Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-317-2016.pdf
PDF · 67.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/317/2016
Uznesenie
Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Franza Lehára 18, Lučenec, Z.: 30 794 536, proti povinnej: K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, D., o vymoženie výživného vo výške 175,20 eur a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Trovy exekúcie vo výške 51,34 eur z n á š a Okresný súd Komárno.
Súd u k l a d á učtárni Okresného súdu Komárno, aby po právoplatnosti tohto uznesenia poukázala z rozpočtových prostriedkov súdu (VS: 4211797923) na účet súdnej exekútorky JUDr. Jany Debnárovej IBAN: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS:1212016 trovy exekúcie vo výške 51,34 eur .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 29.3.2016 súdnej exekútorke JUDr. Jane Debnárovej (EX 121/2016).
2. Dňa 26.1.2023 doručila súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) z dôvodu nemajetnosti povinnej. Dňa 23.11.2021 súdna exekútorka oznámila súdu, že majetkové pomery povinnej sa nezmenili. Dňa 10.2.2023 predložila súdna exekútorka v spojitosti s podaním zo dňa 27.6.2023 označeným ako „Opravné vyúčtovanie" vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 51,34 eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Súd preskúmal podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že je dôvodný. Zo spisu súdnej exekútorky sp. zn. EX 121/2016 totiž vyplynulo, že povinná nemá stabilnú prácu, ani domov. Keďže v danej exekúcii bolo súdnou exekútorkou zistené, že povinná nedisponuje žiadnym príjmom ani majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou, a do budúcna nie je predpoklad, aby nadobudla majetok alebo sa zamestnala a dosahovala príjem, z ktorého by bolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť, súd pri zastavení exekúcie postupoval v súlade § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.3.2017 a exekúciu prvým výrokom tohto uznesenia pre nemajetnosť povinného zastavil.
5. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
6. S ohľadom na skutočnosť, že exekúciu súd prvým výrokom zastavil, v súlade s § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017 bolo potrebné rozhodnúť i o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom bola nemajetnosť povinnej, trovy exekúcie v tomto prípade podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 znáša súd. Preskúmaním vyúčtovania trov exekúcie predloženého súdu zo strany súdnej exekútorky dospel súd k záveru, že tieto zodpovedajú úkonom súdnej exekútorky zachyteným v predloženom spise sp. zn. EX 121/2016 a boli súdnou exekútorkou vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017. Súdnej exekútorke JUDr. Jane Debnárovej preto súd priznal náhradu trov exekúcie vo výške 51,34 eur, ktorá suma pozostáva z odmeny určenej paušálnou sumou v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, z náhrady hotových výdavkov titulom poštovného vo výške 16,14 eur za 9 zásielok doručovaných poštou, a titulom elektronických poplatkov za lustrácie majetku povinnej a výdavkov na elektronické pripojenie vo výške 1,45 eur podľa § 22 citovanej vyhlášky, a z náhrady 20% DPH vo výške 10,16 eur v súlade s § 196 veta druhá EP v znení účinnom do 31.3.2017. Počas výkonu exekúcie boli čiastočne uspokojené trovy exekúcie vo výške 9,60 eur vrátane 20 % DPH. Priznanú sumu trov exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia poukáže učtáreň z rozpočtových prostriedkov súdu na účet súdnej exekútorky.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.
Proti 2. výroku a 3. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.