Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-212-2010.pdf
PDF · 70.35 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/212/2010
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: I. G., trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX N.V. N., súčasne A., XXX XX Č.L. N. proti odporcovi: Z. o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.11.2010 domáhala voči odporcovi náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur a majetkovej ujmy vo výške 40.000,- eur titulom nesprávneho úradného postupu odporcu.
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že dňa 19.11.2007 jej bolo vznesené obvinenie za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona - uznesenie ČVS:ORP-1071/OSV-BR-2007. Sťažnosť navrhovateľky proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola dozorujúcim prokurátorom Okresnej prokuratúry Brezno uznesením 1Pv 579/07-8 z 14.12.2007 zamietnutá.
Konaním zo strany orgánov činných v trestnom konaní bola hrubým spôsobom narušená ochrana súkromia navrhovateľky, keď nebol náležite zisťovaný skutkový stav, keď asi po roku vyšetrovania príslušník PZ dospel k názoru, že v danej veci nejde o trestný čin a prokurátor dňa 11.08.2008 trestné stíhanie proti navrhovateľke zastavil.
Navrhovateľka listom zo dňa 26.05.2010 zn. 301/10/KM podala na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola postúpená dňa 31.05.2010 Ministerstvu vnútra SR.
Ministerstvo vnútra SR listom SLV-PS-741/2010 zo dňa 05.10.2010 konštatovalo, že vo veci zo strany povereného príslušníka PZ nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu.
Podľa názoru navrhovateľky konaním orgánov činných v trestnom konaní došlo k hrubému zásahu do práv navrhovateľky tým, že bola neoprávnene stíhaná ako obvinená, konanie orgánov činných v trestnom konaní jej znemožnilo ďalšiu podnikateľskú činnosť, zhoršil sa jej zdravotný stav a bolo poškodené jej meno v podnikateľskej sfére a medzi známymi.
Navrhovateľka musela vynakladať finančné prostriedky za poskytovanie služieb právnej pomoci a za služby spojené s ukončením podnikateľskej činnosti a preto si uplatnila náhradu
nemajetkovej ujmy spojenej s zhoršením zdravotného stavu vo výške 100.000,- eur a náhradu majetkovej ujmy spojenej s vynaloženými nákladmi vo výške 40.000,- eur.
Odporca v rámci vyjadrenia k návrhu žiadal, aby súd návrh zamietol, keď zo strany povereného príslušníka PZ nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Odporca uviedol, že zastavenie trestného stíhania je jedným zo spôsobov ukončenia trestného stíhania, keď vyšetrovanie sa končí buď podaním obžaloby, alebo zastavením trestného stíhania alebo postúpením veci inému orgánu. Samotné zastavenie trestného stíhania neznamená, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné a že celé vyšetrovanie bolo zbytočne vykonané. Vyšetrovateľ PZ v trestnom konaní pri rozhodovaní o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia konkrétnej osobe vychádza z úrovne poznatkov, ktoré má k dispozícii v tom čase t.j. pred vykonaním úkonov v trestnom konaní.
Trestné stíhanie nepochybne znamenalo zásah do práv navrhovateľky a právom chránených záujmov, no v danom prípade išlo o zásah zákonný, ktorý bol plne v súlade s Trestným poriadkom. Nárok navrhovateľky, ktorý si navrhovateľka uplatnila ohľadom straty na podnikaní je neoprávnený vzhľadom k tomu, že v predmetnej nehnuteľnosti mal podnikať navrhovateľkin syn, ktorý mal s majiteľom uzavretú nájomnú zmluvu.
V danom prípade absentuje nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a navrhovateľkou vyčíslenou škodou.
Po začatím pojednávania vo veci samej navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 23.04.2013 vzala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu a žiadala, aby súd konanie zastavil.
Odporca na pojednávaní konanom dňa 06.05.2013 so späťvzatím návrhu súhlasil a zároveň uviedol, že si náhradu trov konania v súvislosti so zastavením konania neuplatňuje.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka po otvorením pojednávania vo veci samej vzala návrh v celom rozsahu späť a odporca so späťvzatím návrhu súhlasil, súd s poukazom na účinné späťvzatie návrhu navrhovateľkou, konanie podľa ustanovenia § 96 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, pretože dôvodom späťvzatia návrhu navrhovateľom nebolo správanie odporcu, nakoľko navrhovateľka vzala návrh na začatie konania bez uvedenia dôvodu a preto keďže nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinila navrhovateľka a teda je povinná nahradiť trovy konania odporcu.
Súd však odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania výslovne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.