Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_9P-82-2011.pdf
PDF · 137.05 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/82/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, v právnej veci navrhovateľky F., rod. T., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko W., občianky Slovenskej republiky, proti odporcovi K. rod. J. nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko V. Y. Ul. Y. č. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky o návrhu rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu L., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko W., na čas po rozvode, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 27. 2. 2013, takto
rozhodol:
M a n ž e l s t v o účastníkov konania: navrhovateľky F. rod. T.. nar. X. X. XXXX. a odporcu K., rod. J., nar. XX. X. XXXX, . ktoré bolo uzavreté dňa XX. X. XXXX S. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta S., zväzok XX, ročník XXXX., strana číslo XX, poradové číslo X, sa
r o z v á d z a .
Súd maloletého L., nar. X. X. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky F., nar. X. X. XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletého dieťaťa K. nar. XX. X. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého L. sumou 50 (päťdesiat ) EUR mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka F. sa návrhom zo dňa 15. 1. 2012, ktorý bol Okresnému súdu Žilina dňa 18. 1. 2012 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté odporcu IJ., rod. J. nar. XX. X. XXXX,. ktoré bolo uzavreté dňa XX. X. XXXX S. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta S., zväzok XX, . ročník XXXX, . strana číslo XX,. poradové číslo X.
Návrh odôvodnila tým, že dňa 1. 8. 2011 spolu s maloletým synom odišla zo spoločnej domácnosti k rodičom do Nesluše. Odchodu predchádzali nezhody s manželom, ktorých príčina spočívala v nadmernom požívaní alkoholu, nechuti pracovať a starať sa o domácnosť. Voľný čas trávil s kamarátmi. Všetky náklady spojené s uhrádzaním bytu, stravou a nákladov na domácnosť uhrádzala sama. O syna sa odporca v podstate nezaujímal, keď ho zobral zo škôlky, stalo sa, že išiel rovno s ním do pohostinského zariadenia. Jeho postoj k rodine bol úplne ľahostajný.
Navrhovateľka - matka navrhla, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a určil otcovi povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 50 EUR mesačne.
Odporca - otec K. v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 2. 2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 22. 2. 2012, nesúhlasil s rozvodom manželstva a navrhol zmier.
Odporca - otec bol na pojednávanie opakovane predvolávaný. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 3. 5. 2013 riadne a včas prevzal (doručenka na č. l. 152), na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil.
Preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca, pretože:
· otec bol o termíne pojednávania riadne a včas upovedomený,
· na pojednávanie sa nedostavil a
· neuviedol dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.
Súd pojednávanie neodročil, pretože by porušil práva ostatných účastníkov konania na včasnom a riadnom rozhodnutí vo veci. Súd tiež zdôrazňuje, že musí prihliadať aj k (ústavným) právam ostatných účastníkov konania. Naviac, ide o vec, v ktorej Občiansky súdny poriadok ukladá súdu rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania (§ 176 ods. 3 OSP) - úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Súd preto vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, jednotlivými podaniami matky a otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise Okresného súdu Žilina, sp. zn. 9P/82/2011.
Navrhovateľka - matka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela asi po dvojročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo manželstvo harmonické až do roku 2008. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v roku 2010, keď odporca prestal pracovať a chod domácnosti musela zabezpečovať zo svojho príjmu. V dôsledku tejto situácie následne v auguste 2011 opustila spoločnú domácnosť a od toho času býva s maloletým dieťaťom u svojich rodičov.
Najmä v roku 2010 dochádzalo medzi nimi k vážnejším konfliktom slovným, nie fyzickým. Príčinou konfliktov bolo to, že odporca nikde nepracoval a požíval alkoholické nápoje a v dôsledku toho sa nestaral o rodinu. Problémy medzi nimi vnímal aj maloletý syn, čo na neho nepriaznivo vplývalo. Preto rozvod manželstva nebude v rozpore s jeho záujmami.
Spolu s odporcom nehospodária ako rodina od okamihu, keď opustila spoločnú domácnosť. Intímne sa prestali stýkať v máji 2011. Odkedy opustila spoločnú domácnosť, sa s odporcom stretla len vtedy, keď navštívil syna - bolo to dva až trikrát.
Z uvedených skutočností preto vyplýva, že ich manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a nie je možné očakávať, že by ho bolo možné obnoviť. Manžel ju ani nekontaktoval, že by chcel situáciu riešiť inak, ako rozvodom manželstva. S tým by však v súčasnosti ani nesúhlasila, pretože sa chce rozviesť.
Po rozvode manželstva navrhla, aby súd zveril maloleté syna do jej starostlivosti, zaviazal otca prispievať na jeho výživu sumou 50 € mesačne od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Nenavrhla upraviť styk otca s maloletým synom.
V prípade, že by v budúcnosti vznikli problémy vo vzťahu k styku otca s dieťaťom, tak by podala návrhu na súd. Otcovi v styku so synom nebude brániť.
So synom býva u rodičov v rodinnom dome, kde majú samostatnú izbu. Pre syna sú vytvorené všetky podmienky pre jeho riadnu výchovu.
Pracuje ako zdravotná sestra, s priemerným čistým mesačným príjmom 540 €. Poberá aj rodinné prídavky 23 €. Iný príjem nemá.
Rodičom prispieva za bývanie 200 €. Ďalšie osobné výdavky sú nasledovné: na stravu vynaloží priemerne mesačne asi 100 €, na oblečenie 30 €, na hygienické a iné základné potreby 30 €, na telefón 15 €, cestovné do práce a späť 50 €.
Maloleté dieťa navštevuje II. ročník základnej školy. Jeho zdravotný stav nie je dobrý, pretože má diagnostikovanú epilepsiu a atopický ekzém. V súvislosti s týmito ochoreniami má výdavky asi 15 €, ktoré sú výdavkami za lieky, cestovné do zdravotníckeho zariadenia. Ďalšie výdavky v súvislosti s výchovou a výživou mal. syna sú nasledovne: strava 50 €, oblečenie 50 € mesačne, cestovné do školy 25 €, poistka 25 € mesačne. V škole platí stravu 22 €, za školské pomôcky priemerne mesačne sú asi 20 €. Mimoškolským aktivitám sa nevenuje. S výchovou a výživou syna jej pomáhajú rodičia. Kupujú mu rôzne veci, mesačne vo finančnom vyjadrení asi 100 €. v
Podľa jej informácii, otec v súčasnosti nepracuje. V minulosti podnikal ako živnostník v oblasti stavebníctva. Keď pracoval a podnikal, tak mal priemerný čistý mesačný príjem asi 500 € mesačne. Má vyštudované stredné odborné učilište s maturitou so zameraním na strojárstvo. V tejto oblasti nepracoval. Keď podnikal, tak mal príjem 500 €, potom pol rok napríklad nepracoval, takže nemal žiaden príjem.
Ku vzťahu otca so synom uviedla, že otec má na neho zlý vplyv. Párkrát, čo ho navštívil, tak po jeho návšteve bol syn neposlušný, bol voči nej drzí. Podľa jej názoru manžel ani nemá vytvorené podmienky na výchovu a výživu syna.
Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého syna. Matka vytvorila vhodné podmienky na jeho výchovu. Súhlasila s tým, aby bol syn zverený do starostlivosti matky. Bolo vykonané aj šetrenie u otca. Zo šetrenia pomerov otca vyplynulo, že ten býva v 1-izbovom byte, kde predtým bývali spolu rodičia ako manželia. Otec v tom čase, ani v súčasnosti neprispieva na výživu maloletého syna.
Navrhla, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna vo výške 50 € mesačne.
Čo sa týka úpravy styku otca s dieťaťom, nenavrhla súdu osobitnú úpravu, keďže ani matka takúto úpravu nenavrhla a otec sa na pojednávanie nedostavil. V prípade, že by v budúcnosti v tejto otázke vznikli nejaké problémy, môže byť podaný návrh na súd na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
Súd vykonal na pojednávaní nasledovné listinné dôkazy:
Zo sobášneho listu z č. l. 3 vyplýva, že navrhovateľka a odporca uzavreli dňa XX. X. XXXX S. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta S., zväzok XX., ročník XXXX, strana číslo XX., poradové číslo X.
Z rodného listu z č. l. 3 vyplýva, že sa navrhovateľke a odporcovi narodil dňa X. X. XXXX maloletý syn L.
Zo správy ÚPSVaR Žilina že odporca - otec poberá štátne sociálne dávky vo výške 118,30 EUR.
Zo správ z ÚPSVaR Žilina vypláva, že odporca - otec požiadal dňa 31. 10. 2011 o pomoc v hmotnej núdzi a od 30. 8. 2011 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Má stredoškolské vzdelanie v študijnom odbore strojárstvo.
Zo správ zamestnávateľa navrhovateľa - matky vyplýva, že jej príjem sa od januára 2010 pohyboval od 433 EUR do 721 EUR netto.
Zo správy zo šetrenia pomerov v rodine otca a matky vyplýva, že maloleté dieťa navštevuje prvý stupeň základnej školy. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť, od odchodu manželky údajne nepožíva alkoholické nápoje. Obidvaja rodičia majú vytvorené podmienky na výchovu syna. Kolízna opatrovníčka navrhla dieťa zveriť matke do osobnej starostlivosti.
Zo správy z konzultácií na ÚPSVaR Žilina vyplýva, že syn má dobrý vzťah k obidvom rodičom. Otec sa nevyjadril k forme striedavej starostlivosti a dodal, že ak dieťa nebude zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, prestane sa so synom stretávať. Matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou. Poukázala na problémy otca s alkoholom, čo otec nepoprel a uviedol, že požívanie alkoholu obmedzil. Synovi sa striedavá starostlivosť páčila, vedel by si predstaviť aj rozšírený styk s otcom. Ako najvhodnejšia úprava sa javí rozšírený styk otca s maloletým dieťaťom.
Zo správy z Daňového úradu V.yplýva, že príjmy otca v roku 2010 boli 10 354,50 EUR, výdavky 6 212,70 EUR.
Zo správy z Obvodného úradu Žilina vyplýva, že odporca - otec sa dopustil od marca 2011 troch priestupkov, naposledy priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kde poškodenou bola navrhovateľka - matka (udrel ju rukou do oblasti tváre, v dôsledku čoho spadla na zem a následne ju znova udrel do tváre).
Z potvrdenia FNsP A. zo dňa 18. 2. 2013 vyplýva, že odporca - otec bol od 29. 1. 2013 hospitalizovaný v Centre pre liečbu drogových závislostí FNsP A.
_____
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Podľa § 22 § Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 125 OSP, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 132 OSP, súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 OSP, je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
_____
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa a kolíznej opatrovníčky a prečítaním a oboznámením obsahu listín, obsiahnutých v spise.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:
K návrhu na rozvod manželstva:
Navrhovateľka a odporca nebývajú v spoločnej domácnosti od augusta 2011, teda viac ako rok. Spoločnú domácnosť opustila navrhovateľka, z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd a hádok, čo nepriaznivo vplývalo aj na psychický vývoj maloletého dieťaťa. Odporca požíval alkoholické nápoje. V dôsledku tejto závislosti podstúpil protialkoholické liečenie.
Po odchode navrhovateľky so synom odporca ju fyzicky napadol, za čo bol v priestupkovom konaní postihnutý.
Navrhovateľka sa s odporcom nestretávajú, spoločne sa nestarajú o maloleté dieťa (výlučne iba matka) a nevytvárali zdravé rodinné prostredie, ani spolu nehospodária.
Odporca je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, na výživu maloletého syna vôbec neprispieva. Nielenže sa so synom nestretáva, ale neplní si ani len zákonnú povinnosť - platiť výživné pre syna. Potom jeho návrhy na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, vyznievajú ako účelové, sledujúce výlučne vlastné záujmy (nie je preto vylúčené, že týmito návrhmi sa chce zbaviť vyživovacej povinnosti). V tejto súvislosti je celkom nepochopiteľný jeho výrok, že ak nebude syn zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, nebude sa so synom stretávať. Napokon, otec zobral návrh na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti späť. Aj opakovaná neúčasť otca na pojednávaní, svedčí o jeho nezodpovednom prístupe k riešeniu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému synovi.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že:
· vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené,
· manželstvo neplní a nemôže plniť svoj účel a
· od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,
· rozvod manželov nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa,
a preto ho rozviedol.
K úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode:
Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, čo odporúčala aj kolízna opatrovníčka.
Od odchodu zo spoločnej domácnosti sa matka výlučne stará o maloleté dieťa, pričom otec ho navštevoval sporadicky (v súčasnosti vôbec), neplní vyživovaciu povinnosť ani sčasti.
Otec je v súčasnosti nezamestnaný, poberá iba sociálne dávky a uplynula krátky doba od absolvovania protialkoholického liečenia. Je preto predčasné konštatovať, že je v remisii. Rodičia spolu vôbec nekomunikujú. Za týchto okolností neprichádzalo do úvahy zverenie dieťaťa do otcovej osobnej starostlivosti alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
Zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky bude zabezpečená kontinuita a stabilita výchovného prostredia
Matka aj kolízna opatrovníčka navrhli zaviazať otca prispievať na výživu maloletého syna sumu 50 EUR.
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.
Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená na tzv. „objektivizácii výživného“, súd vychádzal pri určení výšky výživného zo všeobecných kritérií, a to:
· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,
· schopnosti, možnosti a majetkových pomery rodičov,
· práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne
· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,
ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, zobral do úvahy odôvodnené potreby maloletého syna. Súčasne súd prihliadol aj na to, že matka sa o maloleté dieťa osobne stará.
Otec v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 118, 30 EUR. Je nezamestnaný. Matka pracuje ako zdravotná sestra s príjmom cca 540 EUR netto.
Rodinné prídavky na maloleté dieťa sú štátne dávky, určené výlučne deťom, preto ich súd nezahrnul do príjmov matky.
Maloleté dieťa navštevuje 2. ročník základnej školy. Matka vyčíslili náklady spojené s výživou syna na sumu cca 220 EUR.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že najmä na aktuálny sociálny status otca a prebiehajúca liečba alkoholizmu, je navrhovaná výška výživného primeraná. Otec bude povinný aktuálny stav v čo najkratšej dobe zmeniť tak, aby si mohol riadne a včas plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Je to jeho prvoradá povinnosť.
Na základe návrhu matky a kolíznej opatrovníčky súd osobitne neupravil styk otca s maloletým dieťaťom, pretože:
· matka uviedla, že nebráni ani nebude brániť v styku otca so synom,
· otec ani v súčasnosti nenavštevuje syna,
teda predpokladá dohodu rodičov.
V prípade, že by sa rodičia nedokázali dohodnúť na styku otca s maloletým dieťaťom, môže podať ktorýkoľvek z nich návrh na úpravu styku otca na súd.
Podľa ustanovenia § 144 OSP, účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Žiaden z účastníkov konania nepožiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania a súd ani nezistil osobitné okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, preto rozhodol o trovách konania podľa § 144 OSP.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežne vykonateľný § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.