVR vyplatil navrhovateľke sumu 300,02 eur, čo po odpočítaní prídavkov 44,02 eur predstavuje mesačne navrhovateľkin „príjem“ 256,- eur. V mesiacoch február až august 2012 UPSVR vyplatil navrhovateľke sumu 301,08 eur, čo po odpočítaní prídavkov vo výške 45,08 eur predstavuje navrhovateľkin „príjem“ 256,- eur. V mesiaci september 2012 UPSVR vyplatil navrhovateľke sumu 239,78 eur, z ktorej po odčítaní prídavkov ostáva suma 194,70 eur a v októbri 2012 jej vyplatil sumu 194,70 eur. Sumy vyplácané SP predstavovali materské a sumy vyplácané UPSVR okrem prídavkov na deti rodičovský príspevok, ktorý bol od novembra 2010 do apríla 2011 vyplácaný tak, že UPSVR doplácal do sumy 256,- eur sumu poskytnutú z titulu materského a od 01.05.2011 do 31.07.2012 UPSVR vyplácal už celý rodičovský príspevok 256,- eur a od 01.08.2012 do 31.12.2012 ho vyplácal v sume 194,70 eur (správa UPSVR Dolný Kubín na č.l. 353 spisy, výpisy z účtu navrhovateľky na č.l. 161 a nasl., 291 a nasl. spisu).

Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že príjmy navrhovateľky v období od 01.11.2010 do 01.11.2012 boli oproti príjmom, ktoré dosahovala v zamestnaní v sumáre nižšie. Túto okolnosť súd považoval za určujúcu pre určenie výšky výživného. Navrhovateľka totiž nepreukázala žiadne iné skutočnosti, ktoré sa v dôsledku narodenia maloletého G. v jej majetkových pomeroch zmenili, resp. aké iné náklady jej v dôsledku narodenia maloletého G. vznikli (s tým, že ako už bolo uvedené výdavky, ktoré súviseli

priamo s maloletým G. súd v tomto konaní nezohľadňoval). Pred nástupom na materskú mala príjem zo zamestnania, ktorý nepresahoval 300,- eur, poberala prídavok na mal. T., ako aj výživné na ňu (66,- eur, neskôr 90,- eur). Okrem mesiacov august až október 2010, kedy s dcérou bývala u odporcu, bývala v mestskej garsónke, za ktorú platila 150,- eur. V súčasnosti nepracuje, je na rodičovskej dovolenke s maloletým G., na ktorú nastúpila v októbri 2010. Býva u svojich rodičov, ktorým podľa ich čestného prehlásenia dlží na nájomnom po 120,- eur mesačne. Súdu nie je zrejmé, prečo od času, kedy jej odporca začal posielať výživné na maloletého G. rodičom neprispieva na nájom, keď má obdobné príjmy, aké mala zo zamestnania a potreby maloletého G. pokrýva určené výživné. Kým mala len dcéru T. dokázala mesačne platiť za garsónku 150,- eur. V roku 2010 bola pritom schopná poukázať na svoj účet v stavebnej sporiteľni sumu spolu 632,- eur (22.11.2010 vklad 50,- eur, 17.12.2010 vklad 50,- eur a dňa 31.12.2010 532,- eur). Dňa 05.12.2011 poukázala na tento účet sumu 2.007,- eur. Súd teda pre určenie výšky výživného skúmal príjmové pomery navrhovateľky v dotknutom období. V mesiaci november 2010 bola navrhovateľka úplne bez akéhokoľvek príjmu, preto jej za uvedený mesiac súd priznal výživné vo výške jej priemerného predchádzajúceho zárobku, t.j. vo výške, po zaokrúhlení na celé eurá, 296,- eur. V mesiaci december jej bola vyplatená vyššia suma než bol jej predchádzajúci priemerný zárobok, a to o 66,44 eur. Z uvedeného dôvodu za tento mesiac súd navrhovateľke výživné nepriznal, pričom sumu 66,44 eur v jej neprospech nezohľadňoval, nakoľko 15.11.2010 porodila maloletého G. a nepochybne v období šestonedelia mala zvýšené náklady na svoje potreby (zmena stravy, hygienické potreby a podobne). V mesiacoch január a február 2011 bol príjem navrhovateľky spolu vo výške 608,99 eur, čo na jeden mesiac predstavuje 304, 50 eur. Keďže ide o sumy obdobné jej príjmu zo zamestnania, za tieto mesiace súd výživné nepriznal. V mesiaci marec až máj 2011 mala navrhovateľka príspevok vo výške 256,- eur, teda o 40,- eur nižší, než by bol jej príjem zo zamestnania. Na základe uvedeného jej súd za mesiac marec až máj 2011 priznal výživné 120,- eur. V mesiaci jún 2011 mala navrhovateľka príjem 424,50 eur, teda príjem vyšší oproti zárobku v zamestnaní o 128,50 eur. Za tento mesiac súd navrhovateľke výživné nepriznal a sumu 128,50 eur v jej neprospech nezohľadňoval z totožných dôvodov, ako pri mesiaci december 2010. V mesiacoch júl 2011 až august 2012 poberala navrhovateľka rodičovský príspevok vo výške 256,- eur. Za uvedených 14 mesiacov tak súd navrhovateľke priznal sumu 560,- eur (14x40,-eur). V mesiaci september 2012 a október 2012 navrhovateľka poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur. Za uvedené dva mesiace jej potom súd priznal výživné vo výške 202,60 eur (296-194,70=101,30x2). Spolu priznané výživné predstavuje 1.178,60 eur, ku ktorej súd priznal ešte sumu 221,40 eur tak, aby celkovo priznané výživné ustálil na sumu 1.400,- eur, pretože suma 1.178,60 eur je čistým matematickým rozdielom medzi príjmami navrhovateľky pre nástupom na materskú a príjmami po tomto nástupe, pričom tento rozdiel nezohľadňuje faktory, akými sú medziročný rast nominálnej mzdy a inflácia (súd porovnával príjmy navrhovateľky z roku 2010 a výživné sa vzťahuje aj na roky 2011 a 2012) a tiež túto sumu ustálil na 1.400,- eur z toho dôvodu, že sumy ktoré nezapočítaval na „zvýšený“ príjem navrhovateľky (66,44 a 128,50 eur) nepovažoval za dostatočné na pokrytie zvýšených potrieb na výživu navrhovateľky v čase po pôrode a v čase prvých mesiacoch starostlivosti o maloletého G.. Ešte súd dodáva, že bezplatné poskytnutie osobného auta navrhovateľke od odporcu (do 02.12.2010) súd na výživné nezapočítaval, pretože odporca zaň dostal od navrhovateľky protiplnenie (drobné servisovanie auta).

Súd odporcu zaviazal na zaplatenie výživného, keď dospel k záveru, že to mu to jeho pomery nepochybne za dané obdobie umožňovali. Odporca do 30.06.2011 podnikal ako živnostník (č.l. 14 spisu). Podľa daňového priznania za rok 2010 mal odporca príjmy zo živnosti vo výške 98.196,- eur a výdavky 65.938,- eur, na základe čoho jeho základ dane predstavoval 32.258,- eur, čo v prepočte na 12 mesiacov vykonávanej činnosti predstavuje 2.688,17 eur. Rozdiel medzi záväzkami a majetkom za rok 2010 predstavoval 127.052,- eur. Za prvý polrok roku 2011 mal odporca podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby príjmy 41.811,01 eur a výdavky 42.510,- eur, na základe čoho jeho strata predstavovala 699,58 eur. Rozdiel medzi záväzkami a majetkom predstavoval 110.853,- eur. Dňa 29.07.2011 bola do obchodného registra zapísaná a týmto dňom teda vznikla spoločnosť M. A., Q..J..H.., so sídlom vo V. A., V. XXX/XXX, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je odporca (č.l. 15 spisu). Podľa daňového priznania k dani z príjmov tejto právnickej osoby za obdobie od 01.07.2011 do 31.12.2011 uvedená spoločnosť mala výnosy 25.502,66 eur a náklady 25.206,68 eur, na základe čoho výsledok hospodárenia spoločnosti bol 295,98 eur. Podľa daňového priznania za rok 2012, výsledok hospodárenia uvedenej spoločnosti bol v tomto roku -768,48 eur pri výnosoch 75.798,48 eur a nákladoch 76.566,96 eur. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca je vlastníkom niekoľkých nehnuteľností. V katastrálnom území a Obci Vyšný A. vlastní rodinný dom a ďalších päť stavieb v katastri zapísaných

ako budovy (LV č. XXX), pozemky parc. registra „E“ č. 978 TTP o výmere 252 m2 a č. 979 orná pôda o výmere 2722 m2 v podiele 78/175 (LV č. XXXX), pozemky zapísané na LV č. XXXX k.ú. V. A., z ktorých parcely č. 977 TTP o výmere 331 m2, č. 983 orná pôda o výmere 1004 m2 a č. 985 TTP o výmere 651 m2 nie sú zaradené do návrhu územného plánu obce a parcely č. 976 TTP o výmere 2.500 m2, č. 984 orná pôda o výmere 6.808 m2 a č. 987/1 orná pôda o výmere 982 m2, ktoré sú v každá v 1/3 zastavané, sú zatiaľ v návrhu územného plánu zaradené pod plochy funkčne zmiešané. Odporca je od 17.10.2007 držiteľom a vlastníkom motorového vozidla zn. J. C. K. EČ: L., rok výroby 2002 a jeho spoločnosť od 07.12.2012 držiteľom a vlastníkom osobnej štvorkolky zn. B. B. EČ: L. (č.l. 421 až 423, 449 spisu), ktorého kúpna cena je 11.388,- eur s DPH, z toho DPH 1.898,- eur (faktúra na č.l. 451 so splatnosťou 30.05.2013). Vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.03.2013 odporca uviedol, že má aj vozidlo Volvo S70, rok výroby 1998 (osvedčenie o vozidle na č.l. 450 spisu). Odporca uviedol, že v posledných troch rokoch predal obrazy, za ktoré obdržal 8 až 10.000,- eur. Súčasne preukazoval v konaní svoje záväzky, ktoré na seba prevzal ako fyzická osoba. Zhrnúc doteraz uvedené, súd konštatuje, že v roku 2010 mal odporca dostatočný príjem na to, aby bol schopný prispievať navrhovateľke na jej výživu. V roku 2011 bol (podľa daňových priznaní) v „mínuse“ , avšak napriek tejto skutočnosti, sa v apríli 2012 zaviazal platiť na výživu maloletého G. 250,- eur mesačne. Nepochybne by tak neurobil, keby to skutočne nebolo v jeho možnostiach. V roku 2012 mala spoločnosť odporcu mínusový výsledok hospodárenia, napriek tomu odporca v tomto roku kúpil (aj keď ešte nezaplatil) elektromobil B.. Ak je zadlžený tak, ako tvrdí, takýmto spôsobom na seba preberá neprimerané riziko, ktorú okolnosť treba pri určovaní výživného zohľadniť v neprospech osoby povinnej k výžive.

Súd v konaní nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania, pretože ich považoval za nadbytočné, nakoľko pre rozhodnutie o veci (bolo podľa názoru súdu) postačujúce vykonať dôkazy na porovnanie príjmov navrhovateľky pred materskou a po nej, pretože pokiaľ ide o náklady, ich zmenu navrhovateľku uvádzala len vo vzťahu k maloletému G., ktoré pokrýva výživné a ďalej zistenie pomerov odporcu minimálne v takej miere, aby umožňovali prijať záver, že je schopný výživným rozdiel v príjmoch navrhovateľky kompenzovať. Je nepochybné, že životná úroveň odporcu je vyššia než u navrhovateľky, právo podieľať sa nej majú však len jeho deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, teda jeho maloletý syn G.. Navrhovateľke právo v takomto rozsahu neprislúcha. Preto skúmanie hodnoty pozemkov a obrazov, ktoré vlastnil alebo vlastní odporca nemohlo mať vplyv na toto rozhodnutie, rovnako ako skúmanie, či a aké mala, resp. navrhovateľka má úspory, či zostatky na účtoch. Ak v súvislosti s materskou a pôrodom došlo k zhoršeniu jej situácie, bolo povinnosťou odporcu zabezpečiť jej dovtedajšiu životnú úroveň a nie je možné žiadať od navrhovateľky, aby svoju situáciu, ktorú si neprivodila len vlastným pričinením riešila vyčerpaním svojich úspor. V súvislosti s poukazovaním 50,- eur od starého otca E., súd nepresvedčilo tvrdenie navrhovateľky, že jej takto starý otec poskytoval pôžičku pre stav v akom sa ocitla po odchode od odporcu, nakoľko ako vyplýva z jej výpisov z účtu, starý otec jej túto sumu každý mesiac posielal už v roku 2009 (výpis z účtu navrhovateľky na č.l. 152 a nasl. spisu).

Pokiaľ odporca v záverečnom prednese uviedol, že súhlasil so zaplatením výživného v celkovej sume 1.200,- eur (50,- eur /mesiac), a to v splátkach, súd jeho žiadosti o plnenie v splátkach nevyhovel, keďže sám týmto záverečným návrhom uznal, že navrhovateľka má voči nemu nárok na výživné a napriek tomu jej od začatia konania neposkytol žiadne plnenie. Súčasne súd konštatuje, že výška prisúdenej sumy, nemôže mať s ohľadom na jeho majetkové pomery likvidačný charakter.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že v spore úspešnejšiemu odporcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže o ňu sám nežiadal a vznik trov mu z obsahu spisu nevyplýva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,.

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - v znení neskorších zmien; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( ).