Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_4C-40-2013.pdf
PDF · 75.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/40/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci navrhovateľky P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, proti odporcovi B. W., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, o určenie výživného takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.3.2013 a upravenom na pojednávaní dňa 2.5.2013 navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 30€ mesačne titulom manželského výživného za obdobie od 1.3.2012 do 11.2.2013 a titulom výživného pre bývalú manželku za obdobie od 12.2.2013 do budúcna. Svoj nárok odôvodnila tým, že odporca je jej bývalým manželom a na výživu jej neprispieva a ona sama nie je schopná zabezpečiť si prostriedky na svoju výživu. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 11.2.2013. Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd dňa 2.5.2011 prejednal vec bez prítomnosti odporcu .
Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadrením navrhovateľky, spisovým materiálom konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 3P 21/2012 a 5P 13/2012, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5P 13/2012 - 43 zo dňa 3.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.2.2013 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloleté deti účastníkov V., G.. XX.X.XXXX Q. K., G.. XX.X.XXXX boli na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu a výchovu mesačne po 100€.
Navrhovateľka je toho času nezamestnaná a to od decembra 2011 a je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov. Spolu s odporcom majú v BSM 3 izbový byt, v ktorom býva navrhovateľka s deťmi. Odporca jej prispieva na deti sumou 150€. Účastníci nemajú iný majetok. Odporca je nezamestnaný. Účastníci si vzájomne ne výživu neprispievajú.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 71 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 72 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Je nepochybné, že uloženie vyživovacej povinnosti odporcovi voči navrhovateľke v akejkoľvek výške by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Účastníci spolu nežijú a obaja si vzájomne na svoju výživu neprispievajú. Navrhovateľka navyše súdu nepreukázala také okolnosti ( napr. nepriaznivý zdravotný stav), ktoré by jej dôvodne bránili obstarať si prostriedky na vlastnú výživu vlastným pričinením. Súd k tomu uvádza, že skutočnosť, že v regióne, v ktorom navrhovateľka žije, je nedostatok pracovných príležitostí, nemôže byť dôvodom pre to, že navrhovateľka nemá sama možnosť obstarať si prostriedky na vlastnú výživu. Je v jej schopnostiach zarobiť si požadovanú sumu 30€ mesačne, pričom nič jej nebráni napr. vycestovať za prácou mimo trvalého bydliska, alebo si nájsť prácu len na čiastočný úväzok, pracovať na dohodu Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že sú splnené podmienky ustanovené § 75 ods.2 Zákona o rodine pre zamietnutie návrhu. Navyše nebolo zistené, aby pomery odporcu prevyšovali pomery navrhovateľky.
V dôsledku vyššie uvedeného s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti súd neskúmal nad rámec vykonaného dokazovania majetkové pomery odporcu, pretože aj v prípade, ak by presahovali pomery navrhovateľky, by výživné navrhovateľke nebolo možné priznať pre rozpor s dobrými mravmi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej v tomto ustanovení, právo na náhradu trov konania vzniklo úspešnému odporcovi. Súd však odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.