Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1To-2-2023.pdf
PDF · 70.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.08.2023, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/90/2022 zo dňa 14.03.2023, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
- dňa 15.02.2022 asi o 13.00 hod. v obci C., okr. Prešov na D. E. F. G. XXX spoločne s H. F., cez dieru v oplotení prišli na areál futbalového ihriska, odkiaľ odcudzili voľne položený nefunkčný bojler v hodnote 20,- Eur, kde obvinený sa mal uvedeného konania dopustiť napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch pre obdobný čin postihnutý a to v blokovom konaní Obvodného oddelenia PZ Kapušany číslo bloku: A2200116419 s právoplatnosťou 01.06.2021 a tiež bol pre taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a to rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 8To/11/2020 s právoplatnosťou 16.04.2020, kde bol odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zákona a tiež trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41T/97/2021 s právoplatnosťou 08.02.2022 pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zákona.
Za to uložil obžalovanému A. B. podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri rovnakom pomere jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zákona k jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného I. J. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Obžalovaný podal proti tomuto rozsudku včas odvolanie, a to proti výroku o treste. Považoval uložený trest za neprimerane prísny, a to z dôvodu, že ku konaniu sa v celom rozsahu priznal, oľutoval ho a spôsobenú škodu v plnej výške uhradil.
Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe preskúmania veci, pod doplnení dokazovania oboznámením trestných spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/114/2014, 5T/33/2016 a 0T/19/2018, prečítaním trestných rozkazov z nich, krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie zákonným spôsobom a vykonal dôkazy, ktoré pre rozhodnutie o obžalobe prichádzali do úvahy a v rozsahu, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku na rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutkový stav zistil prvostupňový súd dostatočne, tento správne zistený skutkový stav vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom v otázke viny obžalovaného a následne aj uloženého trestu.
Vzhľadom na obsah odvolania, odvolací súd preskúmal výrok o treste a všetky tie skutkové a právne skutočnosti, v ktorých mal tento výrok napadnutého rozsudku podklad. Odvolací súd nenašiel dôvody, pre ktoré by bolo možné spochybniť správnosť výroku o treste.
Trestný zákon stanovuje rozpätie trestnej sadzby daného prečinu v § 212 ods. 2 Tr. zákona na 6 mesiacov až 3 roky.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal zo zistenia jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, teda z ich rovnakého pomeru.
Podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
V tejto veci mal súd prvého stupňa správne zistené, že obžalovaný bol 15-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/97/2021, právoplatným dňa 08.02.2022, a to za rovnaký prečin podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ako v teraz prejednávanej trestnej veci, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Táto skutočnosť nepochybne predstavuje priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona.
Správne bolo zistené, že obžalovaný na hlavom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným a ľutuje, čo spáchal, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal. Táto skutočnosť predstavuje poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. . Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona uzavrel, že vo veci je rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, teda okolnosti, ktoré by vplývali na zmenu trestnej sadzby, neboli zistené.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu je potom obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, t. j. dokonca v rovnakej výške, ako ostatne uložený trest odňatia slobody vo veci sp. zn. 41T/97/2021, v súlade so zákonom a s rešpektovaním všetkých zásad pre ukladanie trestov vyjadrených v § 34 Tr. zákona. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné pre zabezpečenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona uložiť obžalovanému trest v nižšej výmere, pretože ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí primerané morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, bolo v tomto prípade možné dosiahnuť len takýmto uloženým trestom.
Trest odňatia slobody v uloženej výmere nie je, podľa názoru odvolacieho súdu, neprimerane prísny, je úplne primeraný, druh a výmera trestu súčasne dostatočne zohľadňuje spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, úplne priliehavo vyjadruje potrebu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Navyše, zákonným spôsobom boli pri ukladaní trestu obžalovanému zohľadnené aj tie skutočnosti, ktorými odôvodnil odvolanie, t. j. priznanie sa k trestnému činu a úprimná ľútosť obžalovaného, keďže z vyššieho uvedeného je zrejmé, že ako poľahčujúca okolnosť boli okresným súdom náležite zohľadnené.
Napokon bolo v súlade so zákonom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Na základe doteraz uvedených skutočností odvolací súd rozhodol a zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.