Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/41/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobkyne: V. W. RIMON, A. X, A. - W. A., IČO: 22637966, zastúpená JUDr. Jánom Pokorným, advokátom, Anenská 1, Bratislava, proti žalovanému: SOCIEDAD MAX s.r.o., Popradská 31, Košice, IČO: 44257821, zastúpený JUDr. Róbertom Hnatkom, advokátom, Tehelná 1611/58, Bardejov, o zaplatenie 1.134,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. - 130 zo dňa 21.2.2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 813,51 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 140,42 eur od 11.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,42 eur od 15.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,42 eur od 11.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,42 eur od 11.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 251,83 eur od 11.10.2009 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 321,11 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 321,11 eur od 17.11.2009 do zaplatenia, žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala proti žalovanému zaplatenia 1.134,62 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela Nájomnú zmluvu č. N 620/29 zo dňa 30.1.2009, na základe ktorej prenajala žalovanému jednu obytnú kontajnerovú bunku VKB - 6. Z dôvodu neplatenia nájmu bol žalovanému odobratý predmet nájmu dňa 30.9.2009. Nájom medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý v prílohe č. 2 ako nájomné za každý deň. Neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy boli Všeobecné nájomné podmienky, pričom žalovaný podpisom nájomnej zmluvy vyhlásil, že sa s týmito podmienkami oboznámil a súhlasil s nimi. Žalovaný od mesiaca jún 2009 neuhrádzal nájomné, ktoré mu žalobkyňa vyúčtovala faktúrou č. 90618 vo výške 140,42 eur, splatnou dňa 10.6.2009, faktúrou č. 90768 vo výške 140,42 eur, splatnou dňa 14.7.2009, faktúrou č. 90874 vo výške 140,42 eur, splatnou dňa 10.8.2009, faktúrou č. 90897 vo výške 140,42 eur, splatnou dňa 10.9.2009 a faktúrou č. 90989 vo výške 251,83 eur, splatnou dňa 10.10.2009. Žalobkyňa si uplatnila aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 321,11 eur, ktorú vyúčtovala žalovanému faktúrou č. 620 29/P1, splatnou dňa 6.11.2009, z dôvodu omeškania s úhradou faktúr podľa článku 6.2 Všeobecných nájomných podmienok vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania. Žalobkyňa požadovala aj úroky z omeškania v zákonnej výške, keďže medzi účastníkmi nebola dohodnutá výška úroku z omeškania. Predmetom konania bolo teda zaplatenie sumy 1.134,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 140,42 eur od 11.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,42 eur od 15.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,42 eur od 11.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 140,42 eur od 11.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 251,83 eur od 11.10.2009 do

zaplatenia, zo sumy 321,11 eur od 17.11.2009 do zaplatenia, titulom nesplnenia povinností žalovaným z nájomnej zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil skutkový stav, podľa ktorého účastníci uzavreli Nájomnú zmluvu č. N 620/290 dňa 30.1.2009 na dobu určitú so začiatkom nájmu 1.2.2009 a ukončením dňa 30.4.2009, ktorej predmetom bol nájom kontajnerovej bunky. V článku 2 zmluvy si zároveň dohodli, že nájom sa začína prevzatím a končí odovzdaním predmetu nájmu v objekte firmy RIMON. V prípade, ak nájomca nevráti predmet nájmu v dohodnutý deň ukončenia, nájom sa automaticky predlžuje až do dňa vrátenia predmetu nájmu, fyzického odovzdania a podpísania odovzdávacieho protokolu. V článku 5 si zmluvné strany dohodli, že päť dní pred skončením nájmu z dôvodu uplynutia dohodnutej doby nájmu nájomca potvrdí termín vrátenia predmetu nájmu podľa článku 2 nájomnej zmluvy. Požiadavku na predĺženie doby nájmu musí nájomca predložiť prenajímateľovi písomne najneskôr päť dní pred uplynutím dohodnutej doby. Žalovaný sa zaviazal v zmysle článku 4 uhradiť v prospech žalobkyne nájomné za bežný mesiac do 10. dňa na základe vystavenej faktúry. Výpočet nájomného je obsahom prílohy č. 2 k tejto zmluve. Súčasťou nájomnej zmluvy boli Všeobecné nájomné podmienky a Preberací protokol. Podľa tvrdenia žalobkyne, žalovaný nezaplatil dohodnuté nájomné za mesiac jún až september 2009, preto bol žalovanému predmet nájmu odobratý dňa 30.9.2009. Žalovaný neuhradil nájomné vyúčtované mu faktúrou č. 90618 vo výške 140,42 eur, splatnou dňa 10.6.2009, faktúrou č. 90768 vo výške 140,42 eur, splatnou dňa 14.7.2009, faktúrou č. 90874 vo výške 140,42 eur, splatnou dňa 10.8.2009, faktúrou č. 90897 vo výške 140,42 eur, splatnou dňa 10.9.2009, a neuhradil ani cenu za odvoz predmetu nájmu vyúčtovanú mu faktúrou č. 90989 vo výške 251,83 eur, splatnou dňa 10.10.2009. Ďalej súd poukázal na vyjadrenie žalovaného a výpoveď svedkyne Ing. V. W. a Q. K.. Citoval ustanovenie , , , , , , , a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku obchodno-záväzkového vzťahu Nájomnou zmluvou č. N 620/29 zo dňa 30.1.2009, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala odovzdať do užívania žalovanému jeden kus kontajnerovej bunky VKB-6 obytnej a žalovaný sa zaviazal za jej užívanie platiť žalobkyni dohodnuté nájomné vo výške 140,42 eur mesačne na základe vystavených faktúr vždy do 10. dňa v mesiaci. Zmluva bola v zmysle článku 2 uzatvorená na dobu určitú od 1.2.2009 do 30.4.2009, avšak zmluvné strany si dohodli, že nájom sa začína prevzatím bunky a končí jej odovzdaním v objekte firmy RIMON na Elektrárenskej ulici č. 1 v Bratislave. V prípade, ak nájomca nevráti predmet nájmu v dohodnutý deň ukončenia, znamená to predĺženie nájmu až do dňa jeho vrátenia, fyzického odovzdania a podpísania odovzdávacieho protokolu. Žalobkyňa si splnila svoju povinnosť z tejto zmluvy a odovzdala žalovanému do užívania kontajnerovú bunku, čoho dôkazom bol Preberací protokol zo dňa 1.2.2009, podpísaný oboma účastníkmi konania. Keďže žalovaný neodovzdal dňa 30.4.2009 predmet nájmu žalobkyni, v zmysle ustanovení nájomnej zmluvy i ustanovenia sa nájomná zmluva obnovila za rovnakých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Žalobkyňa vyúčtovala žalovanému nájomné za mesiace jún až september 2009 faktúrou č. 90618 vo výške 140,42 eur, splatnou dňa 10.6.2009, č. 90768 vo výške 140,42 eur, splatnou dňa 14.7.2009, č. 90874 vo výške 140,42 eur, splatnou dňa 10.8.2009, č. 90897 vo výške 140,42 eur, splatnou dňa 10.9.2009, a následne cenu za odvoz predmetu nájmu vyúčtovala faktúrou č. 90989 vo výške 251,83 eur, splatnou dňa 10.10.2009. Žalovaný uznal nájomné za mesiac jún 2009 vo výške 140,42 eur a rovnako i cenu za odvoz predmetu nájmu vo výške 251,83 eur. Vo zvyšnej časti nárok neuznal a poukazoval na skutočnosť, že predmet nájmu od mesiaca jún 2009 neužíval, pričom žalobkyňa o tejto skutočnosti vedela. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uviedol, že zmluvné strany si v zmluve jednoznačne určili koniec nájmu, a to v článku 2 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého sa tento končí odovzdaním predmetu nájmu v objekte firmy RIMON a podpísaním odovzdávacieho protokolu. Preto bolo povinnosťou žalovaného vrátiť predmet nájmu, resp. obstarať jeho vrátenie, a to buď sám alebo prostredníctvom žalobkyne. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa poskytla potrebnú súčinnosť, vyzývala žalovaného na predloženie objednávky na odvoz bunky. Zároveň súd zdôraznil, že užívanie predmetu nájmu je v zmysle ustanovenia právom žalovaného ako nájomcu, nie jeho povinnosťou. Na základe uvedeného teda skutočnosť, že žalovaný neužíval predmet nájmu, ho nezbavuje povinnosti zaplatiť nájomné i za mesiace jún až september 2009. Bolo nesporné, že žalovaný si nesplnil túto svoju povinnosť odovzdať predmet nájmu na mieste dohodnutom v zmluve, pričom k odovzdaniu došlo až dňa 30.9.2009, kedy si žalobkyňa predmet nájmu odviezla, a preto tento deň sa považuje za deň ukončenia nájomného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania. So zreteľom na ustanovenie a , ustanovenie () a Nariadenia vlády SR č. súd rozhodol aj o platení úroku z omeškania, a to vo výške 9,00 % ročne. Žalobkyňa si uplatnila aj zmluvnú pokutu, vyúčtovanú žalovanému faktúrou č. 620 29/P1 zo dňa 6.11.2009 vo výške 321,11 eur v zmysle článku 6, bodu 6.2

Všeobecných nájomných podmienok, pričom z tejto sumy požadovala aj úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Vzhľadom na to, že v je inštitút zmluvnej pokuty upravený len rámcovo, bolo nutné na tento prípad aplikovať právnu úpravu zmluvnej pokuty uvedenú v , a teda ustanovenie , , . Podľa článku 6, bodu 6.2 Všeobecných nájomných podmienok, ak je nájomca v omeškaní s plnením záväzkov z nájomnej zmluvy, zaväzuje sa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý začatý kalendárny deň omeškania. So zreteľom na ustanovenie a ustanovenie súd dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať všeobecnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, pričom v článku 6, bod 6.2 Všeobecných nájomných podmienok nie je v zmysle zákonných ustanovení určite a jasne vyjadrené, aká konkrétna zmluvná povinnosť je zabezpečená inštitútom zmluvnej pokuty pre prípad jej porušenia žalovaným a má sa vzťahovať na omeškanie žalovaného s plnením záväzkov bližšie neurčených. Z hľadiska právnej istoty nemožno pripustiť, aby žalovanému ako nájomcovi vznikla sankčná povinnosť v podobe povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu bez dostatočného vymedzenia náležitostí predpokladaných v ustanovení , lebo v takomto prípade nie je možné posúdiť ani otázku možnosti zníženia zmluvnej pokuty v zmysle ustanovenia , resp. posúdiť toto právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle ustanovenia . Na základe uvedeného preto súd považoval takto dohodnutý článok 6, bod 6.2 Všeobecných nájomných podmienok, za neplatný pre jeho neurčitosť v zmysle ustanovenia . Zdôraznil, že neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že súd je povinný na túto neplatnosť prihliadať vždy bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov túto neplatnosť namietal. Vychádzajúc z tohto právneho záveru súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 321,11 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne z tejto sumy od 17.11.2009 do zaplatenia vyhodnotil ako nedôvodnú.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty, podala táto včas odvolanie a navrhla v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe vyhovieť. Podľa žalobkyne, súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a preto vec nesprávne právne posúdil, čím je daný odvolací dôvod podľa , . Pri vyhodnocovaní dôkazu - nájomnej zmluvy a Všeobecných nájomných podmienok vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute prvostupňový súd nesprávne posúdil ustanovenie článku 6.2. Nájomnou zmluvou a Všeobecnými nájomnými podmienkami sa žalovaný zaviazal okrem platenia nájomného, dohodnutého v článku 4, bod 1 nájomnej zmluvy, aj k ďalším peňažným povinnostiam, napríklad v článku 11, bod 6, pre prípad odovzdania predmetu nájmu nevyčisteného alebo poškodeného má prenajímateľ právo vyúčtovať náklady na vyčistenie a odstránenie vád predmetu nájmu. Zmluvné strany v ustanovení článku 6.2 Všeobecných nájomných podmienok dohodli zmluvnú pokutu z dlžnej sumy, čím je jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrené, že zmluvné strany sa dohodli na zabezpečení inštitútom zmluvnej pokuty peňažného dlhu nájomcu - žalovaného a len takého peňažného dlhu, ktorý vznikne porušením zmluvných záväzkov nájomcom - žalovaným. Žalobca je presvedčený, že ustanovenie článku 6.2 Všeobecných nájomných podmienok jednoznačne a zrozumiteľne vyjadruje vôľu zmluvných strán zmluvnou pokutou zabezpečiť plnenie peňažných záväzkov nájomcu - žalovaného, teda v ustanovení článku 6.2 Všeobecných nájomných podmienok jednoznačne, určite a zrozumiteľne špecifikoval, že zmluvnou povinnosťou zabezpečenou zmluvnou pokutou je peňažný dlh. Takto formulované zmluvné dojednanie spĺňa všeobecné požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti pre právne úkony stanovené v i požiadavky ustanovenia na určenie konkrétnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Z dôvodu, že zmluvná pokuta dohodnutá v ustanovení článku 6.2 Všeobecných nájomných podmienok celkom jednoznačne a preukázateľne zabezpečuje plnenie zmluvnej povinnosti - peňažného dlhu, nemôže sa jednať o absolútne neplatný právny úkon, ako to judikoval prvostupňový súd. Žalobkyňa pre úplnosť uviedla, že nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 6.2 Všeobecných nájomných podmienok neuplatnila len v tomto konaní. Nárok na zmluvnú pokutu bol predmetom viacerých právoplatne skončených súdnych konaní a žiaden súd nespochybnil platnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute.

V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene obchodného mena žalovaného, ktorý bol pôvodne označený: PRE ARM - MAX s.r.o., Tehelná 1611/60, Bardejov, IČO: 44257821, a to na obchodné meno: SOCIEDAD MAX s.r.o., a to od 23.3.2012. Žalovaný sa na odvolanie žalobkyne nevyjadril.

Odvolací súd podľa prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu a doplnil dokazovanie o listinný dôkaz, a to písomné stanovisko žalobkyne zo dňa 2.4.2013, podľa ktorého, medzi sporovými stranami bola uzavretá písomná Nájomná zmluva č. N 620/29, podpísaná oboma zmluvnými stranami, ktorá obsahuje aj dojednanie v článku 6, v ktorom sú zadefinované neoddeliteľné súčasti nájomnej zmluvy. Podľa článku 6 ods. 1 písm. a/ nájomnej zmluvy, jednou z neoddeliteľných súčastí nájomnej zmluvy sú aj Všeobecné nájomné podmienky. Článok 6 ods. 1 písm. a/ nájomnej zmluvy obsahuje vyhlásenie žalovaného, že sa oboznámil so Všeobecnými nájomnými podmienkami a súhlasil s nimi. Toto vyhlásenie je podpísané oboma zmluvnými stranami. V ustanovení bodu 6.2 Všeobecných nájomných podmienok je dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute za omeškanie žalovaného s plnením záväzkov, obsiahnutých v nájomnej zmluve. Je síce pravdou, že Všeobecné nájomné podmienky ako príloha Nájomnej zmluvy č. N 620/29 neboli podpísané žalovaným, ale žalobkyňa je toho názoru, že vzhľadom na znenie článku 6 ods. 1 písm. a/ nájomnej zmluvy sa zmluvné strany písomne dohodli na zmluvnej pokute. Podľa ustanovenia , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Zo znenia článku 6 ods. 1 písm. a/ nájomnej zmluvy je nesporné, že Všeobecné nájomné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy, žalovaný sa s nimi oboznámil a súhlasil s nimi. Úpravu práv a povinností zmluvných strán vo Všeobecných nájomných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy, spĺňajú v ustanovení stanovené podmienky pre ich záväznosť na daný záväzkový vzťah, lebo boli žalovanému známe, oboznámil sa s nimi a boli neoddeliteľnou prílohou nájomnej zmluvy. Aj podľa výkladu k ustanoveniu , pre záväznosť Všeobecných nájomných podmienok sa vyžaduje ich priloženie k zmluve, čo v danom prípade bolo splnené. V prvostupňovom konaní nebolo žalovaným spochybňované ustanovenie článku 6 ods. 1 písm. a/ nájomnej zmluvy, t.j. že neoddeliteľnou prílohou nájomnej zmluvy sú Všeobecné nájomné podmienky, že sa s nimi oboznámil a súhlasil s nimi. Podľa ustanovenia , pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná forma. Podľa ustanovenia , podpisy zmluvných strán musia byť na tej istej listine len v prípade, ak to stanovuje právny predpis. Pre platnosť dojednania zmluvnej pokuty žiaden právny predpis nestanovuje, že podpisy musia byť na tej istej listine. Žalobkyňa je preto toho názoru, že dohoda o zmluvnej pokute, obsiahnutá vo Všeobecných nájomných podmienkach, bola platne uzavretá, lebo bola uzavretá písomne v zmysle ustanovenia článku 6 ods. 1 písm. a/ nájomnej zmluvy, keď podpisy zmluvných strán sú na nájomnej zmluve. Zo žiadneho ustanovenia ukladajúceho povinnosť uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute nemožno vyvodiť, že dohoda o zmluvnej pokute nemôže byť súčasťou Všeobecných nájomných podmienok, o ktorých zmluvné strany vyhlásia, že sa s nimi oboznámili, súhlasia s nimi a sú neoddeliteľnou prílohou zmluvy.

Odvolací súd na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a doplneného na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute tak, ako je vyjadrená v článku 6, bod 6.2 Všeobecných nájomných podmienok, je určitá a zrozumiteľná, avšak nebola uzavretá platne, pretože chýba náležitosť písomnej formy, ktorú zákon v tomto prípade vyžaduje podľa v spojení s . Odvolací súd súhlasí so stanoviskom žalobkyne, že podľa ustanovenia , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že tieto obchodné podmienky upravujú podrobnejšie obsah hlavnej zmluvy, to znamená nájomnej zmluvy. Aj názov týchto obchodných podmienok je v danom prípade Všeobecné nájomné podmienky. Ak však obsahom týchto Všeobecných nájomných podmienok alebo vôbec obchodných podmienok, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, je iná obsahovo odlišná zmluva, ktorá podľa zákona vyžaduje písomnú formu, potom táto zmluva, ak je obsiahnutá v obchodných podmienkach, musí mať náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. Žalobkyňa potvrdila, že Všeobecné nájomné podmienky neboli podpísané účastníkmi nájomnej zmluvy, a teda nedošlo k platnému uzavretiu dojednania o zmluvnej pokute podľa a .

Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

Podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozsudku v tejto veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.