Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/87/2013

Potvrdené rozhodnutím 12Co/68/2013
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: B. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S., C. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Oľga Lišková, advokátka, so sídlom Poprad, Štefánikova 882/39, proti odporcovi: Q. N., nar. XX. X. XXXX, bytom S., W.-X. X, o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 3. 5. 2013 č.k. 7C/87/2013 - 11, jednohlasne takto : rozhodol: P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. N e p r i z n á v a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľky : B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., C. XXX/ XX, právne zastúpená JUDr. Oľga Lišková, advokátka , so sídlom Poprad, Štefanikova 882/39, proti odporcovi : Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Ú. -X. X, o vydanie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Súd návrh na vydanie predbežného opatrenia z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 4.4.2013 domáhala sa voči odporcovi vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi nakladať s bytom č. 12 na 2. poschodí bytového domu súp. č. 805 na ul. C. č. or. XX v Poprade, zo spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu sú. č. XXX v Poprade o veľkosti podielu 6619/79520, zo spoluvlastníckym podielom na pozemkoch, na ktorých je bytový dom postavený pozemok NK „C“ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2 a prac č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2 o veľkosti podielu 6619/79520, všetko zapísané na LV č. XXXX, vedených Správou katastra S. pre obec a k. ú. S. a to tak, že zakazuje byt scudziť, prenajať ho, zaťažiť ho záložným právom alebo vecným bremenom či inou ťarchou a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o uložení povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu s navrhovateľkou na predaj tohto bytu.

Zároveň sa navrhovateľka dožaduje vydať predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal odporcovi vypratať navrhovateľku z bytu č. 12 na 2. poschodí bytového domu súd. č. XXX na ul. C. č. or. XX v S. a to či už svojpomocne alebo exekútorom.

Tiež navrhovala zaviazať odporcu k úhrade trov konania.

Podľa pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi .

Je potrebné mať na zreteli aby predbežným opatrením nezískal jeden z účastníkov silnejšie postavenie a nezískal práva o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti.

Významným atribútom, ktorý sa uplatňuje v súvislosti s predbežným opatrením je zásada proporcionality. V súvislosti s predbežnými opatreniami dochádza k zásahom do garantovaných práv. Mimoriadne to treba mať na zreteli v prípadoch, pokiaľ má nariadením predbežného opatrenia prísť k zásahu do vlastníckeho práva podľa článku 20 SR. Je preto pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia potrebné, posudzovať rovnováhu individuálnych záujmov účastníkov konania.

Podľa súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o fakultatívne ustanovenie zákona a že teda pokiaľ je to v záujme účelu a zmyslu predbežného opatrenia môže účastníka konania vypočuť.

Navrhovateľka svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia zdôvodňuje tak, že dňa 8.4.2011 uzavrela s odporcom kúpnu zmluvu na predaj bytu č. 12 na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXX , na ul. C. č. 18 v S..

Podľa článku VII. tejto kúpnej zmluvy sa navrhovateľka s odporcom dohodli na práve spätnej kúpy, ak do 8.8.2011 navrhovateľka zaplatí odporcovi kúpnu cenu v sume 20.000 eur. Navrhovateľka ďalej udáva, že potom ako obdržala kúpnu cenu na svoj účet zaplatila odporcovi zálohu na spätnú kúpu vo výške 4.000 eur o čom jej však odporca odmietol vydať doklad. Ďalej udáva, že dňa 8.8.2011 uzavrela s odporcom dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 8.4.2011 podľa ktorého jej ostalo zachované právo spätnej kúpy avšak splatenie kúpnej ceny bolo predlžené do 8.12.2011 . Navrhovateľka prostredníctvom Z. Š. zaplatila v mesiaci november 2011 sumu 10.000 eur a prostredníctvom pani A. Q. v tom istom mesiaci zaplatila 8.000 eur, teda do dohodnutej lehoty do 8.12.2011 mu zaplatila celú kúpnu cenu s 10 % navýšením. Tvrdila, že ani v tomto prípade teda v prípade dvoch platieb jej odporca nevydal príjmový pokladničný doklad. Aj napriek tomu, že splnila podmienky umožňujúce právo spätnej kúpy odporca jej byt odmieta spätne predať a ponúka tento byt na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie.

Navrhovateľka tiež tvrdí, že súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2011 bola aj notárska zápisnica v ktorej sa navrhovateľka zaviazala že byt vypratá do 9.8.2011. Z dôvodu, že v týchto dňoch odporca vyzval navrhovateľku aby byt vypratala a to dňa 5.4.2013 , že si ho príde prevziať spolu s policajnou eskortou a to podľa vyššie uvedenej notárskej zápisnice navrhuje vydať predbežné opatrenie aj v tom, aby sú uložil zákaz odporcovi vypratať navrhovateľku a to či svojpomocne, alebo exekútorom.

Ako je už vyššie citované v zmysle § 75 ods. 6 a jeho analogického výkladu, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov avšak pokiaľ dospeje k záveru , že je v záujme objektivity tento úkon vykonať vykoná ho.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia podľa názoru súdu javil určité nezrovnalosti v skutkových tvrdeniach, súd dňa 15.4.2013 vykonal informatívny výsluch odporcu. Odporca uviedol, že je pravdou, že s navrhovateľkou uzavrel kúpnu zmluvu na základe ktorej odkúpil predmetný byt za 20.000 eur. Tiež potvrdil tvrdenie navrhovateľky, že táto prevzala sumu 20.000 eur o čom predložil súdu doklad o vklade tejto sumy v hotovosti vkladom na účet odporkyne zo dňa 8.4.2011.

Odporca tiež potvrdil tvrdenie navrhovateľky spočívajúce v tom, že v kúpnej zmluve sa navzájom zaviazali, že ak navrhovateľka mu do 8.8.2011 odovzdá sumu 20.000,- eur, tak on je povinný v ten deň resp. najneskôr následujúci deň uzavrieť zmluvu , ktorou spätne prevedie vlastnícke právo na

navrhovateľku. Pokiaľ sa týka tohto právneho úkonu uviedol, že nemá dôvod zavádzať súd, a že objektívna pravda je taká, že navrhovateľka mala mu do 8.8.2011 vrátiť niečo naviac avšak išlo len o ústnu dohodu, z čoho vyplýva, že keby mu bola zaplatila len sumu 20.000 eur, tak musel by uzavrieť zmluvu o spätnej kúpe bytu a v podstate na ďalšie dohodnuté peniaze by právny nárok nemal. Ďalej uviedol, že neskôr akceptoval návrh navrhovateľky a vypracoval sa dodatok ku kúpnej zmluve s tým, že právo spätnej kúpy sa predlžuje do 8.12.2011. Tvrdil, že nie je pravdou aby mu navrhovateľka do 8.12.2011 odovzdala sumu 4.000 eur, 8.000 eur a sumu 10.000 eur , Uviedol, že pravdou, je len to, že pred časom navrhovateľka odovzdala sumu 250 eur, za služby spojené s bývaním v tomto byte. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy sa dohodol s navrhovateľkou tak, že po celý čas, a teda do 8.12.2011 ostane bývať v byte navrhovateľka a bude platiť za služby spojené s bývaním. Navrhovateľka však túto dohodu neakceptovala, neplatila za služby spojené s bývaním a predložil súdu doklady za zaplatenie nedoplatkov za bývanie vo výške 121,38, 372,90 eur, 259,13 eur a taktiež súdu predložil platobný rozkaz č.k. zo dňa 19.12.2012 v zmysle ktorého bol zaviazaný súdom uhradiť za služby spojené s bývaním a užívaním bytu sumu 223,63 eur. Odporca ďalej uviedol, že z dôvodu, že do predlženej doby do 8.12.2011 navrhovateľka nesplnila dohodu o zaplatení sumy 20.000 eur došlo k realizácii exekúcie, ktorá bola vykonaná zákonným spôsobom a to exekútorom JUDr. Michalom Kešeľákom, ktorý bol riadne súdom ako exekútor poverený na vykonanie exekúcie, ktorý vydal exekučný príkaz dňa 5.11.2012. Exekúciu podľa jeho tvrdenia navrhovateľka nikdy nenamietala a dňa 20.11.2012 bola spôsobom v súlade so zákonom navrhovateľka z bytu vyprataná. Odporca tiež uviedol , že po tomto vyprataní navrhovateľka protiprávne obsadila byt aj napriek tomu, že oznámil túto skutočnosť polícii ako vlastník bytu, polícia vo veci nekoná a navrhovateľka v rozpore so zákonom obsadila byt , ktorý je v jeho vlastníctve a tento doposiaľ užíva. Na záver uviedol, že považuje za nehorázne, že takýmto spôsobom navrhovateľka od neho vylákala sumu 20.000 eur, ktorú mu nechce vrátiť, protizákonne obsadila byt a dokonca teraz predbežným opatrením žiada aby mu súd zakázal s týmto bytom disponovať a z bytu ju vysťahovať. Uviedol, tiež že je pravdivé to, že sa byt rozhodol odpredať prostredníctvom realitne kancelárie, ale za takejto situácie ako k tomuto problému pristupuje navrhovateľka nič iné mu neostáva .

Vyjadril sa, že je kedykoľvek ochotný aj keď už je dávno po dohodnutej lehote, aj napriek problémom, ktoré s touto vecou mal uzavrieť zmluvu o spätnej kúpe pokiaľ mu bude vrátených 20.000 eur.

Predložil tiež prehlásenie Z. Š. , z ktorého textu vyplýva, že tento mal prehlásiť, že B. E., teda navrhovateľke neposkytol akúkoľvek finančnú čiastku, resp. nemá vedomosť a nepamätá si, aby ju bol niekedy poskytol.

Súd z listinných dôkazov v spise nachádzajúcich sa zistil, že navrhovateľka s odporcom uzavrela dňa 8.4.2011 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti a to predmetného bytu súp. č. XXX č. vchodu XX, na ul. C. v S. s vedľajším dojednaním uvedeným v čl. VII tejto zmluvy, v ktorom je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci je povinný spätne predať predávajúcemu predmet kúpy a to v prípade, ak predávajúci najneskôr do 8.8.2011 kupujúcemu odovzdá celú kúpnu cenu a to sumu 20.000 eur. Dohodli sa , že v takomto prípade je kupujúci v tento deň uzavrieť resp. najneskôr však následujúci pracovný deň zmluvu ktorou spätne prevedie vlastnícke právo na predávajúceho tak, ako ho on previedol na kupujúceho. Ak však predávajúci túto lehotu nedodrží, jeho právo na spätný predaj zaniká uplynutím dňa 8.8.2011.

Ďalej je z listinných dôkazov zrejmé, že dňa 8.4.2011 pod č. N 89/2011 bola u notára JUDr. Čabru spísaná notárska zápisnica , kde navrhovateľka vyhlásila, že je povinnou vo vzťahu k odporcovi a že je povinná vypratať byt ak nesplní podmienky tak, ako sú uvedené v bode II. kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti s vedľajším dojednaním zo dňa 8.4.2011.

Z listinných dôkazov je teda zrejmé, že 4 mesiace po uplynutí lehoty stanovenej v kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2011 uzavrela navrhovateľka a odporca Dodatok č. l ku kúpnej zmluve zo dňa 8.4.2011 v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že odporca je povinný spätne predať byt najneskôr do 8.12.2011, kedy mu bude odovzdaná kúpna cena vo výške 20.000 eur.

Z pripojeného spisu OS Poprad, č.k. ER 727/2012 vyplýva, že po uplynutí tejto lehoty a to dňa 11.7.2012 t.j. až po 7 mesiacoch podal odporca návrh na vykonanie exekúcie pre vypratanie predmetného bytu, ktorý celý čas užívala navrhovateľka.

Okresný súd Poprad pod č.k vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľáka. Súdny exekútor pod č.k. Ex 1344/2012 zo dňa 19.9.2012 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa doručovalo tak navrhovateľovi ako aj odporkyni s možnosťou vzniesť u súdneho exekútora námietky proti exekúcii.

Exekútorsky úrad pod č.k. Ex 1344/2012 dňa 5.11.2012 vydal exekučný príkaz na vykonanie f exekúcie vyprataním bytu, ktorý užívala navrhovateľka. Zo záznamu o vyprataní a odovzdaní bytu zo dňa 20.11.2012 vyplýva, že tento byt bol aj vyprataný.

Z platobného rozkazu Okresného súdu Poprad, č.k. zo dňa 9.12.2012 je zrejmé, že odporcovi bola uložená povinnosť hradiť za služby spojené s užívaním bytu v čase, keď tento užívala navrhovateľka.

Vychádzajúc z vyššie citovaných dôkazov súd dospel k záveru, že navrhovateľka neuviedla, objektívne v návrhu na vydanie predbežného opatrenia tú skutočnosť, že v rámci riadneho exekučného konania bola z bytu vyprataná a neuviedla objektívne tú skutočnosť, že do tohto bytu sa bez súhlasu odporcu a bez akéhokoľvek rozhodnutia vrátila a tento obýva doposiaľ. Je potrebné brať do úvahy tú skutočnosť, že navrhovateľka mohla kedykoľvek u exekútora a v exekučnom konaní namietať skutočnosť ako uvádza v návrhu na vydanie predbežného opatrenia a to že v mesiaci november 2011 zaplatila odporcovi prostredníctvom A. Q. sumu 10.000 eur, a v tom istom mesiaci prostredníctvom Z. Š. ďalšiu sumu a to 8.000 eur. Je logické , že pokiaľ by tomu tak bolo tak s určitosťou bola by namietala exekučné konanie.

Za danej situácie je potrebné brať v úvahu tú skutočnosť, že je dosť spochybnené z takejto situácie jej tvrdenie, že v lehote do 8.12.2011 zaplatila odporcovi sumu 20.000 eur a to predovšetkým v tom, že jednak sama tvrdí, že sumu 10.000 eur zaplatila prostredníctvom inej osoby, sumu 8.000 eur prostredníctvom ďalšej osoby, pričom nikdy netvrdí, že odovzdala finančné prostriedky odporcovi sama. Je dosť nepravdepodobné vzhľadom na takýto obnos peňazí a spochybňuje to jej tvrdenie že najprv odovzdala odporcovi sumu 4.000 eur, ktorý odmietol jej dať o tom doklad a aj napriek tomu, neskôr mu mala prostredníctvom iných osôb odovzdať 10.000 eur a neskôr 8.000 eur a opätovne jej odporca odmietol dať príjmový doklad.

Bolo by logické, pokiaľ pri zaplatení prvej sumy 4.000 eur a odmietnutí dať o tom potvrdenie, aby ďalšie sumy a to dosť značné bola zaslala by poštou, prípadne prevodom na účet.

Vyššie citované skutočnosti poukazujúc na účel a zmysel predbežného opatrenia, tak aby nedošlo k porušeniu základných práv toho ktorého subjektu spochybňujú tvrdenia navrhovateľky a preto súd rozhodol tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odporca aj napriek tomu, že zverejnil inzerát o možnom predaji bytu pred sudcom sa vyjadril, že kedykoľvek aj keď zo strany navrhovateľky neboli dodržané podmienky zmlúv, aj keď sa táto po zákonnom vyprataní „vlámala „ späť do jeho bytu, je ochotný byt jej spätne odpredať pokiaľ sa mu vráti suma 20.000 eur.

Odporca si trovy konania neuplatnil, uplatnené trovy konania navrhovateľkou spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku vzhľadom na neúspešnosť konania jej súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.