Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/3/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: Q. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., T. XX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 proti žalovanému: Provident Financial, s. r. o., Bratislava 2, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, zastúpenému De minimis spol. s r. o., Bratislava, Mateja Bela 6, za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalobkyni: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 o zaplatenie 601,98 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k -142 zo dňa 28. 11. 2012 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že podaním doručeným súdu 31. 10. 2012, ešte pred začatím pojednávania žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Podaním doručeným súdu 20. 11. 2012 právny zástupca žalobkyne oznámil, že žalobkyňa na podanej žalobe trvá, lebo podpísaním späťvzatia žaloby došlo k použitiu nekalej obchodnej praktiky žalovaného. Žalovaný napriek tomu, že vedel, že žalobkyňa je zastúpená zástupcom, využil jej príslušnú dôverčivosť, starobu a zlý zdravotný stav a bez toho, aby jej umožnil poradiť sa so zástupcom, požadoval od nej podpis na „hrbu pripravených písomností“. Žalobkyňa súhlasí so zastavením konania len s podmienkou, že jej budú uhradené trovy konania tak, ako bola zo strany žalovaného uisťovaná.

S poukazom na ust. § - 3, a súd uzavrel, že žalobkyňa zobrala späť návrh pred prvým pojednávaním, a preto súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný. Z uvedeného dôvodu súd konanie zastavil.

Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že právny zástupca žalobkyne spochybnil späťvzatie žaloby, ale z dohody uzatvorenej medzi účastníkmi konania zo dňa 26. 10. 2012 vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala zobrať žalobu späť po tom, ako jej žalovaný odpustil všetky dlhy z uzavretých 18 zmlúv o úvere a zmlúv o výbere splátok vo výške 1 476,81 Eur. Dôvodom teda nebola dôverčivosť, resp. vek žalobkyne, ale pre žalobkyňu relevantné ekonomické, resp. osobné dôvody. Pokiaľ žalobkyňa môže konať sama za seba (a podľa vedomostí súdu môže), nie je možné považovať za neplatné ani späťvzatie žaloby, ktoré

doručila súdu. Žalobkyňa zobrala žalobu späť slobodne a vážne. Aj keď tento úkon nemusí byť pre ňu ekonomický alebo procesne výhodný je platný a je dôvodom na zastavenie konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. s tým, že trovy konania by mala znášať žalobkyňa, ktorá späťvzatím zavinila zastavenie konania. Žalovaný však trovy konania nežiadal priznať, a preto súd rozhodol o trovách konania podľa ust. , že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti uzneseniu, len proti výroku, ktorým súd nepriznal žalobkyni náhradu trov konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd nezistil dôsledne okolnosti späťvzatia žaloby. Zástupcovia žalovaného ju navštívili s dopredu naformulovanými listinami, pričom sa to týkalo súčasne viacerých jej aj manželových súdnych konaní (6 konaní), o čom žalobkyňa ani nemala dostatočný prehľad a s argumentáciu, že všetko bude v poriadku, naliehali na ňu, aby písomnosti podpísala. Predmetná vec sa týka vzťahu, ktorý je typickou nadvládou dodávateľa nad spotrebiteľom, najmä v súvislosti s predformulovanými tlačivami. Ide o agresívnu obchodnú praktiku a nevhodné predkladanie zmluvných podmienok. Žalovaný dobre vedel, že žalobkyňa má advokáta a že existuje riziko nedocenenia všetkých súvislosti v neľahkom úverovom vzťahu. Ak by súd pochyboval, či môže ísť o nekalú obchodnú praktiku, dala do pozornosti Smernicu rady EP 2005/29/ES, ktorá vyžaduje od dodávateľa odbornú starostlivosť nielen pri vzniku zmluvy, ale aj počas jej plnenia a po jej zániku. Konanie žalovaného je konaním v rozpore s dobrými mravmi, ak využije nízke právne vedomie starej chorej spotrebiteľky a pripraví ju o náhradu trov konania. Zdôraznila, že jej advokát nebol o ničom informovaný a ak by žaloba nebola dôvodná, vzniká otázka, z akých dôvodov ju žalovaný navštívil a naliehal na podpis dopredu pripravených dokumentov, medzi ktorými bolo aj späťvzatie žaloby s tým, že žalobkyňa nežiada náhradu trov konania. Žalobkyňa netušila, že takýmto spôsobom ju žalovaný pripraví o majetok vo výške odmeny za právne služby. Postup žalovaného sa preto javí ako zneužívajúci priemerných spotrebiteľov. Navrhla uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za účelom podrobného zistenia skutkového stavu veci, vrátane konfrontácie medzi žalobkyňou a osobami, ktoré naliehali na podpísanie vopred pripravených dokumentov, ktorí ju ubezpečovali, že výdavky na advokáta žalovaný nahradí.

Žalovaný k odvolaniu žalobkyne navrhol uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že medzi účastníkmi došlo k mimosúdnej dohode a žalovaný odpustil žalobkyni dlh vo výške 1 476,81 Eur. Súčasťou dohody bolo aj dojednanie, že žiaden z účastníkov nebude požadovať náhradu trov konania. K zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne. Žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania a je to žalovaný, ktorý by za tejto okolnosti mohol žiadať náhradu trov konania. Tejto náhrady sa však žalovaný v súlade s mimosúdnou dohodou vzdal. Uzatvorením mimosúdnej dohody žalovaný v rámci dobrej vôle chcel s ohľadom na vek a zdravotný stav vyjsť žalobkyni v ústrety. Manžel žalobkyne totiž na pojednávaní konanom dňa 28. 08. 2012 neformálne uviedol, že so žalovaným problém nemali, zástupcovia žalovaného boli ústretoví, slušní, pričom problémy mala žalobkyňa a jej manžel s inými „nebankovkami“. Pri uzatváraní mimosúdnej dohody v žiadnom prípade žalovaný neuisťoval žalobkyňu, že výdavky na advokáta jej uhradí. Dohoda o odmeňovaní advokáta je dohodou výlučne medzi advokátom a klientom. Medzi žalovaným a advokátom žalobkyne nie je žiaden právny vzťah a žalovaný nemá právnu povinnosť finančne sa vysporiadať s advokátom žalobkyne. Žalovaný nepripravil žalobkyňu o žiaden majetok, naopak, ústretovo jej odpustil časť dlhov a na základe mimosúdnej dohody zanikli vzájomné zmluvné záväzky účastníkov.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého uznesenia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

V konaní nie je spochybnené, že späťvzatie návrhu na začatie konania (č. l. 112 spisu) nie je podpísané žalobkyňou. Žalobkyňa len tvrdí, že bola zneužitá jej dôverčivosť, staroba, zlý zdravotný stav a bez porady s jej právnym zástupcom žalovaný od nej vymohol podpis späťvzatia žaloby. Žalovaný mal pritom tvrdiť, že žalobkyni budú uhradené trovy právneho zastúpenia (zastúpenia advokátom). Z odvolania žalobkyne rezonuje otázka náhrady trov konania prednostne pred obsahom sporu účastníkov konania.

Z podania žaloby zo dňa 19. 11. 2012 (č. l. 128 - 129 spisu), či z odvolania žalobkyne zo dňa 06. 12. 2012 (č. l. 145 - 146 spisu) možno vydedukovať, že ak by aj išlo zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku najdôležitejšie na rozhodnutí súdu je vyriešenie otázky výdavkov advokáta. To ale nie je princípom podanej žaloby, ani základom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak konanie zastavil pre späťvzatie žaloby.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca ( ).

Citované ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Ak však bolo dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, napriek tomu, že samotné zastavenie konania bolo dôsledkom jeho procesného úkonu, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak sa tak stalo ako dôsledok splnenia záväzku žalovaným, po tom, čo návrh bol podaný dôvodne.

V predmetnej veci žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila, že sa konanie zastavilo, a preto je povinná znášať trovy súdneho konania účastníkov. Keďže žalovaný náhradu trov konania nežiadal priznať vzhľadom na uzavretú mimosúdnu dohodu, potom aj výrok rozhodnutia o náhrade trov konania je správny. Žalobkyňa, ktorá zavinila zastavenie konania nemá právo na náhradu trov konania. Naviac je povinná nahradiť trovy konania protistrane, ale protistrana tým, že nežiadala, resp. neuplatnila si nárok na náhradu trov konania, je možný aj výrok, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( ).

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol postupom podľa ust. , a ust. . Neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, nepodal návrh na náhradu trov konania, preto ani odvolací súd úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.