Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_9P-82-2011.pdf
PDF · 118.08 KB
No categories available
9P/82/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletého L., nar. X. X. XXXX., trvalé bydlisko W. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, matky S. nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko W. a otca K., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko V., Ul. Y. č. XXX/XX., zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Žilina, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na pojednávaní na Okresnom súde Žilina dňa 3. 5. 2013 takto
rozhodol:
Súd maloletého L., nar. X. X. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky F. nar. X. X. XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletého dieťaťa K. nar. XX. X. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého L. sumou 50 (päťdesiat ) EUR mesačne od 1. 10. 2011, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Nedoplatok na výživnom pre maloletého L. od 1. 10. 2011 do 30. 4. 2013 vo výške 950 EUR súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 18. 10 2011, doručeným súdu dňa 21. 10. 2011, sa matka F. domáhala, aby súd maloletého L. zveril do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca K. prispievať na ich výživu po 50 EUR mesačne od podania návrhu. Súčasne navrhla, aby sa otec stretával so synom každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod.
Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa sú manželia sú manželia. Dňa 1. 8. 2011 odišla s dieťaťom so spoločnej domácnosti, pričom všetky náklady spojené s výchovou a výživou uhrádza sama.
Odporca - otec bol na pojednávanie opakovane predvolávaný. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 3. 5. 2013 riadne a včas prevzal (doručenka na č. l. 152), na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil.
Preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca, pretože:
· otec bol o termíne pojednávania riadne a včas upovedomený,
· na pojednávanie sa nedostavil a
· neuviedol dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.
Súd pojednávanie neodročil, pretože by porušil práva ostatných účastníkov konania na včasnom a riadnom rozhodnutí vo veci. Súd tiež zdôrazňuje, že musí prihliadať aj k (ústavným) právam ostatných účastníkov konania. Naviac, ide o vec, v ktorej Občiansky súdny poriadok ukladá súdu rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania (§ 176 ods. 3 OSP).
Súd preto vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, jednotlivými podaniami matky a otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise Okresného súdu Žilina, sp. zn. 9P/82/2011.
Navrhovateľka - matka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela asi po dvojročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo manželstvo harmonické až do roku 2008. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v roku 2010, keď odporca prestal pracovať a chod domácnosti musela zabezpečovať zo svojho príjmu. V dôsledku tejto situácie následne v auguste 2011 opustila spoločnú domácnosť a od toho času býva s maloletým dieťaťom u svojich rodičov.
So synom býva u rodičov v rodinnom dome, kde majú samostatnú izbu. Pre syna sú vytvorené všetky podmienky pre jeho riadnu výchovu.
Pracuje ako zdravotná sestra, s priemerným čistým mesačným príjmom je 540 €. Poberá aj rodinné prídavky 23 €. Iný príjem nemá.
Rodičom prispieva za bývanie 200 €. Ďalšie osobné výdavky sú nasledovné: na stravu vynaloží priemerne mesačne asi 100 €, na oblečenie 30 €, na hygienické a iné základné potreby 30 €, na telefón 15 €, cestovné do práce a späť 50 €.
Maloleté dieťa navštevuje II. ročník základnej školy. Jeho zdravotný stav nie je dobrý, pretože má diagnostikovanú epilepsiu a atopický ekzém. V súvislosti s týmito ochoreniami má výdavky asi 15 €, ktoré sú výdavkami za lieky, cestovné do zdravotníckeho zariadenia. Ďalšie výdavky v súvislosti s výchovou a výživou mal. syna sú nasledovne: strava 50 €, oblečenie 50 € mesačne, cestovné do školy 25 €, poistka 25 € mesačne. V škole platí stravu 22 €, za školské pomôcky priemerne mesačne sú asi 20 €. Mimoškolským aktivitám sa nevenuje. S výchovou a výživou syna jej pomáhajú rodičia. Kupujú mu rôzne veci, mesačne vo finančnom vyjadrení asi 100 €. v
Podľa jej informácii, otec v súčasnosti nepracuje. V minulosti podnikal ako živnostník v oblasti stavebníctva. Keď pracoval a podnikal, tak mal priemerný čistý mesačný príjem asi 500 € mesačne. Má vyštudované stredné odborné učilište s maturitou so zameraním na strojárstvo. V tejto oblasti nepracoval. Keď podnikal, tak mal príjem 500 €, potom pol rok napríklad nepracoval, takže nemal žiaden príjem.
Ku vzťahu otca so synom uviedla, že otec má na neho zlý vplyv. Párkrát, čo ho navštívil, tak po jeho návšteve bol syn neposlušný, bol voči nej drzí. Podľa jej názoru manžel ani nemá vytvorené podmienky na výchovu a výživu syna.
Navrhla, aby súd zveril maloleté syna do jej starostlivosti, zaviazal otca prispievať na jeho výživu sumou 50 € mesačne od 1. 10. 2011.
Nenavrhla upraviť styk otca s maloletým synom. V prípade, že by v budúcnosti vznikli problémy vo vzťahu k styku otca s dieťaťom, tak by podala návrhu na súd. Otcovi v styku so synom nebude brániť.
Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého syna. Matka vytvorila vhodné podmienky na jeho výchovu. Súhlasila s tým, aby bol syn zverený do starostlivosti matky. Bolo vykonané aj šetrenie u otca. Zo šetrenia pomerov otca vyplynulo, že ten býva v 1-izbovom byte, kde predtým bývali spolu rodičia ako manželia. Otec v tom čase, ani v súčasnosti neprispieva na výživu maloletého syna.
Navrhla, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna vo výške 50 € mesačne.
Čo sa týka úpravy styku otca s dieťaťom, nenavrhla súdu osobitnú úpravu, keďže ani matka takúto úpravu nenavrhuje a otec sa na pojednávanie nedostavil. V prípade, že by v budúcnosti v tejto otázke vznikli nejaké problémy, môže byť podaný návrh na súd na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
Súd vykonal na pojednávaní nasledovné listinné dôkazy:
Zo sobášneho listu z č. l. 3 vyplýva, že navrhovateľka a odporca uzavreli dňa XX. X. XXXX S.. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta S. zväzok XX,. ročník XXXX, strana číslo XX, poradové číslo X..
Z rodného listu z č. l. 3 vyplýva, že sa navrhovateľke a odporcovi narodil dňa X. X. XXXX maloletý syn L.
Zo správy ÚPSVaR Žilina že odporca - otec poberá štátne sociálne dávky vo výške 118,30 EUR.
Zo správ z ÚPSVaR Žilina vypláva, že odporca - otec požiadal dňa 31. 10. 2011 o pomoc v hmotnej núdzi a od 30. 8. 2011 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Má stredoškolské vzdelanie v študijnom odbore strojárstvo.
Zo správ zamestnávateľa navrhovateľa - matky vyplýva, že jej príjem sa od januára 2010 pohyboval od 433 EUR do 721 EUR netto.
Zo správy zo šetrenia pomerov v rodine otca a matky vyplýva, že maloleté dieťa navštevuje prvý stupeň základnej školy. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť, od odchodu manželky údajne nepožíva alkoholické nápoje. Obidvaja rodičia majú vytvorené podmienky na výchovu syna. Kolízna opatrovníčka navrhla dieťa zveriť matke do osobnej starostlivosti.
Zo správy z konzultácií na ÚPSVaR Žilina vyplýva, že syn má dobrý vzťah k obidvom rodičom. Otec sa nevyjadril k forme striedavej starostlivosti a dodal, že ak dieťa nebude zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, prestane sa so synom stretávať. Matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou.
Poukázala na problémy otca s alkoholom, čo otec nepoprel a uviedol, že požívanie alkoholu obmedzil. Synovi sa striedavá starostlivosť páčila, vedel by si predstaviť aj rozšírený styk s otcom. Ako najvhodnejšia úprava sa javí rozšírený styk otca s maloletým dieťaťom.
Zo správy z Daňového úradu Kysucké Nové mesto vyplýva, že príjmy otca v roku 2010 boli XX XXX,XX . EUR, výdavky X XXX,XX EUR.
.
Zo správy z Obvodného úradu Žilina vyplýva, že odporca - otec sa dopustil od marca 2011 troch priestupkov, naposledy priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kde poškodenou bola navrhovateľka - matka (udrel ju rukou do oblasti tváre, v dôsledku čoho spadla na zem a následne ju znova udrel do tváre.
Z potvrdenia FNsP Žilina zo dňa 18. 2. 2013 vyplýva, že odporca - otec bol od 29. 1. 2013 hospitalizovaný v Centre pre liečbu drogových závislostí FNsP Žilina.
Podľa § 28 ods. 2 A. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
Keďže výživné na maloleté dieťa predstavuje opakujúce sa dávky, súd v súlade s ustanovením § 154 ods. 2 OSP mohol uložiť povinnému povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:
Od odchodu zo spoločnej domácnosti sa matka výlučne stará o maloleté dieťa, pričom otec ho navštevoval sporadicky (v súčasnosti vôbec), neplní vyživovaciu povinnosť ani sčasti.
Odporca je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, na výživu maloletého syna vôbec neprispieva. Nielenže sa so synom nestretáva, ale neplní si ani len zákonnú povinnosť - platiť výživné pre syna. Potom jeho návrhy na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, vyznievajú ako účelové, sledujúce výlučne vlastné záujmy (nie je preto vylúčené, že týmito návrhmi sa chce zbaviť vyživovacej povinnosti). V tejto súvislosti je celkom nepochopiteľný jeho výrok, že ak nebude syn zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, nebude sa so synom stretávať. Napokon, otec zobral návrh na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti späť. Aj opakovaná neúčasť otca na pojednávaní, svedčí o jeho nezodpovednom prístupe k riešeniu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému synovi.
Otec je v súčasnosti nezamestnaný, poberá iba sociálne dávky a uplynula krátky doba od absolvovania protialkoholického liečenia. Je preto predčasné konštatovať, že je v remisii. Rodičia spolu vôbec nekomunikujú. Za týchto okolností neprichádzalo do úvahy zverenie dieťaťa do otcovej osobnej starostlivosti alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
Preto súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, čo odporúčala aj kolízna opatrovníčka.
Zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky bude zabezpečená kontinuita a stabilita výchovného prostredia
Matka aj kolízna opatrovníčka navrhli zaviazať otca prispievať na výživu maloletého syna sumu 50 EUR.
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.
Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená na tzv. „objektivizácii výživného“, súd vychádzal pri určení výšky výživného zo všeobecných kritérií, a to:
· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,
· schopnosti, možnosti a majetkových pomery rodičov,
· práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne
· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,
ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, zobral do úvahy odôvodnené potreby maloletého syna. Súčasne súd prihliadol aj na to, že matka sa o maloleté dieťa osobne stará.
Otec v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 118, 30 EUR. Je nezamestnaný. Matka pracuje ako zdravotná sestra s príjmom cca 540 EUR netto.
Rodinné prídavky na maloleté dieťa sú štátne dávky, určené výlučne deťom, preto ich súd nezahrnul do príjmov matky.
Maloleté dieťa navštevuje 2. ročník základnej školy. Matka vyčíslili náklady spojené s výživou syna na sumu cca 220 EUR.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že najmä na aktuálny sociálny status otca a prebiehajúca liečba alkoholizmu, je navrhovaná výška výživného primeraná. Otec bude povinný aktuálny stav v čo najkratšej dobe zmeniť tak, aby si mohol riadne a včas plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Je to jeho prvoradá povinnosť.
Na základe návrhu matky a kolíznej opatrovníčky súd osobitne neupravil styk otca s maloletým dieťaťom, pretože:
· matka uviedla, že nebráni ani nebude brániť v styku otca so synom,
· otec ani v súčasnosti nenavštevuje syna,
teda predpokladá dohodu rodičov.
V prípade, že by sa rodičia nedokázali dohodnúť na styku otca s maloletým dieťaťom, môže podať ktorýkoľvek z nich návrh na úpravu styku otca na súd.
Matka požiadala určiť výšku výživného o 1. 10. 2011 pričom návrh bol podaný na Okresný súd Žilina dňa 21. 10. 2011.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 v spojení s § 77 ods. Zákona o rodine, by formálne prichádzalo zvýšenie výživného najskôr 21. 10. 2011. Podľa názoru súdu, nie je možný prísne formalistický výklad uvedených ustanovení Zákona o rodine, neberúc zreteľ na účel konania, a preto súd upravil (zvýšil) výživné od 1. 10. 2011, pričom takýto postup nepovažoval za priznanie výživného spätne tak, ako to má na mysli ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože súd týmto postupom sledoval úpravu výživného za celý príslušný kalendárny mesiac, bez potreby vypočítavania pomernej časti zvýšeného výživného za mesiac október 2011 (Zákon o rodine totiž sumy výživného viaže na opakujúce sa mesačné plnenia). V konaní o výživnom pre maloleté dieťa, súd naviac nie je viazaný návrhom oprávnenej osoby.
Podľa vyjadrenia matky, otec nezaplatil výživné od mesiaca október 2011 ani sčasti.
Otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1. 10. 2011 do 30. 4. 2013 vo výške 950 EUR (50 EUR krát 19 mesiacov).
Súd povolil nedoplatok na výživnom na každé z detí vo výške 950 EUR splácať po 20 EUR mesačne, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
Súd povolenie splátok odôvodňuje výškou určeného výživného a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Rovnako zohľadnil pri tomto rozhodovaní príjmy a majetkové pomery otca.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:
· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne
· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežne vykonateľný § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Predbežne vykonateľný je výrok o určení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku určenia výživného od 1. 10. 2011, a to bez obmedzenia.
Súd nemá oprávnenie vylúčiť predbežnú vykonateľnosť ani jedného z výrokov, pretože vyplýva priamo zo zákona.
Predbežnú vykonateľnosť výroku o nedoplatku na zročnom výživnom súd modifikoval v súlade s ustanovením § 160 Ods. 1 OSP tak (pri zachovaní povinnosť platiť aj bežné výživné od doručenia rozsudku), že otcovi maloletého dieťaťa povolil platiť zameškané výživné v mesačných splátkach po 20 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.
Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.