Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-23-2013.pdf
PDF · 92.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa : K. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Dunajská Streda, dieťa rodičov : matka - X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. N.Ň. XXX, t. č. u U. P., D. N. XX otec - P. K., bytom H. N. XXX, B. S. K. Č. N. o návrhu matky maloletých detí o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto
rozhodol:
Maloletý K. K., nar. XX.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec maloletého je povinný platiť výživné na maloletého mesačne v sume 120 €, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 20.2.2013.
Od 20.2.2013 do 30.4.2013 otec má dlh na zročnom výživnom v sume 128,57 €, ktorý dlh je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Styk otca s maloletým K. sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťa sa návrhom zo dňa 20.02.2013 domáhala na tunajšom súde o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Uviedla, že
s otcom maloletého dieťaťa nežijú od apríla 2012, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. Na výživu maloletého dieťaťa neplatí pričom ona sama zabezpečuje starostlivosť maloletého dieťaťa. Žiadala maloleté dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť platiť výživné v sume 120,00 € s tým, že na takejto výške výživného sa dohodli s otcom.
Otec maloletého dieťaťa termín pojednávania mal riadne a včas vykázaný. Neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Nežiadal o odročenie pojednávania. Z týchto dôvodov tak súd konala a rozhodol v jeho
neprítomnosti keď prihliadol na vykonané dokazovanie. Na takýto boli splnené podmienky podľa ust. § 101 ods. 2/ O.s.p.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť podľa odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a styk neurčiť.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, prítomných na pojednávaní, oboznámením s obsahom listín predložených účastníkmi ako aj zadováženými súdom a to sobášnym listom ( č.l. 2 ), rodným listom ( č.l. 3 ), správy obce ( č.l. 16 ), dokladom o príjme matky a správy jej zamestnávateľa ( č.l. 17 a 18 ), správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia ( č.l. 19 ), lekárskej správy ( č.l. 21 a 22 ), čestného prehlásenia ( č.l. 23 ), kópiami dokladov o nákladoch domácnosti matky ( č.l. 24 až 26 ), výplatnými páskami ( č.l. 27 až 30 ) a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
Rodičia maloletého dieťaťa sú manželmi. Žili v spoločnej domácnosti do apríla 2012, kedy otec maloletého dieťaťa spoločnú domácnosť opustil. Toho času už nežijú v spoločnej domácnosti. Nezabezpečujú ani spoločne výchovu a výživu maloletého dieťaťa. Vyplýva to z návrhu a vyjadrenia matky maloletého dieťaťa. Na tunajšom súde je vedené aj konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa a s tým spojená úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode pod č.k. 7P/105/2012, kde je vytýčený termín pojednávania na deň 16.05.2013.
Maloleté dieťa bude mať v tomto roku 10 rokov. Chodí do základnej školy v mieste bydliska. Na obedy sa stravuje v školskej jedálni. Mesačne to predstavuje výdavky v sume 15 - 20 €. Po vyučovaní chodí do školského klubu, kde je poplatok 2,00 € mesačne. Okrem toho navštevuje športový krúžok, kde nie sú žiadne poplatky. Má zdravotné problémy. Je sledovaná alergológom. Pravidelne musí užívať lieky. Mesačne na ne musí doplácať okolo 20,00 - 25,00 €. Okrem toho s ním matka chodieva aj k očnému lekárovi. Všetko uvedené vyplýva nielen z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa ale aj predložených listín a zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia.
Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná. Má čistý mesačný príjem 300,00 €. Iný príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je nemajetná. Spolu s maloletým dieťaťom býva u svojej matky. Do domácnosti jej podľa možností, ktoré má prispieva a to okolo 30,00 - 50,00 € mesačne. Uvedené vyplýva nielen z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa ale aj listín, ktoré predložila na pojednávaní a tiež zo zárobkového výkazu jej zamestnávateľa. Uviedla, že od februára 2013 otec zaplatil na výživu maloletého sumu 150,00 € a ako darček na meniny dal maloletému dieťaťu sumu 70,00 €.
Otec maloletého dieťaťa je živnostníkom. Podniká sám. Nikoho nezamestnáva. Pracuje v oblasti stavebných prác ako klampiar. Zvykne pracovať doma aj v zahraničí. Uvedneé vyplýva z vyjadrenia matky na pojednávaní. Z jej návrhu vyplýva, že v minulosti otec maloletého dieťaťa mal hrubý príjem okolo 1500,00 € mesačne.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia vyplýva, že matka má vytvorené podmienky na výchovu maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa má dobrý vzťah s maloletým dieťaťom. Pravidelne si ho bráva k sebe.
Podľa ust. § 36 ods. 1/ zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 a 25 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 1 / zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 veta prvá / zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Podľa ust. § 24 ods. 3/ zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 4/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu s starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodičia, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 veta druhá/ zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Je preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu. Z uvedeného potom vyplýva záver, že je potrebné práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu upraviť rozhodnutím súdu.
Z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa a zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia vyplýva, že osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa zabezpečuje matka maloletého dieťaťa. Zo šetrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka sa riadne stará o maloleté dieťa a má podmienky aj na jeho ďalšiu výchovu. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd maloleté dieťa zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá jeho starostlivosť zabezpečovala riadne aj doteraz a nebol dôvod na iné výchovné prostredie.
Matka žiadala určiť výživné aj spätne od apríla 2012. V tomto smere je nutné uviesť, že jej návrh v tomto rozsahu je nedôvodný. V zásade je možné žiadať a priznať výživné aj spätne, ale len v tom prípade ako osobe, ktorá výživné žiada bránila vážna prekážka, pre ktorú návrh nemohla podať skôr než ho podala. V danom prípade žiadna takáto prekážka na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá návrh podala, neexistoval, ako to vyplýva aj z jej vyjadrenia. Preto výživné spätne určiť nebolo možné. Pokiaľ sa týka výživného odo dňa podania návrhu, teda od 20.02.2013 v tomto smere dospel súd k záveru, že výška požadovaná matkou v sume 120,00 € je primeranou nielen odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ale aj možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je živnostníkom.
Výživné bolo určené od 20.02.2013 v sume 120,00 € mesačne. Za obdobie od 20.02.2013 do 30.04.2013, lebo výživné je splatné do 15 - dňa vopred, preto otec mal zaplatiť na výživnom sumu 278,57 € ( 9 dní v mesiaci február 2013 - 120,00 € : 28 dní x 9 dní + 2 mesiace - marec a apríl 2013 po 120,00 € mesačne ). Otec doteraz zaplatil sumu 150,00 €, ako uviedla matka. Z tohto potom vyplýva, že zo sumy 287,57 €, ktorú mal doteraz zaplatiť tak dlhuje ešte sumu 128,57 € ( 287,57 € - zaplatené 150,00 € ).
Vzhľadom na výšku dlhu otca na zročnom výživnom, pomery maloletého dieťaťa a s poukazom na ust. § 160 ods. 1/ O.s.p. súd povolil otcovi uhradiť dlh v mesačných splátkach. Tento spôsob úhrady je primeraný potrebám maloletého dieťaťa, ktoré je na výživu odkázané na otca. Bude primeraný aj možnostiam povinného otca, ktoré má.
Keďže rodičia sa o styku dohodnúť vedia a vlastne ho aj realizujú, styk súd neupravil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/ O.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.