Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Er/192/2013

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO 35 792 752 proti povinnému M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/ XX, A., o vymoženie 255,07 eur s prísl. takto

rozhodol:

žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice o udelenie poverenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

Dňa 12.04.2013 podal súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, na Okresný súd Poprad žiadosť o udelenie poverenia na vymoženie 255,07 eur s prísl. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina sp. zn. zo dňa 04.10.2010, právoplatný dňa 15.11.2010, vykonateľný dňa 19.11.2010, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 1.360,07 eur pozostávajúcu z nesplatenej časti istiny úveru vo výške 885,28 eur a zmluvných pokút vo výške 474,79 eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.360,07 eur od 27.08.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 49,79 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnil čiastočné úhrady povinného dňa 25.10.2010 vo výške 1.000,- eur, dňa 23.03.2011 vo výške 20,- eur, dňa 29.04.2011 vo výške 20,- eur, dňa 28.07.2011 vo výške 20,- eur, dňa 24.01.2012 vo výške 10,- eur, dňa 23.02.2012 vo výške 10,- eur, dňa 23.08.2012 vo výške 10,- eur, dňa 28.09.2012 vo výške 5,- eur a dňa 22.11.2012 vo výške 10,- eur, spolu čiastočné úhrady povinného 1.105,- eur, ktoré oprávnený započítal na čiastočné uhradenie priznanej istiny a návrhom na vykonanie exekúcie sa domáha vymoženia zostatku priznanej istiny vo výške 255,07 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.360,07 € od 27.08.2009 do 24.10.2010, zo sumy 360,07 € od 25.10.2010 do 22.03.2011, zo sumy 340,07 € od 23.03.2011 do 28.04.2011, zo sumy 320,07 € od 29.04.2011 do 27.07.2011, zo sumy 300,07 € od 28.07.2011 do 23.01.2012, zo sumy 290,07 € od 24.01.2012 do 22.02.2012, zo sumy 280,07 € od 23.02.2012 do 22.08.2012, zo sumy 270,07 € od 23.08.2012 do 27.09.2012, zo sumy 265,07 € od 28.09.2012 do 21.11.2012 a zo sumy 255,07 € od 22.11.2012 do zaplatenia, trov konania vo výške 49,79 eur a trov exekúcie.

Podľa Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa splnením dlh zanikne.

Podľa článku 2 písm. a) smernice Rady 93/13 EHS o nekalých spotrebiteľských podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých spotrebiteľských podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých spotrebiteľských podmienkach v spotrebiteľských zmluvách príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. e) prílohy smernice Rady 93/13 EHS o nekalých spotrebiteľských podmienkach v spotrebiteľských zmluvách podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je, požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Z exekučného titulu je zrejmé, že oprávnený a povinný dňa 02.05.2007 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000065430, keď v zmysle čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že povinný sa ako dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi sankcie v podobe zmluvných pokút, a to podľa bodu 1 v prípade omeškania so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, podľa bodu 2 v prípade omeškania s úhradou splátky úveru o viac ako 15 (pätnásť) dní po termíne splatnosti nad rámec zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 tejto Zmluvy o RÚ zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky splátky, podľa bodu 3 v prípade omeškania s úhradou splátky úveru o viac ako 30 (tridsať) dní po termíne splatnosti nad rámec zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 a 14.2 tejto Zmluvy o RÚ zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky splátky a podľa bodu 4 v prípade omeškania so splnením záväzkov podľa čl. 13.1 písm. (a) tejto Zmluvy o RÚ o viac ako 15 (pätnásť) dní po termíne splatnosti nad rámec zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1, 14.2 a 14.3 zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru. Z exekučného titulu však nie je zrejmé, ktoré z uvedených zmluvných pokút ním boli priznané.

Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje na základe predložených dokladov exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmavaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda či plnenie, na ktoré ho zaväzuje rozhodcovský rozsudok právom dovolené, objektívne možné a či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v konaní, ako aj návrh na vykonanie exekúcie sú v rozpore so zákonom, nakoľko rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného ako účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré jednak odporuje dobrým mravom, zásadám poctivého obchodného styku a taktiež v neposlednom rade je v hrubom rozpore s ustanoveniami tých právnych predpisov (vnútroštátnych či európskych), ktoré upravujú postavenie a správanie sa dodávateľa voči spotrebiteľovi pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, čo v konečnom dôsledku spôsobuje, že návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore so zákonom.

Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pričom súd ďalej poznamenáva, že v prípade práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami je úprava tejto ochrany jednotná a spoločná, a to bez ohľadu na to o akú zmluvu ide, teda či bola uzavretá podľa Občianskeho alebo .

Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. prvá veta nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa prvá veta ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Cit. ustanovenie obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte bola s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj požadovanie od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa zaplatiť neprimerane vysokú sumu sankcií, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. V posudzovanom prípade súd vychádzal z teleologického výkladu, a teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Slovenský právny poriadok implementujúc smernicu Rady 93/13 EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zároveň ukladá súdu v niektorých prípadoch ( zákona o rozhodcovskom konaní) aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv platí interpretácia , a to interpretácia spotrebiteľskej zmluvy

priaznivejšia pre spotrebiteľa. Zákon tým dáva súdu smernicu, aby sa nejasné, nejednoznačné, alebo inak nezrozumiteľné ustanovenie zmluvy vykladalo v neprospech tej strany, ktorá dotknuté ustanovenie naformulovala do zmluvy, resp. do Obchodných podmienok.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, keď v časti týkajúcej sa zmluvných pokút, ktoré sú súčasťou priznanej istiny, je rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom. Súd má za to, že dojednania o zmluvných pokutách v zmluve sú v zmysle citovaných zákonných ustanovení neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná, nakoľko zaväzujú povinného ako dlžníka na neprimerane vysokú výšku rôznych zmluvných pokút, a to až do výšky 50 % z nominálnej výšky úveru nad rámec iných dojednaných zmluvných pokút, keď priznané zmluvné pokuty predstavujú 54 % priznanej istiny a kombinácia takýchto sankcií v konečnom dôsledku predstavuje netransparentný spôsob neprimeraného navýšenia dlhu a to aj s ohľadom na to, že poskytnutý úver bol dostatočne zabezpečený aj inými inštitútmi (úrok a úrok z omeškania). Právna teória za nedovolený právny úkon považuje úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. v ust. s takýmto právnym úkonom spája sankciu neplatnosti. Ak rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie neprimeraných zmluvných pokút, rozhodol tak o plnení právom nedovolenom. Vzhľadom na uvedené súd považuje tieto ustanovenia o zmluvných pokutách za neplatné, neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom a keďže súd považuje ustanovenia o zmluvných pokutách za neplatné, za neplatný a neprijateľný považuje aj uplatňovaný úrok z omeškania z ich sumy. Zároveň je v rozpore so zákonom samotný návrh na vykonanie exekúcie, keďže čiastočnými úhradami povinného vo výške 1.105,- eur došlo k zániku práva splnením vo výške 1.105,- eur. Čiastočnými úhradami povinného došlo k úplnej úhrade pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, ktorá je právom dovoleným, t. j. došlo k úhrade nesplatenej časti istiny úveru 885,28 eur, kapitalizovaného 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy zákonnej istiny vo výške 92,77 eur (kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 885,28 eur od 27.08.2009 do 25.10.2010) a trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 eur. Keďže celá pohľadávka vyplývajúca z rozhodcovského rozsudku, ktorá je právom dovoleným, bola uhradená, oprávnený nemal dôvod podávať návrh na vykonanie exekúcie, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Na záver súd uvádza, že medzi základné zásady súkromného práva možno nepochybne zaradiť zásadu zmluvnej slobody, zásadu rovnosti strán, či zásadu ekvivalencie plnení. Oba slovenské súkromnoprávne kódexy aj keď sú postavené na autonómnej vôli zmluvných strán a kladú dôraz na inštitút zmluvy, obsahujú určité korekcie zásady zmluvnej slobody, prejavujúce sa napríklad v tom, že ak sú zmluvné plnenia navzájom v hrubom nepomere, možno uvažovať o aplikácii , v zmysle ktorého strana, ktorá uzavrela zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, môže od zmluvy odstúpiť. Tento inštitút však nemožno uplatniť v obchodnoprávnych vzťahoch, kde by pripustenie tejto aplikácie mohli viesť k zneužívaniu a tým aj k nežiadajúcej právnej neistote. Právny úkon alebo jeho časť je absolútne neplatný, pokiaľ sa dostane do rozporu s dobrými mravmi. V obchodných vzťahoch treba mať na zreteli aj kritérium poctivého obchodného styku. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecných morálnych zásad, či noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými obchodné vzťahy sú. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku, teda taký výkon práva, kde sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Pokiaľ je výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu ( ). V porovnaní s (), ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť vzťahov obchodnoprávnych. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušením zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší, ako pojem zásady poctivého obchodného styku. V súvislosti s výškou zmluvných pokút, ktorá bola dohodnutá, treba mať na zreteli, že dojednanie o výške zmluvnej pokuty, kedy výška bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nebude neplatné. Dotknutá strana ho môže dobrovoľne splniť, avšak rozpor so zásadami poctivého obchodného styku zákon považuje za zneužitie práva a preto mu neposkytuje právnu ochranu. Nemožno vo všeobecnosti vyvodiť žiadnu zásadu, ktorá by všeobecne

určovala koľkonásobne môže zmluvná pokuta presiahnuť napr. hodnotu zabezpečovanej povinnosti a preto aj keď dôjde k mnohonásobnému prekročeniu nemusí ísť o rozpor s dobrými mravmi ani o rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Predpokladom kvalifikácie nejakého konania ako rozporného so zásadami poctivého obchodného styku je pristúpenie ešte ďalších skutočností, napríklad zneužitie hospodárskej prevahy zmluvnou stranou a podobne. Súd má na pamäti, že rozhodujúcou zásadou poctivého obchodného styku je včasné a riadne plnenie záväzkov, čo v danom v prípade si povinný nesplnil a teda nesplnil riadne a včas svoj záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, napriek tomu súd je toho názoru, že okrem iného neprimeraná je maximálne dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru nad rámec iných dojednaných zmluvných pokút, keď pri kapitalizácii zmluvných pokút v rozhodcovskom rozsudku ich suma predstavovala až 54 % priznanej istiny, čo je neprimeranou sankciou pre povinného za porušenie svojej povinnosti s ohľadom na to, že podpísal síce zmluvu o revolvingovom úvere, táto má však charakter zmluvy spotrebiteľskej a je na predtlačenom formulári a možno povedať, že jej znenie povinný nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť a teda ovplyvniť aj dohodu o zmluvných pokutách. Nevyváženosť zmluvných plnení by nemala byť dôvodom neplatnosti zmluvy. Výsledok, že zmluvné plnenia sú navzájom v hrubom nepomere nie je sám o sebe rozporný s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom, taký môže byť skôr proces uzavierania zmluvy, ktorý uzavretiu takejto zmluvy viedol, pokiaľ istým spôsobom diskvalifikoval slobodu vôle niektorého kontrahenta a preto právny následkom takejto skutočnosti by nemala byť neplatnosť zmluvy, ale výkon práv z tejto zmluvy zo strany subjektu, ktorý získava neprimeraný prospech, by nemal požívať právnu ochranu, či už v zmysle , pokiaľ ide o obchodnoprávne vzťahy, či v zmysle , pokiaľ ide o občianskoprávne vzťahy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.