Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.08.2023 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa , na podklade odvolania obžalovaného A. B. z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. z 22.11.2022 výrok o ochrannom liečení.

Na základe

obžalovanému A. B. - nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D., E. F. XXX/XX, okr. C.,

u k l a d á:

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona a § 74 ods. 1 Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. z 22.11.2022 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 14.03.2021 v čase okolo 20.30 hod. v D. na ulici E. F. XXX/X, G. C., v chodbe na prízemí rodinného domu, v ktorom bývajú rodičia obžalovaného, fyzicky napadol po predchádzajúcej hádke svoju partnerku, poškodenú H. I., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju udrel rukou do oblasti ľavého ramena, pričom po údere H. I. spadla na zem, čím jej takýmto konaním spôsobil poranenie a to podvrtnutie ľavého kolenného kĺbu s roztrhnutím vonkajšieho postranného väzu a šupinovitým odlomením časti vonkajšej hlavy píšťaly, s dobou liečenia do 03.05.2021 a s práceneschopnosťou od 16.03.2021 do 30.06.2021,

za čo mu bol uložený podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. k), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona obžalovanému bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa obžalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenej H. C. I. škodu vo výške 454,- eur a J. A., pobočka C., škodu vo výške 434,87 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný po jeho vyhlásení proti všetkým jeho výrokom. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania predložených prostredníctvom svojho obhajcu vyslovil, že napadnuté výroky rozsudku sú postihnuté chybami, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, a tiež, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vyvstala tak potreba vykonať ďalšie dôkazy a napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Tr. zákona. Obžalovaný namietal, že konal v priamom úmysle porušiť záujem na ochrane zdravia svojej partnerky, domnieva sa, že súd prvého stupňa vyhodnotil skutkový stav veci v rozpore s jeho reálnym stavom, ktorý nie je ani len v obrysoch zhodný s jeho opisom súdom prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy výrazne subjektívne v jeho neprospech, pretože z dokazovania vyplýva, že poranenie si poškodená spôsobila nešťastnou náhodou sama, potkla sa o prah dverí a poranila si koleno o kvetináč. Poškodená krivo vypovedala v prípravnom konaní a na základe tejto výpovede mu bolo vznesené obvinenie. Vo veci bol vydaný trestný rozkaz a v ňom bol uložený identický trest, ako mu bol uložený aj napadnutým rozsudkom, hoci za diametrálne odlišné konanie, ako bolo zistené v prípravnom konaní. Súd tak nezohľadnil spôsob jeho konania a to pri ukladaní druhu a výmery trestu, preto táto skutočnosť minimálne v tomto rozsahu spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V rámci celého trestného konania boli produkované dva druhy dôkazov a to dôkazy proti jeho osobe a dôkazy v prospech jeho osoby. Dôkazy, ktoré boli produkované v jeho neprospech, podľa jeho názoru nevytvárali logický sled udalostí, ktoré by bolo možné bez pochybností ustáliť na základe dôkazov vykonaných predovšetkým v prípravnom konaní. Došlo totiž k zmene výpovede poškodenej v konaní pred súdom, ktorá v rámci svojich výpovedí nevedela rozumne vysvetliť, z akého dôvodu došlo k podaniu ňou trestného oznámenia voči jeho osobe až s tak výrazným časovým odstupom po tom, čo jej mal údajne spôsobiť zranenie tým, že mal úmyselne skočiť na nohu. Na hlavnom pojednávaní poškodená logicky opísala, akým spôsobom si privodila zranenie, pričom svoju výpoveď z prípravného konania označila za nepravdivú a účelovú. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedla, že to čo povedala pred kamerou, nebola pravda, lebo bola naňho nahnevaná, on odišiel preč a ona nemala dostatok finančných prostriedkov na živobytie. Po tom, čo jej zaplatil škodu, obaja začali opäť spolu žiť, našli si spoločne väčší byt, kam sa spoločne s jej deťmi presťahovali. Aj všetky ostatné dôkazy, ktoré boli produkované na hlavnom pojednávaní, mal by súd vyhodnotiť v jeho prospech, pretože či už priamo alebo nepriamo potvrdzujú jeho verziu. Dcéra poškodenej H. I. a ostatní svedkovia potvrdili ten skutkový dej, ktorý on a poškodená uviedli na hlavnom pojednávaní. Aj znalec potvrdil, že nie je možné jednoznačne určiť, či poranenie poškodenej vzniklo pri páde alebo či by muselo ísť o priľahnutie inou osobou. O skočení na koleno poškodenej podľa znalca by bolo možné z medicínskeho hľadiska uvažovať pre prípad, ak by v rámci prvotnej prehliadky boli popísané na tejto končatine aj nejaké modriny alebo odreniny, pričom tieto veci v zázname z vyšetrenia zaznamenané neboli. Súdny znalec v ďalšom uviedol, že v zdravotnom zázname neboli popísané a uvádzané žiadne možné následky údajného úderu do oka, ako sú modrina a podobne, čo napokon poškodená pri svojom vyšetrení na centrálnom príjme ani vôbec neudávala. Znalec tiež uviedol, že zistené zranenia poškodenej mohli vzniknúť jednoduchým následkom nekoordinovaného pádu poškodenej. Napriek jeho vyhláseniu, že sa nedopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu, a pri zmene skutkových okolností oproti trestnému rozkazu, kedy jeho konanie malo byť závažnejšie, súd prvého stupňa pri ukladaní trestu neprihliadal k spôsobu vzniku zranenia u poškodenej, ktoré bolo ovplyvnené nekoordinovaným pádom a tiež ako dôsledok predchádzajúceho požívania alkoholických nápojov. Pri tomto konaní nemohol ani len nevedomo predpokladať, že poškodená utrpí tak závažné poranenie dolnej končatiny, aké jej bolo diagnostikované. Má za to, že súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní spôsobu jeho konania, za ktorý mu uložil trest, neprihliadal na spôsob, závažnosť a dôsledky jeho konania a len bez rozumného zdôvodnenia a podľa neho aj nezákonne sa pridržiaval druhu a výšky uloženého trestu v zmysle jeho pôvodného rozhodnutia v trestnom rozkaze. Súd prvého stupňa sa nezaoberal ani možnosťou absolvovania ním dlhodobo podstupovaného protialkoholického liečenia ambulantnou formou a nie navrhovanou ústavnou formou, hoci predložil lekárske potvrdenia o podrobovaniu sa ambulantnej protialkoholickej liečbe. Súd si ním predložené správy žiadnym spôsobom nepreveril, nevyhodnotil ich a poukázal na znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný už dávno a je neaktuálny, a teda aj neobjektívny. Súd mal podľa jeho názoru si vyžiadať

aspoň doplnenie znaleckého posudku s poukazom na vyjadrenia k ním predložených lekárskych potvrdení o úspešnom absolvovaní ambulantného liečenia vo vzťahu k návrhu uloženia ústavnej liečby. Napadnutým konaním boli porušené aj ustanovenia , pretože súd neumožnil zložiť svedkovi F. B. pred výsluchom prísahu. So zreteľom na uvedené má za to, že existujú závažné a odôvodnené pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj o nesprávnom a nezákonnom vykonaní dôkazov, v dôsledku čoho existujú závažné a odôvodnené pochybnosti o správnom a právne podloženom rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne po zrušení napadnutého rozsudku, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že obžalovaného oslobodzuje spod obžaloby z dôvodu uvedeného v , resp. písm. b) .

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou, krajský súd nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa , v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v postupe konajúceho súdu nezistil chyby takého zásadného charakteru, pre ktoré by mal zrušiť napadnutý rozsudok. Konajúci súd totiž umožnil obžalovanému vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, k vykonaným dôkazom, k návrhom na doplnenie dokazovania, a taktiež mu umožnil predniesť argumenty k jeho nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova, pričom v konaní bol zastúpený obhajcom, ktorý reálne obhajoval jeho práva. Z tohto pohľadu k porušeniu práva na obhajobu obžalovaného nedošlo.

K námietke obžalovaného, že na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022 nezložil prísahu svedok F. B., ktorý vo veci vypovedal, odvolací súd len v stručnosti uvádza, že zvukový záznam vyhotovený z tohto hlavného pojednávania overuje síce túto namietanú skutočnosť, avšak uvedené pochybenie konajúceho súdu nemá zásadný význam z dôvodu, že konajúci súd o výpoveď tohto svedka neopieral svoje závery o vine obžalovaného. Ide o nepodstatnú výpoveď, ktorá neosvedčuje priebeh skutkového deja pri fyzickom ataku obžalovaného na poškodenú, čo ostatne vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku na strane 4.

Konajúci súd okrem namietaného výsluchu svedka vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom a o tieto preto mohol opierať svoje skutkové zistenia. Na podklade nich uzavrel, že obžalovaný konal v priamom úmysle porušiť záujem na ochrane zdravia svojej partnerky, spôsobil jej poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo vyšetrenie a poskytnutie odbornej lekárskej starostlivosti, a liečenie trvalo viac ako 42 dní. Vzhľadom na charakter konania a prostredie, kde došlo k incidentu, intenzitu sotenia do tela poškodenej, mohol obžalovaný vedieť, že následkom tohto konania dôjde k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takýto následok nenastane. Spôsob riešenia incidentu pre obžalovaného je charakteristický tým, že použije fyzickú silu a toto potvrdzujú aj predchádzajúce konania, ktoré boli uzavreté ako priestupky.

Z procesu dokazovania konajúci súd vyvodil skutkové zistenia - obžalovaný napadol po predchádzajúcej hádke svoju partnerku, poškodenú H.. I. a to tak, že ju udrel rukou do oblasti ľavého ramena, pričom poškodená po údere spadla na zem a spôsobila si podvrtnutie ľavého kolenného kĺbu s roztrhnutím vonkajšieho postranného väzu a šupinovitým odlomením časti vonkajšej hlavy píšťaly.

Z dôvodov odvolania nevyplýva, aby obžalovaný namietal rozsah poranenia a dĺžku jeho liečenia, ktorá odôvodňovala posúdenie poranenia ako ťažkej ujmy na zdraví. Ide o následok, ktorý ako kvalifikačný moment zvýšil závažnosť protiprávneho konania obžalovaného. Aj napriek tomu, že o spôsobenom následku niet sporu, odvolací súd v stručnosti uvádza, že poranenie bolo objektivizované lekárskym vyšetrením a to aj diagnostickými metódami RTG a CT, pričom už len bežná doba liečby v rozpätí od 8 týždňov do 10 týždňov poukazuje na posúdenie poranenia ako ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona.

Dôkazná situácia bez pochybností preukazuje, že obžalovaný udrel rukou/sotil poškodenú do oblasti ľavého ramena, v dôsledku čoho poškodená spadla. Túto okolnosť nenamietal žiaden z tam prítomných, ani obžalovaný, ani poškodená a ani svedkyňa H. I.. Všetci traja k okolnostiam predchádzajúcim pádu popísali, že po príchode H. I. do domu obžalovaný odišiel z kuchyne za menovanou svedkyňou a v predsieni domu jej vytýkal, že je zákaz vychádzania, a nadával jej, pričom do chodby domu prišla aj poškodená a vytýkala obžalovanému, prečo sa stará o jej dcéru. Medzi nimi došlo k výmene názorov, poškodená buchla rukou do ramena obžalovaného, ktorý ju vzápätí strčil a následkom tohto sotenia poškodená spadla, pričom pri páde pocítila puknutie v kolene. Uvedený popis priebehu skutkového deja je zjednodušenou verziou, ktorá korešponduje so všetkými troma výpoveďami zúčastnených. Okrem toho je potrebné uviesť, že svedkyňu H.. I. obžalovaný chytil pod krk a obaja, tak poškodená ako aj obžalovaný, mali požité alkoholické nápoje.

Takto ustálený skutkový stav obžalovaný nenamietal, hoci v odvolaní vytýkal, že súd nesprávne zistil skutkový stav, pričom poukazoval na zmenu výpovede poškodenej oproti prípravnému konaniu, v ktorej uvádzala, že ju najprv udrel päsťou do oka, v dôsledku ktorého úderu spadla, a následne na ňu skočil, kde cítila, ako jej prasklo v kolene.

Samotná skutočnosť, že poškodená zmenila svoju výpoveď oproti prípravnému konaniu nemá vplyv na ustálený skutkový stav konajúcim súdom, pretože tento oproti obžalobe upravil skutkové zistenia v súlade s ním zabezpečenými výsledkami dokazovania. Obžaloba totiž kládla obžalovanému za vinu, že udrel poškodenú rukou do oblasti ľavého oka, pričom po údere H.. I. spadla na zem a následne na ňu obžalovaný skočil, čím jej spôsobil poranenia popísané aj v súdom ustálených skutkových zisteniach.

Zmena výpovede poškodenej, ktorú považuje odvolací súd za účelovú, je zo psychologického hľadiska zrozumiteľná, pretože obžalovaný je jej druh, s ktorým opätovne žije v spoločnej domácnosti a ktorý jej finančne pomáha. Práve táto životná situácia mohla viesť poškodenú k zmene výpovede a k zmierneniu popisu fyzického útoku zo strany obžalovaného, ktorú verziu ale potvrdzoval nielen obžalovaný, ale aj svedkyňa H.. I., ktorá v prípravnom konaní nevypovedala.

Hoci došlo k zmene mechanizmu vzniku poranenia, totožnosť skutku ostala zachovaná, pretože zostal zachovaný totožný následok. Znalec už v prípravnom konaní pri podávaní znaleckého posudku za účelom posúdenia spôsobeného poranenia poškodenej stanovil dve možnosti mechanizmu vzniku poranenia a to buď podvrtnutím ľavého kolenného kĺbu pri páde, čo znamená rotácia nohy pri páde, alebo pri páde s následným priľahnutím kolena z vonkajšej strany. Znalec zotrval aj na hlavnom pojednávaní pri týchto verziách vzniku poranenia s doplnením o ďalšiu verziu, že útočník kopne protivníka do kolena z vnútornej strany veľkou silou. Podľa názoru odvolacieho súdu preto i v konaní pred súdom popísaná verzia priebehu skutkového deja, pri ktorom došlo k vzniku poranenia, je možným mechanizmom vzniku spôsobeného poranenia poškodenej. Pre úder do kvetináča nesvedčia žiadne sprievodné znaky, keďže v čase lekárskych vyšetrení neboli zistené na koži v oblasti kolena žiadne odreniny ani modriny.

Tvrdenie poškodenej, že v dôsledku odsotenia obžalovaným ju to trochu odhodilo a otočilo, zakopla o prah, udrela nohu o kvetináč a pri páde pocítila puknutie v ľavom kolene, zodpovedá nekoordinovanému pádu, ku ktorému sa vyjadril znalec, pričom počas neho došlo aj k rotácii nohy. Sila odsotenia teda musela byť väčšia, ak poškodená tvrdila, že ju to odhodilo a otočilo, čo potvrdila aj svedkyňa H.. I., dcéra poškodenej, keď sa vyjadrila, že „on otvorenou dlaňou sotil do mamy, ona sa neudržala, potkla sa o prah, buchla nohu o kvetináč a spadla na zem“. Opis skutkového deja poškodenou a svedkyňou podľa názoru odvolacieho súdu vyznieva ako dohoda medzi oboma vyslúchajúcimi osobami, keďže používajú tie isté gramatické výrazy v krátkom slede za sebou bez uvádzania odlišných skutkových okolností. V tomto štádiu konania odvolací súd túto úvahu len konštatuje a bližšie sa týmto nezaoberal, keďže odvolanie bolo podané len obžalovaným v jeho prospech a teda nemôže dôjsť k zhoršeniu jeho postavenia aj ohľadne skutkových zistení.

Ak teda skutkový stav preukazuje, že len v dôsledku konania obžalovaného došlo k pádu poškodenej, pri ktorom utrpela poranenie klasifikované ako ťažká ujma na zdraví, odvolací súd následne posudzoval zavinenie obžalovaného k následku.

Konanie obžalovaného bolo posúdené ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona. Z pohľadu spôsobeného následku ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona, ktorá je založená na úmyselnom ublížení na zdraví (ľahkej ujmy) s následkom ťažkej ujmy na zdraví spôsobeného z nedbanlivosti. Kvalifikačný znak čin spáchal na blízkej osobe (družke) je premietnutý do posúdenia podľa § 156 ods. 2 písm. a ) Tr. zákona.

Úmysel obžalovaného ublížiť poškodenej na zdraví možno vyvodiť práve zo spôsobu vykonaného útoku. Obžalovaný bol agresívny, na čo možno usudzovať z jeho správania sa k dcére poškodenej, a práve táto agresivita sa prejavila aj pri sotení poškodenej veľkou intenzitou, keďže poškodenú odhodilo a otočilo, v dôsledku čoho spadla. Pre takýto spôsob útoku na fyzickú integritu iného svedčí priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Tr. zákona. Spravidla od/sotenie iného pri použití vyššej sily vyvoláva stratu stability a následný nekoordinovaný pád, v dôsledku ktorého dochádza aj k ujme na zdraví, keďže od/sotená osoba pád nepredvída a reakcie naň sú nekoordinované ako pád samotný. Obžalovaný teda chcel spôsobiť poškodenej ujmu na zdraví a preto sa odvolací súd stotožnil so záverom konajúceho súdu o zavinení obžalovaného k základnej skutkovej podstate prečinu podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

V posudzovanom prípade ale došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, čo zakladá uplatnenie kvalifikačného momentu uvedeného v . Na spôsobenie tohto následku už postačuje forma nedbanlivostného zavinenia uvedená v Tr. zákona.

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ po a) vedel, že môže spôsobom vedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a po b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Odvolací súd opätovne poukazuje na spôsob, ktorým konal obžalovaný, pretože z neho možno vyvodiť nielen úmysel k základnej skutkovej podstate, ale aj vedomú nedbanlivostnú formu zavinenia, ktorá spočíva práve v tom, že obžalovaný so zreteľom na svoju mentálnu výbavu vedel, že pokiaľ poškodenú od/sotí silou vyššej intenzity, táto môže stratiť rovnováhu a spadnúť, pričom pri páde vznikajú rôzne poranenia ľahšieho i ťažšieho charakteru, vo výnimočných prípadoch aj nezvratné následky. Nie je ničím výnimočným, ak po páde vznikne ťažšie poranenie, za ktoré sa zlomeniny rôzneho charakteru spravidla pre ich dlhšie trvajúcu liečbu považujú. Zavinenie obžalovaného nezmierňuje ani fakt, že poškodená ho predtým rukou sotila do ramena, pretože obžalovaný vulgárne nadával dcére poškodenej a chytil ju pod krk, čo bola zo strany poškodenej iba reakcia na jeho agresívne správanie za účelom ochrániť dcéru pred ním. I toto správanie obžalovaného poukazuje na podstatne agresívnejšiu reakciu vo vzťahu k poškodenej, čo by zodpovedalo jej výpovedi z prípravného konania a nie zmiernenej reakcii podľa výpovede v konaní pred súdom.

Stručné vyhodnotenie dôkazov konajúcim súdom, predovšetkým stav po požití alkoholu oboch aktérov, priestor, kde došlo k incidentu, či intenzita sotenia do tela poškodenej podľa názoru odvolacieho súdu neboli vyhodnotené v neprospech obžalovaného. Konajúci súd posúdil, že medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom, ktorým je ťažká ujma na zdraví poškodenej, je príčinná súvislosť, a s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Nejde o nešťastnú náhodu, ako to uvádza obžalovaný, pretože nebyť silného od/sotenia poškodenej obžalovaným, k strate rovnováhy poškodenej a jej pádu by nedošlo. Z dokazovania bez pochýb vyplýva, že len v dôsledku konania obžalovaného poškodená spadla, k čomu vypovedala nielen poškodená, ale aj jej dcéra a napokon aj obžalovaný. Pritom konajúci súd vychádzal iba z výpovede poškodenej v konaní pred súdom, keďže ustálil skutkový stav v prospech obžalovaného na základe tejto jej výpovede a výpovede svedkyne H.. I..

Ak obžalovaný poukazuje na požívanie alkoholických nápojov poškodenou, tak táto okolnosť žiadnym spôsobom neovplyvňuje ustálenie skutkových zistení, či ich právnu kvalifikáciu. Naopak, môže obžalovanému pri hodnotení dôkazov iba priťažovať, pretože obžalovaný taktiež požíval alkoholické nápoje spolu s poškodenou a so svojimi rodičmi a švagrinou, pričom si musel byť vedomý, že pokiaľ od/sotí poškodenú silou väčšej intenzity, tak táto môže stratiť rovnováhu nielen v dôsledku nečakaného dôraznejšieho útoku na jej fyzickú integritu, ale aj v dôsledku požitia alkoholu. Nekoordinovanosť pohybu pri páde poškodenej spôsobil útok zo strany obžalovaného.

Napokon je potrebné dodať i to, že aj keď poškodená podala trestné oznámenie až po mesiaci od spáchania skutku, niet dôvodu pochybovať o priebehu skutkového deja, ku ktorému sa vyjadrili všetci tam zúčastnení v podstate zhodným spôsobom.

Za daného stavu odvolací súd potom vyhodnotil ustálené skutkové zistenia ako vecne správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania. Zákonu zodpovedajúcim je aj právne posúdenie skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a ), ods. 3 písm. c) Tr. zákona, keďže u obžalovaného nebolo preukázané úmyselné zavinenie spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, nedbanlivostné zavinenie však vyplýva zo spôsobu útoku a okolností, ktoré mu predchádzali.

So zreteľom na výpovede obžalovaného, poškodenej a jej dcéry, z ktorých konajúci súd vyvodil skutkový stav a na ktoré poukazoval aj obžalovaný, nemožno uznať námietku obžalovaného, že dôkazy nevytvárali logický sled udalostí. Ako je to už vyššie spomenuté, obžalovaný tento skutkový stav nenamietal, namietal jeho hodnotenie vo vzťahu k zavineniu následku.

Následne odvolací súd preskúmaval výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 rokov pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za uvedený prečin podľa § 156 ods. 3 zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na dva roky až na päť rokov. Obžalovanému bola priznaná jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr. zákona, ktorou je náhrada škody a jedna priťažujúca okolnosť a tou je predchádzajúce odsúdenie za úmyselný trestný čin podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. Iné okolnosti nezistil ani odvolací súd, preto uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov nie je trestom prísnym. Ak takýto trest bol uložený aj trestným rozkazom, k tomu je potrebné uviesť, že nižšiu výmeru konajúci súd uložiť nemohol, keďže neboli splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu uvedené v § 39 Tr. zákona.

Rozhodnutie o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody je podmienené skutočnosťou, že obžalovaný spáchal prerokúvaný skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Táto okolnosť vyplýva z obsahu pripojeného spisu konajúceho súdu sp. zn. , v ktorej veci bol obžalovaný trestným rozkazom zo dňa 03.01.2021 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 16 mesiacov a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 5 rokov 7 mesiacov. Keďže trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2021, skúšobná doba obžalovanému v tejto veci začala planúť dňa 04.01.2021 a obžalovaný prerokúvaný spáchal o dva mesiace 10 dní, t. j. 14.03.2021, čo je v krátkej dobe po odsúdení k podmienečnému trestu odňatia slobody. Aplikácia ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zákona bola daná.

Z odpisu registra trestov tiež plynie, že obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, preto rozhodnutie konajúceho súdu o jeho zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona je vecne správnym.

K výroku o uložení ochranného liečenia odvolací súd doplnil dokazovanie vyžiadaním správy od K. L. K., u ktorej obžalovaný má absolvovať protialkoholickú liečbu ambulantnou formou. Z nej vyplynulo, že obž. A. B. sa lieči v ich ambulancii a podrobuje sa protialkoholickej liečbe, liečbu dodržiava a spolupracuje. Ambulantná liečba u neho nateraz spĺňa účel. Je kritický s náhľadom chorobnosti, motivovaný plne v abstinencii zotrvať.

Znalkyňa z odvetvia psychiatrie v rámci posúdenia duševnej spôsobilosti obžalovaného síce odporučila uložiť obžalovanému ústavné protialkoholické liečenie vzhľadom na jeho nekritičnosť a nedostatočný náhľad k nadužívaniu alkoholu, neschopnosť abstinencie napriek škodlivým účinkom alkoholu, avšak toto odporúčanie bolo k podaniu znaleckého posudku dňa 09.01.2022, pričom odvolací súd mal k dispozícii lekársku správu z 31.07.2023.

V dôsledku zmeny postoja obžalovaného k protialkoholickému liečeniu, ktoré sám začal absolvovať, odvolací súd usúdil, že síce je potrebné obžalovanému uložiť navrhnuté ochranné liečenie, avšak postačuje ambulantná forma jeho výkonu. V prípade, ak táto forma nebude dostatočná, súd má možnosť zmeniť formu liečenia na ústavnú.

Na základe vyššie uvedených zistení a prezentovaných úvah odvolací súd nezistiac potrebu zmeny vo výroku o vine a treste v prospech obžalovaného v tomto rozsahu jeho odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné. Za dôvodné považoval iba námietku týkajúcu sa uloženia ochranného liečenia i to len v spôsobe jeho výkonu. Preto na podklade odvolania obžalovaného zrušil v napadnutom rozsudku výrok o ochrannom liečení a obžalovanému uložil ochranného protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd iba čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.