Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-49C/142/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. nar. XX.XX.XXXX, bytom W. F. XXX, A. A., 2/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, Q. Q., obaja zast. Mária Stahovcová, advokátka, so sídlom ČSA 18, Brezno, proti odporkyni: S. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. 5, Q., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou J. M., súdna tajomníčka G. súdu Q. I, o zaplatenie 5 036,88 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom istinu 5.036,88 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 4.936,95 eur odo dňa 31.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 99,93 eur odo dňa 15.4.2012 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom k rukám ich právneho zástupcu, náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume 308,63 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 594,74 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľom súd po právoplatnosti tohto rozsudku v r á t i časť súdneho poplatku v sume 92,87 Eur, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.11.2011 domáhali vydania rozkazu na plnenie, ktorým by bola odporkyni uložená povinnosť vypratať byt č. XX na X.p. bytového domu súp. č. XXXX na P. ulici č. X, . Q. a odovzdať navrhovateľom kľúče od vchodových dverí bytového domu, bytu, poštovej schránky a pivničných priestorov. Navrhli, aby platobným rozkazom bola zaviazaná odporkyňa zaplatiť navrhovateľom sumu 1 431 eur spolu s 9,5 % p.a. úrokom zo sumy 1 431 eur odo dňa doručenia návrhu odporkyni do zaplatenia ako i na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia.

Zároveň navrhovatelia navrhli, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 556,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 18.01.2011 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou v sadzbe 0,2 % zo sumy 556,80 eur odo dňa 18.01.2011 za každý deň omeškania až do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu zmluvy o dielo.

Návrh bol zdôvodnený tým, že navrhovatelia uzavreli ako kupujúci s odporkyňou ako predávajúcou kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudli navrhovatelia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX, k.ú. U., obec Q.- m.č. U., a to byt č. XX na X.. poschodí bytového domu súp.č. XXXX na P. ulici č. X v Q.. V zmysle uzavretej zmluvy bola odporkyňa povinná

odovzdať predmetný byt spolu s kľúčmi od vchodových dverí bytového domu, bytu, poštovej schránky a pivničných priestorov navrhovateľom v lehote do 2 mesiacov od uzavretia kúpnej zmluvy, najneskôr do dňa 02.11.2011, pod sankciou zmluvnej pokuty v sume 50 eur denne za každý omeškania až do odovzdania bytu. Odporkyňa si svoju povinnosť odovzdať byt nesplnila.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.01.2012 vzali navrhovatelia návrh v časti povinnosti vypratania nehnuteľnosti späť, nakoľko po podaní návrhu odporkyňa dňa 11.01.2012 byt vypratala, súd konanie Uznesením č.k. -30 zo dňa 10.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.05.2012 v zmysle ust. , sčasti vypratania nehnuteľnosti zastavil. Na návrh pripustil zmenu návrhu, v zmysle ktorého sa navrhovatelia domáhali zaplatenia sumy 5 036,88 eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 4 936, 95 eur od 31.12.2011 a sumy 99,93 eur od 2. dňa po doručení uznesenia odporkyni o pripustení zmeny návrhu.

Odporkyňa sa k návrhu, prílohám, zmene návrhu nevyjadrila, v konaní bola nečinná, a to i napriek doručeniu zásielok do vlastných rúk a prevzatiu zásielok doručených fikciou osobne v spisovej kancelárii súdu. Následne sa súdu nepodarilo zistiť bydlisko odporkyne, bol zistený u odporkyne hlásený pobyt bezdomovca Bratislava - Petržalka, preto súd ustanovil odporkyni pre konanie opatrovníka v zmysle ust.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa odporkyňa ani jej opatrovníčka bez ospravedlnenia nedostavili, preto súd vec prejednal a rozhodol v súlade s ust. v neprítomnosti odporkyne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to najmä navrhovateľmi predloženými listinnými dôkazmi- Kúpnou zmluvou - z 2.9.2011, Výpisom z LV č. XXXX k.ú. U., zápisom z odovzdania bytu 3.11.2011, výzvou na odovzdanie bytu a zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 4.11.2011, podacím lístkom (čl. 17), stanovením výšky nájmu z 15.11.2011, príkazom na úhradu (čl. 28), správami z prešetrenia pobytu odporkyne, Rozhodnutím číslo vkladu V. XXXX/XX zo dňa 25.10.2011. ako i ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z kúpnej zmluvy zo dňa 02.09.2011 súd zistil, že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu, kde na strane predávajúcej vystupovala odporkyňa a na strane kupujúcich navrhovatelia. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva bytu č. XX, na X.. p. bytového domu na P. ulici, vchod č. X,. so súpisným č. XXXX v Q., ktorý je postavený na pozemku parcely registra C, parc.č. XXXX, prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2087/100000 na spoločných častiach a zariadeniach domu, zapísaných na LV č. XXXX, obec Q. - m.č. U., k.ú. Petržalka. V zmysle čl. X kúpnej zmluvy sa predávajúca zaviazala odovzdať kupujúcim kľúče od vchodových dverí bytového domu, bytu, poštovej schránky a pivničných priestorov do 2 mesiacov od podpisu zmluvy pod sankciou zmluvnej pokuty v sume 50,- eur denne za každý deň omeškania s odovzdaním nehnuteľnosti. V ods. 3 čl. X kúpnej zmluvy bola odporkyňa povinná ku dňu odovzdania nehnuteľností splatiť všetky úhrady spojené s užívaním bytu (t.j. platby za odber teplej vody, studenej vody, plynu, elektriny, telefónnej stanice, SKT, úhrady do fondu údržby a opráv domu, prípadne ďalšie).

Zo zápisu z odovzdania bytu zo dňa 03.11.2011 vyplýva, že nehnuteľnosť v zmysle vyššie uvedeného nebola ku dňu 02.11.2011 navrhovateľom odovzdaná. Navrhovatelia vyjadrili súhlas s odovzdaním nehnuteľnosti dňa 05.11.2011 do 12.00 hod bez nároku na dojednané sankčné postihy. Zároveň v prípade nedodržania termínu odovzdania nehnuteľnosti dňa 05.11.2011 v zápise vyslovene uviedli, že ak daný termín odovzdania nebude dodržaný, budú si uplatňovať voči odporkyni všetky náhrady vyplývajúce z kúpnej zmluvy od pôvodne dojednaného termínu odovzdania bytu, t.j. 02.11.2011.

Zo stanovenia výšky nájmu bytu zo dňa 15.11.2011 Realitnej spoločnosti V-REAL, spol. s r.o. mal súd za preukázanú obvyklú výšku nájmu 3-izbového bytu v lokalite Petržalka v sume cca 650 eur mesačne.

Z úhrady zo dňa 25.01.2012 súd zistil, že navrhovatelia uhradili sumu 99,93 eur za nedoplatky k predmetnej nehnuteľnosti.

Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , , , ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa a) , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa veta prvá , predmet bezdôvodného obohatenia musí byť vydaný tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa , ods. 1, 2 , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Navrhovatelia oprávnenosť nároku preukázali listinnými dôkazmi, pričom odporkyňa bola v konaní nečinná, žiadne dôkazy v konaní neprodukovala, tvrdené a preukazované skutočnosti navrhovateľmi nenamietala a to napriek skutočnosti, že prevzala osobne v kancelárii súdu dňa 13.04.2012 zásielky, ktoré jej boli doručené fikciou, súdu adresu na doručovanie neoznámila, jej pobyt sa súdu v konaní zistiť nepodarilo, preto jej bol ustanovený pre konanie opatrovník.

Súd pri posúdení platnosti dojednanej zmluvnej pokuty (vychádzajúc zo vzťahu všeobecnej úpravy - k osobitnej úprave - ) vychádzal z toho, že zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže

týkať peňažného alebo iného plnenia. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude stanovená ( ). Výška zmluvnej pokuty nie je v upravená a nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov.

Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie

t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil. Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu

na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.

V konaní mal súd z dokazovania preukázaný nárok navrhovateľov na dojednanú zmluvnú pokutu v čl. X ods. 1 v sume 50 eur denne, a to za obdobie od 03.11.2011(nehnuteľnosť mala byť pod sankciu zmluvnej pokuty odovzdaná do 2 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy zo dňa 02.09.2011, t.j. dňa 02.11.2011) do 10.01.2012 (odporkyňa podľa navrhovateľov nehnuteľnosť vypratala dňa 11.01.2012 ). V konaní odporkyňa deň vypratania nehnuteľnosti rovnako ako iné skutočnosti nespochybnila. Súd priznal navrhovateľom zmluvnú pokutu za 69 dní omeškania s plnením zabezpečenej povinnosti x 50 eur, vychádzal pritom z toho, že zmluvná pokuta bola dojednaná platne v zmysle ust. , pričom jej výšku považoval vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti za primeranú.

Pre úplnosť súd poukazuje na to, že výška zmluvnej pokuty bola v danom prípade závislá od dĺžky omeškania odporkyne, takáto výška zmluvnej pokuty (50 eur denne) nijako neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúci najmä v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči účastníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečovaciu povinnosť a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a znamenalo by to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť.

Zároveň mal v konaní súd preukázané získanie majetkového prospechu odporkyne na úkor navrhovateľov tým, že bez právneho dôvodu užívala byt (predmet kúpnej zmluvy), za ktorý nehradila nájomné, preto súd zaviazal odporkyňu k vydaniu bezdôvodného obohatenia navrhovateľom v sume nájomného za 69 dní x 21, 55 eur /vychádzajúc z ceny obvyklého nájomného za obdobný byt v rovnakej lokalite v sume 650 eur mesačne/ a v sume bezdôvodného obohatenia v sume 99,93 eur, ktorú za odporkyňu uhradili navrhovatelia napriek tomu, že v čl. X ods. 3 Kúpnej zmluvy sa zaviazala odporkyňa ku dňu odovzdaniu nehnuteľnosti splatiť všetky úhrady spojené s užívaním bytu, čo však nesplnila.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom , má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť , ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom

je nariadenie vlády SR č. 87/95 Z.z., v zmysle ktorého súd priznal navrhovateľom úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyšších ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania za peňažný dlh. Navrhovatelia sa v konaní domáhali zákonné úroku z omeškania zo sumy 99,93 eur od 2. dňa pod doručení uznesenia, ktorým bola pripustená zmena návrhu (t.j. od 15.04.2012) a zo zvyšnej istiny odo dňa 31.12.2009 (po doručení návrhu s prílohami).

Súd priznal v zmysle vyššie uvedeného navrhovateľom i zákonný úrok z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 4 936,95 odo dňa 31.12.2009 do zaplatenia v rovnakej sadzbe zo sumy 99,93 eur od 15.04.2012 do zaplatenia, nakoľko sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel

súd k záveru, že nárok uplatnený navrhovateľmi je skutkovo i právne opodstatnený a preto návrhu vyhovel.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Úspešným navrhovateľom, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 308,63 eur

a z trov právneho zastúpenia vo výške 594,74 eur. Trovy právneho zastúpenie právny zástupca vyčíslil v súlade s vyhl. MS SR č. , preto mu ich súd priznal nasledovne:

1/ odmena za úkony právnej služby

prevzatie a príprava zastúpenia v sume 90,37 eur

písomné podanie na súd (návrh) v sume 90,37 eur

písomné podanie na súd (čiastočné späťvzatie v časti vypratania nehnuteľnosti, zmena žaloby)

v sume 90,93 eur

účasť na pojednávaní dňa 20.02.2013 ( predmetu sporu istina 5 036, 88 eur)

v sume 1 - t.j. 45,23 eur

účasť na pojednávaní dňa 03.05.2013 (predmet sporu istina 5 036, 88 eur)

v sume 180,93 eur

2/ + paušálna náhrada za 2 úkony právnej služby po 7,41 eur v roku 2011, 1x 7,63 eur v roku

2012, 2x 7,81 eur v roku 2013.

V zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z bola zvýšená náhrada trov konania o daň z pridanej hodnoty za prvé tri úkony právnej služby v sume 58,84 eur , nakoľko právny zástupca navrhovateľov, ktorý tieto úkony právnej služby vykonal preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Podľa , poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania

a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa , okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa , ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.

Súd rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku podľa , o súdnych poplatkoch navrhovateľom v sume 92,87 eur (t.j. 99 eur - 6,63 eur), keď navrhovatelia uhradili súdny poplatok za návrh - vypratanie nehnuteľnosti v sume 99 eur, ktorý vzali späť pred prvým pojednávaním vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, v troch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.