Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-12-2013.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/12/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. mája 2013, v trestnej veci obžalovaného J. F., pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a iné, prejednal odvolanie Okresného prokurátora v Galante, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Galante sp.zn. 2T/165/2007 zo dňa 26.9.2012, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný J. F. uznaný za vinného z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase v lete roku 2004 si bez povolenia zadovážil 1 ks pištoľ zn. ČZ 70, ráže 7.65 mm, výr. čísla 687970 s 9 ks nábojmi, ktoré prechovával do 01.07.2005 do 15.35 hod. v meste R., E. XXXX/XX v pivnici patriacej k bytu č. XX, pričom zbraň zn. ČZ 70 je podľa znaleckého posudku č. PPZ-6853/KEU-BA-EXP-2005 zo dňa 06.10.2005 zbraňou kategórie „B", ktorá podľa § 5 ods. 2/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive účinného v čase spáchania skutku podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti. Za to mu bol 184a odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 s použitím § 38 odsek 2, 42 odsek 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/, § 50 odsek 1 Trestného zákona mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 (mesiacov).
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol súčasne zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu v Galante sp.zn. 2T/137/2012 zo dňa 9.7.2012, ako aj ďalšie rozhodnutia na predmetný výrok obsahovo nadväzujúce, ktoré týmto zrušením stratili svoj podklad.
Naproti tomu obžalovaný J. F. bol týmto rozsudkom súčasne podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante sp.zn. 3Pv 825/06, a to
v bode 1/ spod spáchania trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 odsek 1 písmeno c, d) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť tak, že
od presne nezisteného dňa spoločne s odsúdeným C. F., ktorý bol vylúčený na samostatné konanie, od začiatku mesiaca máj roku 2005 po vzájomnej dohode distribuovali a prechovávali omamné látky, psychotropné látky v pivnici bytu č. XX na adrese R., E. XXXX/XX, pričom z uvedeného dôvodu na príkaz Okresného súdu v Galante sp. zn. OS-GA-V-37/2005-OUS zo dňa 30.6.2005 bola v tomto byte a v pivnici vykonaná domová prehliadka, prehliadka vozidla zn. Škoda Felícia, EČ: GA-392BE, ktorého užívateľom je obžalovaný, pri ktorej prehliadke vo vozidle bola zaistená 1 ks papierová skladačka s obsahom 171 mg heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu s koncentráciou účinnej látky 9,0% hmotnostných, čo možno považovať na jednu dávku drogy, v plechovej skrini obžalovaného, do ktorej mal prístup iba on a sa nachádzala v jeho pivnici bola zaistená 1 ks plastová injekčná striekačka objemu 2 ml, obsahujúca 1,42 g metamfetamínu s prímesou piracetamu s koncentráciou účinnej látky 41,3% hmotnostných, čo obsahuje 587 mg čistej látky metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 15 - 29 priemerným dávkam drogy, ďalej bolo zistené, že za účelom predaja obžalovaný a ods. C. F. v pivnici prechovávali ďalšie plastové injekčné striekačky: 1 striekačku objemu 2 ml obsahujúcu 0,16 metamfetamínu s prímesou piracetamu s koncentráciou účinnej látky 34,2% hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 1-3 priemerným dávkam drogy, 1 striekačku objemu 5 ml obsahujúcu 0,58 metamfetamínu s prímesou efedrínu s koncentráciou účinnej látky 39,3% hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 6-12 primeraným dávkam drogy, ktoré prechovávali a distribuovali i napriek tomu, že heroín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, účinného v čase spáchania skutku, je zaradený v zmysle uvedeného zákona do I. skupiny omamných látok a metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok, v bode 3/ spod spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 04.12.2006 o 12.30 hod. na základe príkazu na zatknutie Okresného súdu v Galante bol realizovaný služobný zákrok policajtmi pohotovostného útvaru KR PZ Trnava na zadržanie obžalovaného, ktorý sa v tom čase zdržiaval v R. na ul. J. L. v rodinnom dome č. XX, pričom obžalovaný sa pri tomto zákroku snažil ujsť na pri úteku zahodil zatavenú injekčnú striekačku objemu 10 ml, ktorá podľa znaleckého posudku, vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v Bratislave obsahovala metamfetamín v zmesi s pseudoefedrínom a piracetamom s hmotnosťou 8431 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 33,7% hmotnostných, čo zodpovedá 71 - 142 obvykle jednorázovým dávkam drogy, následne bola vykonaná domová prehliadku v rodinnom dome č. 22 v R. na ul. J. L., pri ktorej bola nájdená zatavená injekčná striekačka objemu 2 ml, v ktorej sa nachádzal metamfetamín v zmesi s pseudoefedrínom a piracetamom s hmotnosťou 220 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 39,4% hmotnostných, čo zodpovedá 2-4 obvykle jednorázovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, účinného v čase spáchania skutku zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Ohľadne týchto posledne uvedených skutkov okresný súd takto rozhodol preto, že nemal dokázané, že skutky boli spáchané obžalovaným. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie Okresný prokurátor v Galante. Odvolanie odôvodnil tak, že toto smeruje proti výroku o vine v neprospech obžalovaného J. F. pre nesprávne právne posúdenie skutku v bode 2/ obžaloby, v ktorom súd uznal obžalovaného za vinného z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a odsek 1 Trestného zákona a súčasne proti výroku o oslobodení obžalovaného spod skutku v bode 3/ obžaloby.
S týmito výrokmi okresný prokurátor sa nestotožnil z toho dôvodu, že v odsudzujúcej časti obžalovaný si zadovážil a držal strelnú zbraň, jej súčasť a strelivo (9 nábojov) bez povolenia, čím spáchal trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Z Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku vyplýva, že zadováženie a držanie streliva bez povolenia napĺňa znaky trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a zadováženie a držanie strelnej zbrane bez povolenia napĺňa znaky trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184b odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Súd teda mal pri uznaní viny obžalovaného z neoprávnenej držby strelnej zbrane a streliva právne kvalifikovať konanie obžalovaného ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a odsek 1 a § 184b odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pretože súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe (§ 278 odsek 3 Trestného poriadku).
Výroku oslobodzujúceho rozsudku vo vzťahu k bodu 3/ obžaloby okresný prokurátor vytýka, že je nepresvedčivý, pretože z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä akým spôsobom sa vysporiadal s výpoveďou svedka U. F., ktorý obžalovaného z trestnej činnosti jednoznačne usvedčil a v jeho výpovediach z prípravného konania a hlavného pojednávania neboli zistené žiadne rozpory.
Z uvedených dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora z dôvodov v ňom uvedených.
Obžalovaný, ako aj jeho obhajkyňa sa z účasti na verejnom zasadnutí ospravedlnili a navrhli vykonať verejné zasadnutie v ich neprítomnosti.
Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora, ktoré bolo podané včas a riadnym spôsobom, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti, spôsobom vyššie naznačeným, v prvom rade zistil, že okresný súd po doplnení dokazovania, ako ho nariadil Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení sp.zn. 4To/104/2009 zo dňa 16.3.2010 vykonal všetky potrebné dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre zákonné a objektívne rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktorý si aj odvolací súd osvojuje.
V ďalšom krajský súd konštatuje, že aj podľa jeho názoru analytická časť odôvodnenia napadnutého rozsudku je nanajvýš stručná, avšak na zákonnosti výrokovej časti napadnutého rozsudku táto skutočnosť nič neuberá.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného J. F. vo vzťahu k nepovolenému držaniu zbrane a streliva, ako je to uvedené v odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku, ani v tomto smere sa s odvolaním okresného prokurátora krajský súd nestotožňuje.
Z odvolania okresného prokurátora vyplýva, že má za to, že jeho konanie v tomto bode malo byť právne posúdené v zmysle právnej úpravy, ako bola táto platná a účinná ku dňu zániku účinnosti Trestného zákona č. 140/1961 Zb., t.j. k 31.12.2005.
Zodpovedá skutočnosti, že zákon účinný k tomuto dátumu rozlišoval nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 184a odsek 1 Trestného zákona, ktoré postihovalo, okrem iného držbu streliva bez povolenia a rozlišoval § 184b Trestného zákona, kde v odseku 1 a nasledujúcich odsekoch postihoval, okrem iného, držbu strelnej zbrane, jej súčastí alebo komponentov bez povolenia.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že držby pištole zn. ČZ 70, ráže 7.65 mm s 9 ks nábojmi sa mal obžalovaný J. F. dopustiť v lete r. 2004. V tomto termíne však právna úprava bola odlišná od právnej úpravy k 31.12.2005.
Právna úprava uvedená k dátumu 31.12.2005, ktorá rozlišovala samostatnú skutkovú podstatu týkajúcu sa držby streliva bez povolenia a samostatnú skutkovú podstatu držby strelnej zbrane bez povolenia totiž bola zavedená až zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 1.4.2005, keď v Čl. XIV zrekonštruoval dovtedy platnú skutkovú podstatu uvedenú v § 184a Trestného zákona.
Zrekonštruoval ju tak, že:
v bode 1/ v § 184a odsek 1 sa vypúšťajú slová „strelná zbraň, jej súčasť alebo komponent, alebo" a vypúšťajú sa slová „alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná", v bode 2/ v § 184a bol vypustený odsek 2 a doterajšie odseky 3 a 5 sa majú označovať ako odsek 2 a 4, v bode 3/ v § 184a odsek 2 až 4 sa vypúšťajú slová „alebo 2",
v bode 4/ za § 184a za týmto novelizovaným zákonom vložil § 184b, ktorého znenie potom platilo aj ku dňu 31.12.2005.
Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že okresný súd správne kvalifikoval konanie obžalovaného J. F. v tejto odsudzujúcej časti v súlade s obžalobou podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy sa skutok stal, t.j. v lete v r. 2004.
V tejto časti odvolanie okresného prokurátora preto krajský súd nepovažoval za dôvodné. Krajský súd však nepovažoval za dôvodné odvolanie prokurátora ani voči oslobodzujúcej časti vo vzťahu k bodu 3/ napadnutého rozsudku. V tomto smere okresný prokurátor namietol, že okresný súd nerozviedol, na základe akých skutočností obžalovaného spod tohto skutku oslobodil, pričom poukázal na to, že výpoveď svedka U. F. nebola ničím spochybnená.
V tomto smere, ohľadne tohto skutku, krajský súd poukazuje predovšetkým na obsah uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 4To/104/2009 zo dňa 16.3.2010, v ktorom na stranách 6 až 9 podrobne vysvetlil pochybnosti ohľadne zákonnosti celého radu vykonaných dôkazov. Poukázal na to, že celý rad dôkazov nebolo možné uznať za dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaného, pretože tieto dôkazy, ako sú vycitované a rozvedené na uvedených stranách uznesenia krajského súdu, boli vykonané pred vznesením obvinenia, teda reálne pri nich obžalovaný nemohol vykonávať svoje obhajobné práva v zmysle Čl. 6 odsek 3 písmeno d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.j. právo obhajcu zúčastniť sa týchto výsluchov, klásť vypočúvajúcim otázky, žiadať doplňujúce údaje a vysvetlenia, upozorňovať na rozpoluplnosti, prednášať protiargumenty a podobne.
V nadväznosti na právne úvahy a skutočnosti, na ktoré upozornil krajský súd vo svojom predchádzajúcom uznesení treba doplniť, že základným a rozhodujúcim dôkazom svedčiacim o tom, že obžalovaný v inkriminovanom čase prechovával predmetné omamné látky je znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR č.: PPZ-13254/KEU-BA-EXP-2006 zažurnalizovaný na strane 293 a nasl. vyšetrovacieho spisu. Tento znalecký posudok však krajský súd považuje za dôkaz získaný nezákonným spôsobom z nasledujúcich dôvodov:
V posudzovanej veci pre tento skutok bolo obžalovanému vznesené obvinenie za zločin výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona uznesením vyšetrovateľa zo dňa 6.12.2006 s tým, že tohto skutku sa mal dopustiť dňa 4.12.2006 o 12.30 hod.
Vyšetrovateľ na posúdenie povahy zaistených stôp a vzoriek pribral podľa § 142 odsek 1 Trestného poriadku do konania Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave ako znalca z odboru kriminalistiky svojim uznesením zo dňa 4.12.2006 s tým, že účelom je posúdiť a zodpovedať o aké látky sa jednalo v stopách ako boli striekačka s obsahom neznámeho hnedého prášku, biele puzdro s lyžičkou, striekačka s bielym práškom, digitálna váha, trubička, stery z rúk osoby J. F.. Na základe týchto skutočností, resp. na základe tohto uznesenia, potom Kriminalistický a expertízny ústav vypracoval znalecký posudok spomínaného čísla.
Podľa § 319 odsek 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona, alebo podľa osobitného zákona. Následne zákon predmetné dôkazné prostriedky vymenúva v tomto ustanovení.
Podľa § 142 odsek 1 Trestného poriadku, ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o vyšetrenie duševného stavu a pitvu mŕtvoly.
Podľa § 142 odsek 3 Trestného poriadku o pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu možno podať sťažnosť pre vecné dôvody, alebo pre osobu znalca. Podľa § 186 odsek 1 je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti jednak osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka, alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že napriek tomu, že uznesenie o pribratí Kriminalistického a expertízneho ústavu v Bratislave do konania na posúdenie obsahu látok, ako aj sterov z rúk obžalovaného J. F. bolo vydané dva dni pred uznesením o vznesení obvinenia, toto uznesenie nebolo obžalovanému, resp. v tom čase obvinenému doručené, rovnako tak nebolo doručené jeho obhajkyni.
Je nesporné, že osobou oprávnenou na podanie sťažnosti proti takémuto uzneseniu je v prvom rade osoba obvineného. Neoznámenie uznesenia obvinenému, resp. jeho obhajcovi, ako osobám oprávneným v zmysle § 186 odsek 1 Trestného poriadku účinného do 1.1.2006 podať proti rozhodnutiu (uzneseniu) o pribratí znalca sťažnosť, je porušením ústavného práva na obhajobu obvineného, aj práva na spravodlivý proces vrátane dvojinštančnosti trestného konania.
Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom vo veci bol získaný nezákonným spôsobom, a teda sám je nezákonným dôkazom. Takto zaobstaraný dôkaz v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu.
Krajský súd je toho názoru, že v tomto prípade, vzhľadom na bezprostrednú časovú súvislosť, bolo povinnosťou vyšetrovateľa doručiť uznesenie o pribratí Kriminalistického a expertízneho ústavu do konania po vznesení obvinenia bezodkladne obvinenému a jeho obhajcovi, čo však vyšetrovateľ neučinil a tým založil túto procesnú nespôsobilosť tohto dôkazu.
Z týchto dôvodov, okrem iných aj z tých dôvodov, ako sú uvedené v predchádzajúcom uznesení Krajského súdu v Trnave, potom nemožno považovať ani rozhodnutie okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby pre tento skutok za nezákonný.
V celkovom sumáre teda krajský súd nezistil žiadne pochybenia okresného súdu, ani v procesnom postupe, ani vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Podľa § 319 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak toto nie je dôvodné.
Krajský súd nezistiac dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozsudku potom rozhodol o odvolaní okresného prokurátora tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.