Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-117-2004.pdf
PDF · 148.12 KB
No categories available
19C/117/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní v právnej veci navrhovateľa: V.. I. H., F. X, G., zast. JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincova 35, Bratislava proti odporcovi: T. G., Š. S. C., U. X. XX/A, H., zast. HAGYARI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava o uverejnenie tlačovej opravy, v spojení s opravným uznesením podľa § 164 O.s.p. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý uverejniť v denníku Pravda tlačovú opravu tohto znenia:
V denníku Pravda zo dňa 18. 02. 2004 v článku názvu „Odvolať šéfku úradu? To nie je len tak “ od autora označeného „jc“ sme uverejnili nepravdivé informácie o pani V.. I. H., vedúcej služobného úradu Úradu pre verejné obstarávanie. Nepravdivé sú informácie obsiahnuté v nasledujúcich častiach článku:
„Už dvakrát odvolával nadriadený orgán šéfku služobného úradu za to, že dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Napriek tomu naďalej zastáva svoju funkciu. Prípad sa stal na Úrade verejného obstarávania….“
„Bývalého generálneho riaditeľa skrachovanej poisťovne C. N. H. vymenovala I. H. za vedúceho odboru dohľadu na základe výsledkov konkurzu.“
„T. G.
Šéfredaktora denníka Pravda“,
a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Uvedené informácie sú nepravdivé a sú neoprávneným zásahom do práv p. Ing. Márie Borbélyovej.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. 04. 2004 domáhala uverejnenia opravy nepravdivých údajov podľa § 19 zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch. Svoj návrh odôvodnila tým, že v denníku Pravda dňa 18. 02. 2004 bol uverejnený článok " Odvolať šéfku úradu ? To nie je len tak ", autorom ktorého bol D. N.. Článok obsahuje množinu nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich údajov, z ktorých vyplýva, že dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka, za čo bola už dvakrát nadriadeným orgánom odvolávaná, vymenovala bývalého generálneho riaditeľa skrachovanej poisťovne C. N.. N. H. za vedúceho odboru
dohľadu, pána N.. N. H. postavila mimo činnej štátnej služby až po kontrole z Úradu pre štátnu službu, dopustila sa konania, ktoré bolo označené pánom Ľ. C. ešte v máji ako závažné služobné previnenie, nevykonala voči pánovi N.. N. H. žiadne kroky a teda naďalej pretrváva stav, keď pán N.. N. H. naďalej pracuje na Úrade pre verejné obstarávanie ako radový zamestnanec verejnej služby. Ide o význam použitých slovných spojení, podľa ktorých je navrhovateľka predstavovaná ako osoba zneužívajúca svoje postavenie, prehliadajúca skutočnosti, rozhodné pre náležitý výkon štátnej služby, no hlavne ako osoba, ktorá nie je spôsobilá pre výkon vedúcej služobného úradu a to najmä v súvislosti s výberovým konaním, v ktorom by sa malo v blízkej budúcnosti, s prihliadnutím k času zverejnenia článku, rozhodovať o obsadení postu vedúcej služobného úradu na Úrade pre verejné obstarávanie. Pretože šéfredaktor nepostupoval v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 81/1966 Zb., navrhovateľka sa domáhala uloženia povinnosti uverejnenia opravy súdnou cestou.
Odporca žiadal žalobu zamietnuť ako bezdôvodnú s odôvodnením, že konaním a postupom redaktora a šéfredaktora nedošlo k porušeniu ustanovenia tlačového zákona a ani práva na ochranu osobnosti navrhovateľky. V písomnom vyjadrení uviedol, že od pána Y., podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie majú vedomosť, že voči navrhovateľke bolo začaté disciplinárne konanie za to, že nekonala bezodkladne pri postavení N.. H. mimo činnú službu z dôvodu začatia trestného stíhania. Rozhodnutím disciplinárnej komisie bola navrhovateľka odvolaná z funkcie vedúcej služobného úradu. V dôsledku odvolania odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie. Po opätovnom rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktoré potvrdilo odvolanie z funkcie sa navrhovateľka opätovne odvolala. Navrhovateľke vypršal mandát vedúcej osobného úradu. Navrhovateľka vymenovala pána Borisa za vedúceho oddelenia dohľadu napriek vedomosti, že bolo podozrivý z trestného činu. Jeho vymenovanie oznámila užšiemu vedeniu úradu. Pána H. postavila mimo činnú službu nútene na príkaz Úradu pre štátnu službu. V čase napísania článku bolo na Úrade pre verejné obstarávanie oddelenie dohľadu, ktoré bolo zrušené až 08. 04. 2004 s účinnosťou od 20. 04. 2004 a pán Boris mal byť vedúcim tohto oddelenia. V tomto prípade ide iba o nepresnosť označenia odbor - oddelenie. Táto chyba sa v žiadnom prípade nedotýka dobrého mena navrhovateľky. Navrhovateľka nekonala bezodkladne, keď nepostavila pána H. mimo činnú štátnu službu, ale až na základe kontroly a príkazu z Úradu pre štátnu službu z dôvodu uznesenia o trestnom stíhaní. V závere svojho vyjadrenia odporca uviedol, že tlač pri plnení svojej úlohy verejného strážcu nevyhnutne musí upriamovať pozornosť svojich čitateľov na konanie inštitúcií a osôb, ktoré sú svojim spôsobom nezlučiteľné s výkonom ich funkcie. Osoba verejne činná musí pri výkone svojej funkcie nevyhnutne počítať s tým, že bude pod stálym drobnohľadom spoločnosti.
Rozhodnutím zo dňa 23. 11. 2005 vo veci rozhodol prvostupňový súd tak, že návrh zamietol. V rozhodnutí konštatoval, že návrh bol podaný včas. V rozhodnutí súd konštatoval nedostatok formálnoprávnych náležitostí návrhu, keď žiadosť o uverejnenie tlačovej opravy neobsahovala návrh textu tlačovej opravy, ktorej bezplatného uverejnenia sa navrhovateľka domáhala. Bez návrhu textu tlačovej opravy nemožno na žiadosť prihliadať, pre jej neúčinnosť a šéfredaktorovi nevyplýva právna povinnosť takejto žiadosti vyhovieť. Zmyslom tlačovej opravy je totiž eliminovať účinok publikovania nepravdivých informácií tým, že sa verejnosti oznámia dostatočne jasne a zrozumiteľne údaje o tom, že tieto informácie sú nepravdivé a nahradia sa pravdivými údajmi. Navrhovateľka sa pri žiadosti a návrhu obmedzila len na označenie nepravdivých údajov bez navrhovaného znenia tlačovej opravy, preto nedošlo k splneniu základnej hmotnoprávnej podmienky na uplatnenie nároku na uverejnenie tlačovej opravy. V prípade, ak by aj uplatnený návrh spĺňal atribúty požiadaviek § 19 a 20 zák. č. 81/1966 Zb., po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na uverejnenie tlačovej opravy v zmysle návrhu navrhovateľky. Poukázal na to, že bez akýchkoľvek pochybností možno urobiť záver, že navrhovateľka bola disciplinárne stíhaná pre závažné služobné previnenie, keď odvolacia disciplinárna komisia zrušila rozhodnutie disciplinárnej komisie zo dňa 11. 06. 2003 a zo dňa 29. 09. 2003 a že pri posudzovaní, či je údaj nepravdivý nemohol prehliadnuť celý text sporného článku, v ktorom boli uverejnené ďalšie údaje týkajúce sa disciplinárneho konania vedeného proti navrhovateľke, ktoré ale navrhovateľka nenapadla. V prípade, kedy v hromadnom informačnom prostriedku boli uverejnené viaceré nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje rovnakého charakteru, nie je možné byť úspešný v žalobe na uverejnenie tlačovej opravy len v časti nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov, keď ďalšia časť údajov rovnakého charakteru nie je napadnutá, potom nie je daná objektívna spôsobilosť časti nepravdivých údajov privodiť navrhovateľke ujmu tým, že zníži jej česť a vážnosť u iných osôb. Žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala uverejnenia opravy nepravdivého údaju " po kontrole z Úradu pre štátnu službu ho postavili mimo činnej štátnej služby " a " bývalý šéf Perspektívy naďalej pracuje na Úrade pre
verejné obstarávanie ako radový zamestnanec verejnej služby " súd posúdil ako nespôsobilý domáhať sa uverejnenia tlačovej opravy z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky, keďže uvedené výroky sa navrhovateľky nedotýkajú. Navrhovateľkou označený nepravdivý údaj " Ľ. C. ešte v máji označil jej rozhodnutie za závažné služobné previnenie " nemohol byť dôvodom na vyhovenie návrhu, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná pravdivosť tohto údaju.
Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Považovala argumentáciu súdu prvého stupňa o nedostatku formálnoprávnych náležitostí, týkajúcich sa žiadosti o opravu a návrhu na uverejnenie tlačovej opravy, za neakceptovateľnú a rozpornú s inými časťami odôvodnenia rozsudku. Poukázala na to, že neexistuje právna úprava, ktorá by riešila podobu návrhu tlačovej opravy, jej obsahovej stránky a ktorá by určovala kritériá dostatočnosti alebo nedostatočnosti predloženého návrhu. Podľa jej názoru, ňou predložený návrh znenia tlačovej opravy zodpovedal zmyslu tlačovej opravy a v predloženej podobe eliminoval účinnosť publikovania nepravdivých údajov tak, ako to bolo potrebné. Podľa nej je nesprávna argumentácia ohľadom výrokov, ktoré sa jej netýkajú, v tomto smere bolo rozhodnutie neodôvodnené. Vytkla súdu, že sa nezaoberal jej argumentáciou, týkajúcou sa informácie o závažnom služobnom previnení, ktorá bola nepravdivá. Postup a rozhodovanie súdu nezodpovedal príslušným ustanoveniam O.s.p., keď pri odôvodnení ním prijatého záveru využíval argumentáciu a námietky, ktoré neboli odporcom uplatnené a týmto jej bránil zaujať akékoľvek stanovisko, príp. predložiť dôkaz. Súd prvého stupňa nevykonal ňou navrhnuté dôkazy a nevysporiadal so všetkou jej argumentáciou, ku ktorej ani žiadne stanovisko nezaujal. Navrhovateľka žiadala návrhu vyhovieť. Pre prípad potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhla vyslovenie prípustnosti dovolania pre výskyt otázok zásadného právneho významu, ktorými sú najmä otázky, či je základnou hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na uverejnenie tlačovej opravy dodržanie obsahovej stránky tlačovej opravy tak, aby návrh tlačovej opravy obsahoval jasnú informáciu, že uverejnené informácie sú nepravdivé a ich náhrada pravdivými informáciami, či rozhodovanie o tom, či sa určitý výrok dotýka cti občana alebo nie, je závislé od skutočnosti, či dotknutá osoba sa domáhala ochrany aj voči iným výrokom, ktoré sa podľa názoru súdu dotýkajú cti občana, najmä ak tieto ostatné výroky sú pravdivé, či je súladný so zákonom č. 99/1963 Zb. a ústavným zákonom č. 40/1992 Zb. a inými právnymi predpismi postup súdu, ktorý zamietnutie návrhu odôvodní argumentáciou, ktorá nikdy nebola protistranou ani iným subjektom vznesená po celú dobu trvania sporu.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd uznesením zo dňa 22. 11. 2006 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa, po jednoznačnom závere o splnení hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie nároku na tlačovú opravu, zamerať sa na zistenie pravdivosti, resp. nepravdivosti publikovaných informácií a následne aj spôsobilosti publikovaných dotknúť sa cti navrhovateľky. Poukázal aj na skutočnosť, že súd nevykonal navrhovateľkou navrhnuté dôkazy a listinné dôkazy, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí, nevykonal v súlade s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia je nepresvedčivé a nepreskúmateľné.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie pripojením osobných spisov navrhovateľky, N.. N. H., výsluchom svedkyne I.. I. R., vyjadreniami právnych zástupcov navrhovateľky a odporkyne a opätovne dňa 13.04.2011 vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol. Súd prvého stupňa konštatoval, že tlačová oprava navrhovaná navrhovateľkou je z formálneho hradiska prípustná, zaoberal sa pravdivosťou, resp. nepravdivosťou jednotlivých výrokov uvedených v petite žaloby. V odôvodnení rozsudku sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu odporcu, podľa ktorého zo žiadnych ustanovení právneho predpisu nevyplýva povinnosť šéfredaktora upozorňovať žiadateľa na nesprávnosť ním uplatnenej tlačovej opravy, resp. poskytovania návodov na odstránenie nedostatkov žiadosti o uverejnenie tlačovej opravy, s tým, že v uvedenom konaní nemôže súd aplikovať postup podľa § 95 ods. 1 O. s. p.súd sám. Súd mal za to, že o uplatnenom návrhu navrhovateľky môže rozhodnúť len tak, že návrhu ako celku vyhovie, alebo návrh ako celok zamietne.
Krajský súd uznesením zo dňa 10.12.2012 opätovne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd súdu mal za to, že z jeho odôvodnenia nevyplýva, na základe čoho dospel k právnemu názoru, že návrh ako celok je nutné zamietnuť z dôvodu, že niektoré žalované výroky nespĺňajú zákonné predpoklady na tlačovú opravu. Z dikcie zákona takáto podmienka nevyplýva.
Ak súd dospel k záveru, že niektoré zo žalovaných výrokov sú nepravdivé, mal jasne odôvodniť svoje závery, prečo nebolo možné zverejniť tlačovú opravu len vo vzťahu k týmto výrokom a vo zvyšku žalobu zamietnuť. Súdu prvého stupňa uložil vyporiadať sa aj s požiadavkou navrhovateľky vyhodnotiť žalované výroky v kontexte celého článku, keďže opakovane namietala, že ich nemožno posudzovať samostatne , ale len v spojení so všetkými časťami článku, ktorý celkovo navodzuje dojem, že konala v rozpore so zákonom.
Súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej právneho zástupcu, oboznámením s obsahom výsluchu odporcu C. Š., jeho právneho zástupcu, oboznámením s obsahom výsluchu svedkov D. N. - autora článku, M. Y., podpredsedom úradu pre verejné obstarávanie, W. C., V.. Ľ. C., riaditeľa kancelárie Úradu pre štátnu službu, s obsahom výsluchu svedkyne I.. I. R., bývalej vedúcej Úradu verejného obstarávania, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými dôkazmi, konkrétne s obsahom napádaného článku denníka Pravda, Informáciou SITA uverejnenou v Pravde dňa 1.3.2004, Záznamom TV šotu zo dňa 28.05.2003 s reakciou Ľ. C., predsedu Úradu pre štátnu službu, Rozhodnutím o odvolaní č.j. USŠ - 11840/2003 zo dňa 7.8.2003, Rozhodnutím o odvolaní č. j. UŠS-26297/2003 zo dňa 20.2.2004, Rozhodnutím č. USŠ-06-3/2003-disc Úradu pre štátnu službu zo dňa 8.4.2004, Rozhodnutím o služobnom previnení číslo : ÚŠS-06/2003-discpl. zo dňa 11.06.2003, Rozhodnutím o uložení disciplinárneho opatrenia zo dňa 29.9.2003, číslo ÚSŠ-06_2/2003-discipl., Protokolom o výsledku kontroly č. 9/2003 Úradu pre štátnu službu, s obsahom pripojených osobných spisov navrhovateľky a N.. H., žiadosťou navrhovateľky na tlačovú opravu, písomnou odpoveďou odporcu na žiadosť navrhovateľky na tlačovú opravu zo dňa 22.4.2004, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z osobného spisu navrhovateľky č. 5000131, vedeným Úradom pre verejné obstarávanie súd zistil, že rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním č. 409-VSÚ/2005 zo dňa 30. 03. 2005 vydaným vedúcim služobného úradu Úradu pre verejné obstarávanie služobný úrad skončil štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľkou, vymenovanou do funkcie hlavný štátny radca
- predstavený - riaditeľ odboru, druh štátnej služby - stála štátna služba, odbor štátnej služby - 2.02 Financie podľa § 40 ods. 2 písm. c) zákona 312/2001 Z. z. o štátnej službe z dôvodu nezaradenia odvolaného predstaveného na vykonávania štátnej služby v súvislosti so zmenou organizačnej štruktúry Úradu pre verejné obstarávanie. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté po tom, čo navrhovateľka nesúhlasila s navrhnutou dohodou na jej trvalé preloženie na funkcie odborný radca na odbor legislatívy a metodiky, oddelenie metodiky. V osobnom spise navrhovateľky sa nenachádza rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia navrhovateľke - odvolanie predstaveného.
Z osobného spisu N.. N. H. súd zistil, že menovaný bol vymenovaný do štátnej služby dňa 15.4.2002 vedúcim služobného úradu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Z uvedeného osobného spisu ďalej vyplýva, že N.. H. bol preložený na Úrad pre verejné obstarávanie dňom 10.03.2003 na základe dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru na funkciu štátny radca. Rozhodnutím o zaradení mimo činnej štátnej služby č. 472-VSÚ/2003 zo dňa 29. 05. 2003 vydaným vedúcim služobného úradu Úradu pre verejné obstarávanie bol N.. N. H. - funkcia - štátny radca, druh štátnej služby - stála štátna služba, odbor štátnej služby - verejné obstarávania zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu, že voči zamestnancovi bolo dňa 3.2.2003 vznesené obvinenie z trestného činu porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 ods. 1 a 3 Trestného zákona v súvislosti s avalovaním 7 kusov zmeniek súkromných obchodných spoločnosti Perspektívou družstevnou poisťovňou, ktoré avaloval ako generálny riaditeľ. Uznesením zo dňa 9.2.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2005 bolo trestné stíhanie obvineného Jozefa Borisa zastavené. Rozhodnutím č. 258-VSÚ/2005 zo dňa 14. 03. 2005 vydaným Úradom pre verejné obstarávanie bol N.. N. H. opätovne zaradený na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto do odboru štátnej služby 2.13 Verejné obstarávanie, do funkcie štátny radca, druh štátnej služby - stála štátna služby dňom 05. 03. 2005 z dôvodu, že trestné stíhanie štátneho zamestnanca bolo zastavené. Rozhodnutím č. 263-VSÚ/2005 zo dňa 15. 03. 2005 vydaným Úradom pre verejné obstarávanie sa skončil štátnozamestnanecký pomer N.. N. H. k 15. 03. 2005 a to na základe žiadosti zamestnanca. Štátnozamestnanecký pomer menovaného trval od 15.04.2002 do 15.3.2005.
Svedok Ľ. C. na pojednávaní dňa 21.9.2005 vypovedal, že na základe záverov kontroly dal podnet na disciplinárnu komisiu, aby voči navrhovateľke začala konanie. Potvrdil, že pre média konanie
navrhovateľa označil za závažné služobné previnenie, pretože na základe záverov kontroly to tak kvalifikovali.
Z výsluchu svedkyne I.. I. R. na pojednávaní dňa 23. 06. 2010 súd zistil, že svedkyňa v čase vydania článku pracovala na Úrade pre verejné obstarávanie ( ďalej len " ÚVO " ) ako vedúca osobného úradu. Podľa svedkyne nebola pravdivá informácia, uvedená v článku, že navrhovateľka chcela vymenovať pána H., proti ktorému bolo vznesené obvinenie, za vedúceho odboru dohľadu na základe výberového konania. Osobnému úradu nebol daný pokyn na vydanie rozhodnutia o vymenovaní pána H. do funkcie vedúceho odboru dohľadu, vypracovanie takéhoto rozhodnutia bolo v kompetencii osobného úradu. N.. H. úspešne absolvoval výberové konanie na Úrade pre štátnu službu a zákon ukladal vymenovať ho do funkcie, na obsadenie ktorej bolo vyhlásené výberové konanie. K tomuto však nedošlo, keďže proti N.. H. bolo vznesené obvinenie a bol postavený mimo štátnu službu. O vymenovaní N.. H. do funkcie vedúceho odboru dohľadu neexistuje žiadne rozhodnutie. Na pokyn na vydanie takéhoto rozhodnutia bolo z titulu svojej funkcie oprávnená navrhovateľka. Úrad pre štátnu službu mal už počas výberového konania vedomosť o tom, že proti N.. H. bolo vznesené obvinenie. Nebola pravdivá ani informácia v článku, podľa ktorej bola navrhovateľka odvolávaná. Proti navrhovateľke bolo zahájené disciplinárne konanie, toto bolo zastavené, navrhovateľke nebola preukázaná vina. Svedkyňa ďalej vypovedala, že podklady k článku v denníku Pravda poskytol podpredseda ÚVO V.. Y.. Po porade vedenia ÚVO, na ktorom vyjadrila navrhovateľka stanovisko, ktoré sa nepáčilo V.. Y. si svedkyňu zavolal V.. Y. s tým, aby povedala navrhovateľke, že ju zničí. Navrhovateľka bol uznávaná odborníčka na štátnu službu. Po uplynutí dvoch rokov, na ktoré bola navrhovateľka vymenovaná do funkcie vedúcej služobného úradu bolo zo zákona vyhlásené výberové konanie na funkciu vedúcej služobného úradu, ktorého sa zúčastnila aj navrhovateľka. Táto nebola vo výberovom konaní úspešná, i keď bola najlepšia, nový vedúci služobného úradu nebol z hľadiska odbornosti na takej úrovni ako navrhovateľka. Tento výsledok bol podľa názoru svedkyne výsledkom disciplinárnych konaní vedených proti navrhovateľke. Na základe výberového konania na funkciu vedúceho ekonomiky a informatiky sa navrhovateľka stala vedúcou tohto odboru, asi po trištvrte roku bol tento odbor zrušený na základe organizačnej zmeny, funkcia navrhovateľky bola zrušená, navrhovateľka bola ponúknutá funkcia v 7. platovej triede, ktorá nezodpovedala jej odborným kvalitám. Navrhovateľka funkciu neprijala a ukončila pôsobenie v štátnej službe. Navrhovateľka nezodpovedala za činnosť Úradu pre štátnu službu, za toto zodpovedal jeho predseda, pán C.. Navrhovateľka sa nedopustila závažného služobného previnenia, proti navrhovateľke nebolo vedené disciplinárne konanie z dôvodu, že by dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. V čase uverejnenia článku bol N.. H. radovým zamestnancom ÚVO, bol postavený mimo činnú službu, nechodil do zamestnania, poberal polovičnú mzdu podľa zákona. Svedkyňa ďalej vypovedala, že zverejnením článku bolo meno navrhovateľky ako odborníčky poškodené, prišla o zamestnanie, jej postavenie a odborné vedomosti boli spochybňované, stratila podporu medzi pracovníkmi štátnej služby. Navrhovateľka sa cítila ukrivdená, mala zdravotné problémy, zle znášala psychický tlak a ponižovanie v práci.
Na pojednávaní dňa 13.04.2011 svedkyňa I.. I. R. vypovedala, že navrhovateľkou napádaný článok uverejnený v denníku Pravda čítala. Uvedený článok bol na úrade rozmnožený, kópie boli dané do kancelárií a na chodby úradu, tlač na úrade mali dostupnú, o kauze sa hovorilo aj v televízii, svedkyňa si to už presne nepamätala vzhľadom na odstup 7 rokov. V článku bolo uvedené, že navrhovateľka bola odvolávaná, že vymenovala človeka alebo zamestnanca, ktorý bol trestne stíhaný, alebo proti ktorému bolo začaté trestné stíhanie do funkcie vedúceho alebo riaditeľa odboru, že viackrát bola odvolávaná zo strany Úradu pre štátnu službu a že boli proti nej vedené disciplinárne konania. N.. H. nebol vymenovaný za riaditeľa odboru, dekréty o vymenovaní sa pripravovali na osobnom úrade, svedkyňa v tomto období pracovala ako vedúca osobného úradu, žiadny takýto dokument nevyhotovovali, N.. H. nebol vymenovaný do žiadnej funkcie, bol radovým zamestnancom úradu. Ďalej nebolo pravdivé tvrdenie, že úrad viackrát navrhovateľku odvolával. Nebolo pravdivé tvrdenie, že navrhovateľka hrubo porušila zákon o štátnej službe. Vedúcou služobného úradu v roku 2003 bola p. H., p. H. sa stala vedúcou služobného úradu vtedy, keď prišiel do platnosti zákon o štátnej službe, bola ňou niekoľko rokov, až kým sa vedúcim služobného úradu stal V.. T.. Počas pôsobenia svedkyne na ÚVO bolo vedené voči navrhovateľke disciplinárne konanie z dôvodu, že údajne nepostavila N.. H. mimo činnú štátnu službu. Svedkyňa ďalej prezentoval svoj názor, že v tom čase nebolo možné postaviť N.. H. mimo činnú štátnu službu, zákon v tom čase platný to neumožňoval. Viackrát bol žiadaný Úrad pre štátnu službu o usmernenie, ako riešiť tento prípad. Sám Úrad pre štátnu službu nevedel k tomuto dať metodické usmernenie, uviedol, že je to v kompetencii vedúceho služobného úradu, pričom zákon neumožňoval
postavenie mimo činnú štátnu službu. Predtým, než začalo disciplinárne konanie, prišla kontrola z Úradu pre štátnu službu, na základe podnetu z ÚVO, vtedy sa zamestnanci vykonávajúci kontrolu vyjadrili tak, že bolo treba postaviť N.. H. mimo činnú štátnu službu. Vtedy došlo aj k postaveniu N.. H. mimo činnú štátnu službu. Svedkyňa uviedla, že zo strany nadriadeného orgánu nebol voči navrhovateľke navrhnutý trest odvolanie navrhovateľky z funkcie, bol navrhnutý niektorý z ďalších trestov možných podľa zákona o štátnej službe. Svedkyňa ďalej vypovedala, že v roku 2003 bolo možné podľa zákona o štátnej službe prijať do služobného pomeru osobu, ktorá bola trestne stíhaná, v prípade N.. H. išlo o preloženie na ÚVO z iného úradu, v čase preloženia nebolo voči nemu vznesené obvinenie, ÚVO o tom nemal vedomosť. Navrhovateľka ako vedúca služobného úradu v roku 2003 mohla nesúhlasiť s preradením pána H. na ÚVO. Počas pôsobenia svedkyne na ÚVO sa pán H. zúčastnil výberového konania, nepamätala si, či to bolo v roku 2003. V čase, keď bolo výberové konanie na riaditeľa odboru, nebol pán Boris postavený mimo činnú štátnu službu, voči N.. H. nebolo vedené trestné stíhanie, bolo voči nemu vznesené obvinenie. Svedkyňa ďalej vypovedala, že navrhovateľku poškodil článok v novinách Pravda, dovtedy sa o disciplinárnych konaniach ani o jej pôsobení na úrade nehovorilo, po upozornení na disciplinárne konania bola činnosť na ÚVO pod dohľadom médií. Ako navrhovateľke skončilo funkčné obdobie vedúcej služobného úradu, navrhovateľka sa zúčastnila výberového konania na túto funkciu, podľa informácií svedkyne bola najlepšia, o tom, že bola lepšia ako vedúci, ktorý po nej nastúpil mala svedkyňa vedomosť, lebo s ním pracovala. Navrhovateľka by bola naďalej vedúcou služobného úradu, keby neboli tieto aféry. Navrhovateľka chodila do skúšobných komisií, ostatní vedúci služobných úradov sa na ňu obracali s odbornými otázkami. Navrhovateľka potom pracovala na ekonomickom odbore, kde zrušili jej funkciu, ponúkli jej miesto, ktoré nezodpovedalo jej kvalifikácii, odbornosti, dĺžke praxe, navrhovateľka toto ponúknuté miesto odmietla, a tým skončilo jej pôsobenie na ÚVO. Je pravdou, že atmosféra na ÚVO bola hrozná, už len meno navrhovateľky vyvolávalo nervozitu. Voči navrhovateľke nebolo vedené akékoľvek disciplinárne konanie z dôvodu, že navrhovateľka dostala do vedúcej pozície pána. H., disciplinárne konanie bolo vedené z iného dôvodu. Pána H. do štátnej služby prijímal Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Všetky informácie obsiahnuté v článku navrhovateľku poškodili, v článku bolo uvedené, že ju viackrát odvolávali, čo nebola pravda, že N.. H. nepostavila mimo činnú štátnu službu ako trestne stíhaného človeka. Disciplinárne konania boli už len následkom toho všetkého.
Právny zástupca navrhovateľky titulom záverečnej reči uviedol, že žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Predmetom sporu je tlačová oprava v zmysle zákona o tlači, ktorá vyžaduje, aby išlo o informáciu nepravdivú alebo pravdu skresľujúcu a aby sa táto dotkla cti občana. Predmetom sporu sú presne špecifikované výroky, u týchto bola preukázaná ich nepravdivosť, keď bolo preukázané, že nadriadený orgán nikdy opakovane neodvolal navrhovateľku z jej pozície a nikdy tak neurobil z dôvodu, že dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Žiadne z disciplinárnych konaní nebolo vedené z dôvodu, že navrhovateľka dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že je pravdou, že N.. H. sa zúčastnil konkurzu, avšak účasť v konkurze nie je predmetom sporu, trestne stíhaný človek sa podľa zákona konkurzu mohol zúčastniť, takýto konkurz bol organizovaný Úradom pre štátnu službu. Predmetom sporu sú nepravdivé tvrdenia, podľa ktorých Ľ. C. označil rozhodnutie navrhovateľky za závažné služobné previnenie, v priebehu konania bolo preukázané, že kompetentný orgán nikdy nekonštatoval závažné služobné previnenie u navrhovateľky a bolo preukázané, že disciplinárne konanie bolo ukončené bez uloženia sankcie navrhovateľke. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že odporca sa bráni prepisom rozhovoru s pánom C., konštatoval, že šéfredaktor podľa zákona zodpovedá za pravdivosť všetkých tvrdení, ktoré zverejní v denníku, zodpovedá aj za prebraté tvrdenia od tretích osôb. Predmetom žaloby sú dva výroky pravdu skresľujúce a to, že pán H. bol postavený mimo činnú štátnu službu a že naďalej pracuje na ÚVO ako radový zamestnanec. Uvedené výroky sú pravdu skresľujúce, vyvolávajú dojem, v zmysle ktorého akoby voči pánovi H. neboli vyvodené žiadne opatrenia, jeho postavenie sa nezmenilo, je pravdou, že nechodil do úradu, nevykonával prácu na úrade, poberal polovicu mzdy. Uvedeným údajom sa odporca snaží vyvolať dojem, že pán H. je naďalej radovým zamestnancom, ide o pravdu skresľujúci údaj. Všetky údaje sa dotýkajú cti navrhovateľky, keď vyvolávajú dojem, že porušila právne povinnosti, dopustila sa závažného služobného previnenia, údaje mali vyvolať dojem, že dostala do pozície trestne stíhaného človeka. Tieto údaje priamo zasiahli česť navrhovateľky, čo bolo v konaní preukázané svedeckou výpoveďou. Odporca v priebehu celého konania nepreukázal pravdivosť namietaných tvrdení, ním produkované dôkazy sa venovali iným skutočnostiam, najmä, že prebieha disciplinárne konanie s istými výsledkami, pričom táto časť článku nie je predmetom konania. Šéfredaktor nepredložil dôkaz o pravdivosti tvrdenia, že pán H. bol vymenovaný do vedúcej
pozície a že z tohto dôvodu bola navrhovateľka nadriadeným orgánom opakovane odvolávaná a nepreukázal rozhodnutie o závažnom služobnom previnení. Hmotnoprávne predpoklady žaloby boli podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky naplnené. Procesnoprávne predpoklady tvrdenia, že žiadosť o uverejnenie opravy nezodpovedala zákonu poukazuje na rozhodujúcu skutočnosť, že odporca počas celého súdneho sporu takúto námietku voči zneniu žiadosti o tlačovú opravu nevzniesol a túto žiadosť po formálnej stránke nespochybnil. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na skutočnosť, že formálna správnosť žiadosti o tlačovú opravu je daná aj súhlasom sporových strán. Namietal tiež, že obranu odporcu, že žaloba môže byť priznaná len ako celok je právne nedôvodná, pretože na uvedené konanie sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa právneho zástupcu navrhovateľky žiadosť o tlačovú opravu zodpovedá v plnom rozsahu zákonným požiadavkám na jej znenie, keď zákon bližšie neurčuje a nekladie žiadne požiadavky na znenie tlačovej opravy. V prípade, že s jej obsahom nesúhlasí odporca, je šéfredaktor v zmysle zákona povinný prerokovať takéto znenie opravy, odporca znenie opravy nikdy nespochybnil.
Právny zástupca odporkyne titulom záverečnej reči žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že v žalovanom článku bola v periodickej tlači použitá určitá forma zjednodušených informácii poskytnutých čitateľov, ktorá nemala za následok uverejnenie nepravdivých informácií spôsobilých zasiahnuť do cti navrhovateľky. Autor žalovaného článku vychádzal z viacerých zdrojov, ktoré boli v konaní preukázané vykonaným dokazovaním ako pravdivé a to konkrétne výsluchmi svedkov C., Y., listinnými dôkazmi a mediálnym monitoringom. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná skutočnosť, že uvedené osoby uskutočnili vyjadrenia, ktoré boli uvedené v žalovanom, článku a potvrdili pravdivosť listinných dôkazov. Právny zástupca odporkyne ďalej uviedol, že žalobný petit je neprípustný, keďže navrhovateľka nemá aktívnu legitimáciu v rozsahu, v akom bola uplatnená tlačová oprava a žalobný petit. Poukázal na to, že nie všetky údaje a časti napadnutého článku sa týkajú navrhovateľky ako žiadateľky o tlačovú opravu a účastníka tohto súdneho konania. Je potrebné dôrazne rozlišovať medzi navrhovateľkou a pánom Borisom a rozlišovať medzi informáciami, ktoré boli uverejnené o navrhovateľke a pánovi Borisovi. Vzhľadom na skutočnosť, že výroky tretieho, štvrtého a piateho žalobného petitu v časti uverejnenia tlačovej opravy sa vôbec netýkajú navrhovateľky, neboli a nie sú splnené požiadavky podľa § 19 ods. 1 zákona č. 81/1966 Zb. Právny zástupca odporkyne uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami, ktoré sú napadnuté žalobou o tlačovú opravu, žalobou boli napadnuté hodnotiace úsudky p. C. a Y., ktorý svojou svedeckou výpoveďou potvrdili tieto hodnotiace úsudky. Z uvedeného dôvodu šéfredaktor nemôže predkladať dôkaz pravdy k hodnotiacim úsudkom a názorom tretích osôb. Rovnako sa žalobou napáda vyjadrenie pána C. o služobnom previnení, kde pán C. túto skutočnosť ako aj skutočnosť, že bol pripravený návrh na odvolanie navrhovateľky z funkcie vo svojej svedeckej výpovedi dňa 20.09.2005 nevylúčil. V súvislosti s potrebou rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami poukázal právny zástupca odporkyne aj na uznesenie odvolacieho súdu v tejto veci, kde súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že nie všetky informácie uverejnené v periodickej tlači sú predmetom tlačovej opravy, ale iba tie, ktoré majú povahu údajov, to znamená, že pri splnení zákonných podmienok nie je možné opravovať hodnotiaci úsudok alebo stanovisko osôb. Právny zástupca odporkyne poukázal na ust. § 19 ods. 1 Tlačového zákona, ktorý hovorí o tom, že nárok na uverejnenie tlačovej opravy má osoba len v prípade, ak bol uvedený nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj a zároveň sa tento údaj musel dotýkať cti danej osoby a bez splnenia týchto dvoch kumulatívnych podmienok nárok na uverejnenie tlačovej opravy nevzniká. Odporca bol a je toho názoru, že tri z piatich napadnutých častí žalovaného článku sa navrhovateľky netýkajú a nie sú spôsobilé zasiahnuť do jej cti a z tohto dôvodu k uverejneniu tlačovej opravy nemohlo dôjsť. Právny zástupca odporkyne zdôraznil, že šéfredaktor odmietol uverejnenie tlačovej opravy ako celku a ako celku tejto žiadosti o tlačovú opravu nevyhovel. Zo žiadnych ustanovení právneho predpisu nevyplýva povinnosť šéfredaktora upozorňovať žiadateľa na nesprávnosť ním uplatnenej tlačovej opravy, resp. poskytovania návodov na odstránenie nedostatkov žiadosti o uverejnenie tlačovej opravy. Podľa § 95 ods. 1 O. s. p. môže návrh meniť, resp. dopĺňať len navrhovateľ a v žiadnom prípade tak v konaní o uverejnenie tlačovej opravy nemôže urobiť súd. Súd o uplatnenom návrhu navrhovateľky môže rozhodnúť len tak, že návrhu ako celku vyhovie, alebo návrh ako celok zamietne. Podľa právneho zástupcu odporkyne žiadosť o tlačovú opravu nespĺňala náležitosti ust. § 19 Tlačového zákona a tejto žiadosti nebolo možné vyhovieť v tom rozsahu, v akom ho uplatnila navrhovateľka.
Z hľadiska právneho posúdenia veci sa na prejednávaný prípad vzťahuje zákon č. 81/1966 Zb. O periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkov platný k 18.2.2004 (t.j. ku dňu uverejnenie navrhovateľkou napádaného článku v denníku Pravda).
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch ak bol v hromadnom informačnom prostriedku uverejnený nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, ktorý sa dotýka cti občana alebo dobrého mena organizácie, vedeckej alebo kultúrnej inštitúcie, alebo ktorý sa týka činnosti štátneho orgánu, môže občan, organizácia, inštitúcia alebo štátny orgán najneskôr do dvoch mesiacov po uverejnení písomne žiadať šéfredaktora o bezplatné uverejnenie opravy a navrhnúť jej znenie.
Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch šéfredaktor odmietne uverejnenie opravy, ak môže dokázať pravdivosť údaja, o opravu ktorého je žiadaný, alebo ak bola žiadosť o opravu podaná po uplynutí lehoty ustanovenej v odseku 1.
Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch ak niet dôvodu na odmietnutie opravy podľa predchádzajúceho odseku, je šéfredaktor povinný opravu uverejniť. Pritom je povinný zabezpečiť, aby znenie opravy a spôsob jej uverejnenia boli vopred dohodnuté so žiadateľom o opravu; ak nedôjde k dohode, rozhodne súd podľa § 20. Opravu musí šéfredaktor uverejniť do ôsmich dní po podaní žiadosti o opravu v časopise alebo inej periodickej tlačovine v najbližšom čísle pripravovanom po podaní žiadosti a na rovnakom mieste a rovnakým písmom, ako bol uverejnený údaj, na ktorý sa oprava vzťahuje.
Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch ak šéfredaktor odoprie opravu uverejniť, ak opravu neuverejní vôbec, ak ju neuverejní spôsobom uvedeným v § 19 ods. 3 a 4 alebo ak uverejnená oprava nebola vyhovujúca, rozhodne na návrh občana (organizácie, inštitúcie, štátneho orgánu) o povinnosti uverejniť opravu okresný súd. Návrh musí sa podať do 15 dní po uplynutí lehoty ustanovenej na uverejnenie opravy. O konaní platí Občiansky súdny poriadok. Súdom určená povinnosť na opravu zaväzuje i nástupcu šéfredaktora.
Podľa § 20 ods. 2 cit. zákona nedotknuté zostávajú ustanovenie Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.
Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenia. Podľa ods. 2 Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie navrhnuté pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti, nemá dôvodné a závažné pochybnosti
Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala uverejnenia tlačovej opravy nepravdivých resp. pravdu skresľujúcich údajov uverejnených v denníku Pravda dňa 18. 02. 2004 v článku " Odvolať šéfku úradu ? To nie je len tak ". Išlo o údaje: 1. " Už dvakrát odvolával nadriadený orgán šéfku služobného úradu za to, že dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Napriek tomu naďalej zastáva svoju funkciu. Prípad sa stal na Úrade pre verejné obstarávanie ". 2. " Bývalého generálneho riaditeľa skrachovanej poisťovne Perspektíva Jozefa Borisa vymenovala I. H. za vedúceho odboru dohľadu na základe výsledkov konkurzu ". 3. " Po kontrole z úradu pre štátnu službu ho postavili mimo činnej štátnej
služby ". 4. " Ľ. C. ešte v máji označil jej rozhodnutie za závažné služobné previnenie ". 5. " Bývalý šéf Perspektívy naďalej pracuje na Úrade pre verejné obstarávanie ako radový zamestnanec verejnej služby ". Navrhovateľka požiadala odporcu listom zo dňa 14.4.2004 o tlačovú opravu, túto odporca odmietol vykonať, o čom listom zo dňa 22.04.2004 upovedomil navrhovateľku (čl. 29).
V predmetnom konaní sa súd opätovne zaoberal otázkou formálnoprávnych náležitostí návrhu. Zákon č. 81/1966 Zb. upravuje povinnosť navrhnúť opravu, neupravuje však formálnu alebo obsahovú stránku tejto opravy. Formulácia znenia opravy je teda na navrhovateľovi, pričom súd má za to, že navrhovateľkou navrhované znenie opravy je v súlade s ust. § 19 zák. č. 81/1966 Zb. Navrhovateľka v znení tlačovej opravy uviedla údaje, ktoré považuje za nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce. Súd zdôrazňuje, že niektoré údaje s pohľadu ich charakteru, ak sa ukážu ako nepravdivé, nie je možné „opraviť“ iným spôsobom ako tým, že sa v tlačovej oprave konštatuje, že nezodpovedajú pravde, t.j. že sú nepravdivé.
V prejednávanom prípade je potrebné uviesť, že za Údaj sa považuje každá správa (alebo jej časť) bez ohľadu na to, či má nejaký informačný obsah alebo nie.Údaje sú správy, ktoré vyjadrujú určité fakty o procesoch, alebo prvkoch reálneho sveta. Každá informácia musí byť súčasne údajom, ale nie každý údaj musí byť pre nás informáciou. Údaj je jednotlivá skutočnosť ako súčasť istého oznámenia, prejavu, správy a pod. (Wikipedia)
Súd sa zaoberal otázkou pravdivosti resp. nepravdivosti jednotlivých údajov obsiahnutých v publikovaných informáciách, ako aj ich spôsobilosťou dotknúť sa cti navrhovateľky.
Pokiaľ ide o prvý výrok petitu návrhu a to: " Už dvakrát odvolával nadriadený orgán šéfku služobného úradu za to, že dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Napriek tomu naďalej zastáva svoju funkciu. Prípad sa stal na Úrade pre verejné obstarávanie ", súd konštatuje, že uvedený údaj nie je pravdivý. Z osobného spisu navrhovateľky súd zistil fakt, že disciplinárna komisia Úradu pre štátnu službu rozhodnutiami zo dňa 11. 06. 2003 a zo dňa 29. 09. 2003 uložila navrhovateľke disciplinárne opatrenie a to odvolanie predstaveného za závažné služobné previnenie, ktorého sa dopustila tým, že bezodkladne nezaradila mimo činnej štátnej služby zamestnanca Úradu pre verejné obstarávanie, proti ktorému bolo vznesené obvinenie vyšetrovateľom Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Policajného zboru. Uvedené obe rozhodnutia boli zrušené rozhodnutiami odvolacej disciplinárnej komisie Úradu pre štátnu službu ( zo dňa 07. 08. 2003 a 20. 02. 2004 ) a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie, teda nikdy nenadobudli právoplatnosť. Rozhodnutím disciplinárnej komisie Úradu pre štátnu službu zo dňa 08. 04. 2004 bolo nakoniec disciplinárne konanie vedené voči navrhovateľke zastavené. I keď boli vydané dve rozhodnutia disciplinárnej komisie s disciplinárnym trestom odvolanie predstaveného, tieto rozhodnutia boli zrušené, nestali sa právoplatnými, pričom dôvodom na uloženie trestu v uvedených rozhodnutiach bol, že navrhovateľka bezodkladne nezaradila mimo činnej štátnej služby zamestnanca Úradu pre verejné obstarávanie, teda nie za to, že navrhovateľka dostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka. Napádaný údaj uverejnený v denníku Pravda je jednoznačne nepravdivý.
Pokiaľ ide o druhý výrok petitu návrhu a to : " Bývalého generálneho riaditeľa skrachovanej poisťovne Perspektíva N. H. vymenovala I. H. za vedúceho odboru dohľadu na základe výsledkov konkurzu ", súd z výsledkov vykonaného dokazovanie jednoznačne konštatuje, že uvedený údaj je nepravdivý. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka nikdy nevymenovala N.. H. do funkcie vedúceho odboru dohľadu, menovaný sa síce zúčastnil výberového konania na túto funkciu, avšak až do jeho zaradenia mimo činnú štátnu službu rozhodnutím č. 472-VSÚ/2003 zo dňa 29. 05. 2003 vydaným vedúcim služobného úradu Úradu pre verejné obstarávanie a skončenia štátnozamesntaneckého pomeru pracoval vo funkcii štátny radca, čo vyplýva z pripojeného osobného spisu N.. H..
Ohľadom tretieho výroku petitu návrhu a to : " Po kontrole z Úradu pre štátnu službu ho postavili mimo činnej štátnej služby ", súd konštatuje, že uvedený výrok je síce pravdu skresľujúci, najmä s ohľadom na dôvodné tvrdenie navrhovateľky , že kontrola je skončená až prerokovaním protokolu s dotknutou osobou, čo bolo dňa 29.5.2003 v poobedných hodinách, avšak nie je spôsobilý dotknúť sa cti navrhovateľky, keďže sa navrhovateľky netýka. Pri posudzovaní obsahu napádaného údaju je podstatné, že Rozhodnutím č. 472-VSÚ/2003 zo dňa 29. 05. 2003 bol N.. H. postavený mimo činnú štátnu službu. Z Protokolu o výsledku kontroly č. 9/2003 zo dňa 28. 05. 2003 je zrejmé, že kontrola na Úrade
pre verejné obstarávanie bola vykonaná v dňoch 28. a 29.05. 2003, pričom Protokol bol vypracovaný už dňa 28. 05. 2003 a N.. H. bol postavený mimo činnú štátnu službu rozhodnutím z nasledujúceho dňa, t.j. 29. 05. 2003, teda až po vypracovaní protokolu o výsledku kontroly. Skutočnosť, že uvedený výrok sa navrhovateľky netýka, má podľa názoru súdu za následok, že nie je spôsobilý dotknúť sa cti navrhovateľky, v dôsledku čoho v danom prípade nie je splnená ani jedna z podmienok § 19 zákona č. 61/1988 Zb. podmieňujúcich nárok na uverejnenie tlačovej opravy, naviac uverejnený údaj je len nepresným, nie nepravdivý.
Pokiaľ ide o štvrtý výrok petitu návrhu a to: " Ľ. C. ešte v máji označil jej rozhodnutie za závažné služobné previnenie ", súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že nejde o údaj, ale len o hodnotiaci úsudok. Z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že sa jedná o údaj, avšak o údaj pravdivý, čo mal súd za preukázané z výsluchu svedka C. ba súdnom pojednávaní dňa 21.9.2005, ako aj z odpisu televízneho šotu odvysielaného na STV 1 v novinách STV zo dňa 28. 05. 2003. Týmto údajom v článku sa prezentovalo stanovisko p. Plai na konanie navrhovateľky, teda to, čo skutočne uvedená osoba vo vzťahu k navrhovateľke povedala. Preto len táto osoba sa mohla prípadne dotknúť cti navrhovateľky. Uvedený výrok petitu návrhu preto nespĺňa zákonné požiadavky ust. § 19 zák. č. 81/1966 Zb. na tlačovú opravu.
Piaty výrok petitu návrhu a to: "Bývalý šéf Perspektívy naďalej pracuje na Úrade pre verejné obstarávanie ako radový zamestnanec verejnej služby ", sa netýka navrhovateľky a preto nemôže byť spôsobilý dotknúť sa jej cti. Uvedený údaj súd posúdil ako nepresný, keďže v predmetnom čase N.. H. naďalej bol zamestnancom úradu, avšak postaveným mimo činnú službu a poberal plat vo výške 50%.
Po opätovnom právnom posúdení veci v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je možné čiastočne vyhovieť. Súd sa zaoberal požiadavkou navrhovateľky vyhodnotiť žalované výroky v kontexte celého obsahu článku. Tú súd poukazuje na znenie tlačového zákona, ktorý jasne hovorí o nepravdivom, alebo pravdu skresľujúcom údaji, nie o kontexte týchto údajov v rámci celého znenia článku, resp. o subjektívnom dojme, ktorý tento článok vyvolal, alebo mohol vyvolať. Ak by sa totiž bral do úvahy článok v celom jeho kontexte, nebolo by, podľa názoru súdu, vôbec možné realizovať opravu nepravdivého údaja v ponímaní tlačového zákona. Je dôležité mať v zreteľ, že podstatným pojmom v tlačovom zákone je pojem a význam slova „údaj“, nie „celkový kontext článku“. Súd tlačový zákon vykladá tak, že jednotlivé napádané výroky je potrebné samostatne objektívne posúdiť z hľadiska toho, či spĺňajú charakter údaju a následne či sú pravdivé alebo nepravdivé. Ak sú v článku uvedené údaje nepravdivé, tak je ďalej potrebné zaoberať sa otázkou, či svojou „nepravdivosťou“ sú spôsobilé zasiahnuť do cti dotknutej osoby. Ak je navrhovateľka názoru, že článkom ako takým boli dotknuté jej osobnostné práva upravené v § 11 OZ, mohla sa domáhať svojich osobnostných práv iniciovaním príslušného občiansko-právneho konania o ochranu osobnosti.
Tlačový zákon v ustanovení § 20 ods. 1 odkazuje na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, preto je možné žalobe čiastočne vyhovieť a v časti túto zamietnuť, ak je to v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, čo je aj prejednávaný prípad. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne za preukázané, že prvé dva výroky boli nepravdivé, a zároveň svojim charakterom boli jednoznačne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv - cti navrhovateľky. Navrhovateľka totiž nedostala do vedúcej pozície trestne stíhaného človeka a Jozefa Borisa nikdy nevymenovala za vedúceho odboru dohľadu.
Vzhľadom na uvedené závery súd zaviazal odporcu uverejniť opravu v zmysle prvého výroku rozsudku, teda v 1. a 2. výroku petitu žaloby. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa 3., 4. a 5. výroku žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže nemal preukázané, že došlo k uverejneniu nepravdivých údajov a ani to, že ich uverejnením objektívne bolo možné zasiahnuť do cti navrhovateľky, najmä s dôrazom na fakt, že tieto údaje (3. a 5.) sa bezprostredne netýkali jej osoby, ale osoby pána Borisa, a v 4. napádanom výroku článku jeho autor prezentoval len vyjadrenie tretej osoby Ľ. C., ktoré bolo skutočné, nie nepravdivé.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny účastník nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja účastníci mali v konaní úspech len čiastočný súd na výrok rozhodnutia o trovách konania aplikoval uvedené ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že pri písaní výroku rozsudku v zápisnici zo súdneho pojednávani dňa 3.5.2013 došlo nedopatrením k chybe v písaní, keď z výroku nedopatrením vypadla veta: „ Uvedené informácie sú nepravdivé a sú neoprávneným zásahom do práv p. V.. I. H.“, súd uvedenú chybu v písaní opravil súčasne pri vyhotovovaní písomného znenia rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.