Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_44Sp-21-2013.pdf
PDF · 88.07 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sp/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: Z.. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník: Bangladéšskej ľudovej republiky, trvale bytom: neuvedené, t.č. miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 11.04.2013 č. PPZ-HCP-BB7-17-013/2013-AV, takto
rozhodol:
Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina č. PPZ-HCP-BB7-17-013/2013-AV zo dňa 11. apríla 2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-17-013/2013- AV zo dňa 11.4.2013 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zaistilo dňom 11.04.2013 o 16,30 hod. štátneho príslušníka Bangladéšskej ľudovej republiky menom Z.B. Q., nar. XX.XX.XXXX. Dĺžka doby zaistenia bola stanovená na dobu šiestich mesiacov a menovaný bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že navrhovateľ bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V., č.2T 140/2011 zo dňa 26.9.2011 pre pokračujúci zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a zároveň mu bol uložený aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu desiatich rokov.
Uznesením Okresného súdu v Martine č.13Pp/29/2013 bol dňa 11.4.2013 navrhovateľ prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a následne bol kontrolovaný hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, ktorí zistili, že nemá pri sebe žiadny doklad totožnosti a z tohto dôvodu bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície za účelom podania vysvetlenia. Počas výsluchu navrhovateľ uviedol, že na Slovensku nemá povolený žiadny pobyt, nie je ženatý a nemá deti, pričom na Slovensko sa dostal nelegálne. Následne bol umiestnený do Detského domova pre maloletých v Hornom Orechovom až do doby, kým nebol právoplatne odsúdený pre vyššie uvedený trestný čin. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej súd zistil, že navrhovateľ bol zaistený z dôvodu realizácie trestu vyhostenia a z dôvodu, aby bol neustále vo fyzickej dispozícii policajných orgánov pri zabezpečovaní výkonu trestu vyhostenia.
Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom poukázal najmä na skutočnosť, že rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, pretože odporca vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal závažnou skutočnosťou akou je otázka jeho reálnej vyhostiteľnosti ako aj dôvodmi, ktoré navrhovateľ uviedol ako prekážku jeho vyhostenia do Bangladéša. Namietal, že napriek tomu, že je osobou bez štátnej príslušnosti, odporca sa touto skutočnosťou vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Ako osoba bez štátnej príslušnosti nemôže byť vyhostený do Bangladéšskej ľudovej republiky, pretože nie je jej občanom a táto republika mu nevystaví ani náhradný cestovný doklad. Tak isto nemôže byť vyhostený do Bangladéša z dôvodu, že jeho otca a brata tam zavraždili a on sa s matkou ukrýval. Hoci mu bol uložený trest vyhostenia, ani v tomto trestnom rozkaze, ani v rozhodnutí o zaistení nie je uvedené do akej krajiny má byť vyhostený. Bez určenia konkrétnej krajiny nie je preto možné posúdiť jeho otázku vyhostiteľnosti a preto je aj samotné zaistenie nedôvodné.
Z vyjadrenia odporcu zo dňa 26.4.2013 vyplýva, že správny orgán zaistil navrhovateľa z dôvodu uvedeného v § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. pre účel výkonu trestu vyhostenia, ktorý bol uložený súdom v rámci trestného konania. Správny orgán sa zaoberal otázkou nevyhnutnosti zaistenia s poukazom na ust. § 89 ods. 1 zák.č.404/2011 Z.z.., keďže navrhovateľ nepreukázal, že má finančné prostriedky na ubytovanie a zabezpečenie pobytu na území SR ako aj finančné prostriedky na zabezpečenie náhradných cestovných dokladov. Správny orgán v dostatočnej miere zisťoval prostredníctvom Veľvyslanectva Bangladéšskej republiky možnosti vystavenia náhradných cestovných dokladov a lehotu šesť mesiacov považuje za primeranú za účelom ich zabezpečenia. Pokiaľ navrhovateľ namieta skutočnosť, že keďže je bez štátnej príslušnosti, nebola zo strany odporcu riešená otázka reálnej vyhostiteľnosti, v tomto smere odporca uviedol, že navrhovateľ v priebehu trestného konania uvádzal, že je príslušníkom Bangladéšskej ľudovej republiky a že sa narodil v tejto republike, kde žil s matkou asi sedem rokov.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie bez pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. a § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., v intenciách zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Podľa § 244 O.s.p. ods. 1, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2. cit. ust., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa ods. 3 cit. ust., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa ods. 2 cit. ust., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny.
Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:
a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom
b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, preto že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinností ustanovených zákonom
c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu alebo ak sú oprávnení domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej spáchanie trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní
d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán
e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby alebo duševne chorých alkoholikov, narkomanov alebo tulákov
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie alebo osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
Pri posudzovaní dôvodnosti námietok navrhovateľa súd dospel k záveru, že námietka týkajúca sa reálnej vyhostiteľnosti navrhovateľa je nedôvodná a to aj napriek tomu, že navrhovateľ tvrdí, že je bez štátnej príslušnosti, nakoľko zo spisového materiálu jasne vyplýva, že navrhovateľ v predchádzajúcom období uvádzal pred orgánmi činnými v trestnom konaní, že je príslušníkom Bangladéšskej ľudovej republiky. Počas výsluchu pred orgánmi cudzineckej polície uviedol, že matka mu povedala, že sa narodil v Bangladéši, kde potom žil asi sedem rokov pokiaľ neodišiel do Pakistanu resp. Indie. Z tohto tvrdenia navrhovateľa je preto jednoznačné, že je príslušníkom Bangladéšskej ľudovej republiky a správny orgán si otázku jeho štátnej príslušnosti vyhodnotil správne. Pokiaľ ide o ďalší dôvod reálnej vyhostiteľnosti navrhovateľa, ktorým je skutočnosť, že navrhovateľ prehlásil, že do Bangladéšskej ľudovej republiky sa nemôže vrátiť z dôvodu, že mu hrozí mučenie, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, tak toto tvrdenie nebolo zo strany navrhovateľa predložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Navrhovateľ síce tvrdí, že v Bangladéšskej ľudovej republike kde žil s otcom a bratom boli títo zavraždení, avšak ako sám uvádza, bolo to v čase keď bol ešte dieťa a túto informáciu má od svojej matky. Navyše toto tvrdenie nebolo taktiež preukázané.
Vyhostiteľnosť navrhovateľa bola zo strany správneho orgánu preskúmavaná aj v súvislosti s jeho možnosťou vykonávať úkony na zabezpečenie jeho vyhostenia s ponechaním navrhovateľa na slobode, pričom bolo zistené, že navrhovateľ nedisponuje dostatočným finančným obnosom potrebným na zabezpečenie svojich životných potrieb ( uviedol, že má pri sebe 281,- Eur). Tak isto na území Slovenska nemá žiadny pobyt, z ktorého by sa mohol hlásiť podľa potreby orgánom cudzineckej polície a rovnako nedisponuje žiadnymi dokladmi, ktoré by mu umožňovali pohybovať sa na území nášho štátu. Hoci správny orgán vo svojom rozhodnutí jednoznačne tieto okolnosti nekonštatuje vo svojom odôvodnení, z konštatovania, ktoré sa nachádza v odôvodnení rozhodnutia, že za účelom zabezpečenia výkonu trestu vyhostenia je potrebné, aby správny orgán mal účastníka konania vo fyzickej dispozícii do doby realizácie trestu vyhostenia súd dospel k záveru, s ohľadom aj na ďalšie dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiáli, že navrhovateľ nemá na území Slovenska bydlisko a je dôvodná hrozba, že by pri zabezpečovaní náhradných cestovných dokladov nebol orgánom cudzineckej polície k dispozícii. Zo spisového materiálu vyplýva, že potom ako sa navrhovateľ neoprávnene dostal na územie Slovenskej republiky, bol tento umiestnený do Detského domova Horné Orechové, avšak vzhľadom na dosiahnutý vek je jeho ďalšie umiestnenie v tomto zariadení nemožné.
Dôležitou skutočnosťou pri vyhodnotení účelu a dôvodnosti zaistenia navrhovateľa je fakt, že navrhovateľovi bol uložený trest vyhostenia mimo rámec správneho konania. Právoplatný a vykonateľný trestný rozkaz vydaný v trestnom konaní je nespochybniteľným predpokladom na výkon trestu vyhostenia a jeho platnosť nemôže byť spochybňovaná žiadnymi orgánmi a to ani správnymi orgánmi, ktoré vykonateľnosť trestu vyhostenia zabezpečujú. Úlohou týchto správnych orgánov v danom smere je len povinnosť zabezpečiť realizáciu tohto trestu. Odporca sa s touto otázkou vysporiadal, keď zaistil navrhovateľa, pretože vyhodnotil, že jeho pobyt na slobode by nielenže ohrozoval verejný poriadok, ale znemožňoval by príslušným orgánom trest vyhostenia u navrhovateľa vykonať. Je zrejmé, že na vyhostenie cudzieho štátneho príslušníka je okrem právoplatného rozhodnutia potrebné, okrem iného, zabezpečiť zo strany orgánov štátu vykonávajúcich tento trest aj potrebné cestovné doklady cudzincovi, nevyhnutné na to, aby mohol vycestovať z územia Slovenskej republiky a mohol byť prijatý domovskou krajinou. Zabezpečovanie náhradných cestovných dokladov nie je možné vykonať bez spolupráce osoby
- cudzinca pre ktorého sa tieto doklady vybavujú. V danom prípade je hrozba, že navrhovateľ nebude orgánom cudzineckej polície k dispozícii vysoká, pretože je preukázateľné, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky identifikovateľný pobyt, teda miesto kde by sa pravidelne zdržiaval pre potreby cudzineckej polície.
Podľa názoru súdu správny orgán dostatočne vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení, zaoberal sa aj otázkou nevyhnutnej doby potrebnej na zabezpečenie náhradných cestovných dokladov potrebných na vycestovanie navrhovateľa z územia Slovenskej republiky.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.