Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-35Cb/71/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko s. r. o., Silvánská 5450, Bratislava, IČO: 47 529 415, zast. M.. I. G., advokát, R. XX, O., L.: XX XXX XXX, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 1.321,20 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 17.6.2022 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 1.321,20 EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia náhrady škody. 2. Nárok žalobca odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia náhrady škody titulom škodovej udalosti. Dňa 28.6.2020 došlo k vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle I.: SC-XXXFR, ktorého vlastníkom bola M. G. tak, že vozidlo škodcu S. N. nedalo prednosť vozidlu poškodenej. Poškodená si nárok uplatnil u žalovaného z dôvodu, že PZP poisťovateľom škodcu bol KOOPERATIVA pojišťovna, a.s. Vienna Insurance Group ČR a žalovaný je likvidačným zástupcom poisťovne škodcu. Poškodená sa rozhodla pre náhradu škody v peniazoch a žalovaný uhradil poškodenej sumu 687,12 EUR ako náhradu nákladov poškodenia rozpočtom s DPH. Dňa 3.11.2020 poškodená postúpila svoj nárok na žalobcu. Na základe uvedeného žiadal žalobca priznať uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 1.321,20 EUR a náklady vypracovania odborného posudku. 3. Súd dňa 4.7.2022 vo veci vydal platobný rozkaz XXUp/XXX/XXXX. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. 4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu viedol, že neuznáva žalovaný nárok v celom rozsahu. Uviedol, že odmietol vyplatiť uplatnený nárok z dôvodu, že poškodená v hlásení škodovej udalosti výslovne uviedla, že žiada škodu vyplatiť rozpočtom, žalovaný vyčíslil náklady na opravu sumou 687,12 EUR a dňa 2.9.2020 sumu poukázal poškodenej. Žalovaný označil okolnosti vzniku škodovej udalosti a jej zavinenie za nesporné. Žalovaný v súvislosti so žalovaným nárokom tento označil ako nepreukázaný nakoľko nebola predložená žiadna faktúra za opravu poškodenia ani za nákup náhradných dielov. Výšku nároku žalobca určil len ako rozdiel medzi nákladmi na opravu určenými znalcom M.. XX/XXXX v odbornom vyjadrení č. X. Z a vyplateným plnením zvýšený o náklady za vypracovanie vyjadrenia. Žalovaný súčasne namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že úhradou nákladov opravy rozpočtom poistný nárok poškodenej zanikol a nemohol byť platne prevedený na žalobcu. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 5. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním v ktorom uviedol, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že výška škody je iba suma, ktorú vyplatil rozpočtom, zákon taký inštitút nepozná

a žalovaný nepreukázal poučenie poškodenej ani jej právneho nástupcu o tvrdených následkoch rozhodnutia žiadať vyplatenie škody rozpočtom. 6. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 5.1.2023. Namietol, že žalobca nepreukázal vznik škody v žalovanej výške nakoľko jeho nárok nepredstavuje skutočnú škodu tým, že náklady v znalcom určenej výške nikdy neboli vynaložené. Ako absurdnú žalovaný označil skutočnosť, že na základe výslovnej žiadosti poškodenej vyplatil plnenie rozpočtom z dôvodu, aby poškodená nemusela predkladať faktúru za opravu avšak žalobca žaluje sumu predstavujúcu náklady autorizovaného servisu s použitím nových náhradných dielov. Súčasne označil náklady vypracovania odborného vyjadrenia znalca ako neúčelné nakoľko znalec určoval len hypotetickú škodu, predstavujúcu náklady opravy a nových dielov, ktoré nikdy neboli vynaložené. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, záznam o nehode, zápis o poškodení, kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom, oznámenie o poistnom plnení, zmluva o postúpení, oznámenie o postúpení pohľadávky, odborné vyjadrenie č. XX.X.XXXX, a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav. 8. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že dňa 28.6.2020 došlo k vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle EČV: X. Z, ktorého vlastníkom bola M. G. tak, že vozidlo škodcu S. N. nedalo prednosť vozidlu poškodenej. Na základe zhodného vyjadrenia strán sporu súd mal okolnosti vzniku škodovej udalosti a zavinenie za nesporné. 9. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 2.9.2020 súd zistil, že vyplatil poškodenej poistné plnenie vo výške 687,12 EUR ako primerané náklady na opravu rozpočtom. 10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.11.2020 súd zistil, že poškodená ako postupca postúpila na žalobcu ako postupníka všetky svoje práva a nároky voči žalovanému vyplývajúce z predmetnej poistnej udalosti zo dňa 28.6.2020. 11. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 3.11.2020 súd zistil, že poškodená oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti zo dňa 28.6.2020 na žalobcu. 12. Z Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX zo dňa 17.5.2022 súd zistil, že znalec na základe objednávky žalobcu stanovil výšku nákladov na opravu vozidla poškodenej, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na odstránenie následkov škodovej udalosti na sumu 2.008,03 EUR s DPH. 13. Zo zhodného vyjadrenia strán sporu súd zistil, že poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila u žalovaného ako likvidačného zástupcu poisťovne škodcu, uviedla, že žiada o vyplatenie plnenia rozpočtom. 14. Podľa ust. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa ust. , ods. 9 odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (). 16. Podľa ust. , ods. 1 náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 17. Podľa ust. , ods. 4 likvidačný zástupca je oprávnený vo vzťahu k poškodenému pri uspokojovaní jeho nárokov zastupovať poisťovateľa v plnom rozsahu a musí zabezpečiť prešetrovanie nárokov poškodeného v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo; tým nie je dotknuté právo poškodeného uplatniť svoje nároky na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi alebo proti osobe, ktorá túto škodu spôsobila. 18. Podľa ust. , ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 19. Podľa ust. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 20. Podľa ust. , ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 21. Podľa ust. , ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 22. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo škody spôsobenej na motorovom vozidle v rozsahu rozdielu medzi vyplateným poistným plnením rozpočtom a odborným vyjadrením znalca určenými nákladmi na opravu vrátane nákladov vypracovania odborného vyjadrenia. 23. Na pojednávaní dňa 31.7.2023 strany sporu ako spornú označili výšku škody a ako nesporné označili okolnosti vzniku škodovej udalosti, zavinenie a rozsah poškodenia.

24. Na nariadenom pojednávaní súd zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom likvidátora škodovej udalosti a nariadenia znaleckého dokazovania za účelom stanovenia výšky škody. 25. Podľa rozsudku XXX,XX súd N. I č. k. XC/XX/XXXX-XXX súd žalobu zamietol, pričom uviedol: „žalovaný nahradil žalobcovi škodu v sume 562,95 eur titulom nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla rozpočtom, pričom zohľadnil poškodenie vozidla pri škodovej udalosti zistené pri obhliadke vozidla a jeho doobhliadke. Žalobca predložil na preukázanie dôvodnosti svojho nároku znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou L.. E. A., ktorá stanovila výšku škody - cenu opravy motorového vozidla na sumu 2.540,- eur. Avšak táto zistená výška škody predstavuje len škodu, ktorá mohla žalobcovi vzniknúť a taktiež tento nepreukazuje škodu, ktorá skutočne žalobcovi aj vznikla s poukazom na " (bod 26 odôvodnenia). „Podľa sa poškodenému uhrádza skutočná škoda, teda škoda, ktorá poškodenému nastala. V prejednávanej veci si však žalobca uplatnil hypotetickú škodu, škodu, ktorá mu nevznikla, nakoľko jeho majetok sa o ním vyčíslenú škodu nezmenšil, resp. žalobca zmenšenie majetku práve o túto sumu nepreukázal. Žalobca nepreukázal reálne vynaložené náklady na opravu vozidla, ktoré mohol preukázať, keď tvrdil, že vozidlo bolo opravené svojpomocne. Preto súd rozhodol tak, že žalobu bez ďalšieho zamietol“. 26. V zmysle rozsudku G. súdu v G. sp. zn. XCo/XXX/XXXX, bod XX.X.: „ Žalobca nepreukázal (faktúrou, dokladom o zakúpení), že na opravu motorového vozidla použil nové náhradné diely a ani nepreukázal kúpu použitých náhradných dielov. Predloženým znaleckým posudkom preukázal len koľko mohla stáť oprava motorového vozidla, ak by na jeho opravu boli použité nové náhradné diely. Ak súd vo svojom odôvodnení uviedol, že ide o „hypotetickú škodu" odvolací súd sa s týmto stotožňuje, lebo nejde o reálne náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla.' 27. V zmysle rozsudku G. súdu v H., sp. zn. XCob/XX/XXXX: „Občianskoprávna aj obchodnoprávna úprava zodpovednosti za škodu vyžaduje skutočnú škodu ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného s následkom zmenšenia majetku poškodeného alebo vynaloženia nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu. Žalobca uplatnil proti Žalovanej len predpokladanú hodnotu opravy poškodeného vozidla, ktorú však preukázateľne nevykonal. Táto predpokladaná hodnota opravy poškodeného vozidla nezodpovedá zákonnému pojmu a výkladu skutočnej škody, o ktorú by reálne došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. V súvislosti so zmenšením majetku žalobca v konaní netvrdil, nesplnil povinnosť tvrdenia, že uplatnený peňažný nárok predstavuje rozdiel medzi hodnotou vozidla pred poškodením a hodnotou vozidla po škodovej udalosti. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vznik škody, vrátane jej výšky vyčíslenej v peniazoch, je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Keďže žalobca v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť týkajúcu sa výšky škody, a v súvislosti s výškou škody nesplnil čiastočne aj povinnosť tvrdenia, súd prvej inštancie nemal preukázané kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. 28. V zmysle rozsudku P. súdu N. N., sp. zn. XC/XX/XXXX: „ V konaní nebola preukázaná výška škody, ktorú je poškodený povinný preukázať v zmysle Zákona o PZP. V danom prípade dôkazné bremeno týkajúce sa nároku na náhradu škody zaťažovalo žalobcu, a to nie len čo do základu nároku, ale aj do jeho výšky. Základ nároku nebol sporný, sporná bola jeho výška. Predložená kalkulácia vyhotovená v systéme V., nie je podľa názoru súdu dostatočným dôkazom o výške škody, pretože neodzrkadľuje skutočnú škodu v zmysle , to znamená majetkovú ujmu poškodeného, zmenšenie majetkového stavu poškodeného, pretože ide len o predpokladané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla na základe poistnej udalosti." 29. Podľa rozsudku G. súdu v H., sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, bod XX. „ Už v čase, keď žalovaný vystavil žalobcovi kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom, musel vedieť, že žalobca nepredloží vyúčtovanie nákladov na opravu vozidla. To je podstata kalkulácie nákladov rozpočtom - išlo o dohodu medzi poisťovňou a klientom (resp. osobou oprávnenou na náhradu škody), že klient bude uspokojený nižšou náhradou škody než v prípade vyúčtovania skutočných nákladov na opravu vozidla, avšak nebude povinný predkladať vyúčtovanie opravy. To zahŕňa aj možnosť, že klient si vozidlo nedá opraviť a bude ho ďalej používať poškodené (prípadne ho poškodené predá alebo s ním naloží inak), avšak ani v tomto prípade nemožno tvrdiť, že mu žiadna škoda nevznikla, keďže hodnota poškodeného vozidla je zjavne nižšia než nepoškodeného. To, že nie je potrebné zníženie hodnoty resp. náklady na uvedenie do pôvodného stavu preukazovať, vyplýva práve z formy likvidácie poistnej udalosti (náhrada škody na základe rozpočtu), ktorú žalobcovi ponúkol samotný žalovaný." 30. Pri rozhodovaní vo veci sa súd zameral na posúdenie toho, či suma 1.321,20 EUR predstavuje skutočnú škodu, ako to predpokladá ustanovenie v spojení s ustanovením .

31. Skutočnou škodou sa rozumie to, o čo sa majetok poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zmenšil. V súvislosti s tým, čo sa rozumie skutočnou škodou, poukazuje súd na judikát R XX/XXXX (rozsudok D. súdu T. republiky sp. zn. XCz/XX/XX), v ktorom D. súd T. republiky dospel k záveru, že pokiaľ nie je možné určiť presnú výšku škody, platí, že výška škody nemusí byť vždy preukázaná vyúčtovaním jej opravy ale je možné vychádzať z ceny veci v dobe jej poškodenia a z rozsahu poškodenia. Pri správnej aplikácii predmetného judikátu tak možno preukázať výšku škody preukázaním nákladov na opravu (t. j. vystavením faktúry zo strany opravcu), alebo zohľadnením ceny veci v dobe poškodenia a rozsahu poškodenia. Zároveň však za skutočnú škodu je možné - v prípade jej preukázania

- považovať pri oprave poškodeného motorového vozidla nielen vyúčtované náklady na opravu, ale aj zníženie hodnoty vozidla v dôsledku jeho poškodenia, t. j. rozdiel medzi cenou (hodnotou) vozidla pred poškodením a po poškodení (k tomu viď aj judikát R XX/XXXX). 32. Rovnaký judikatórny záver vyplýva aj z rozsudku D. súdu Z. republiky sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, ktorý skonštatoval, že skutočnou škodou na veci je teda ujma, ktorá znamená zníženie hodnoty veci v dôsledku jej poškodenia oproti stavu pred poškodením, a pri určení jej výšky sa zásadne vychádza z ceny v dobe poškodenia. Náhrada škody v peniazoch predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, avšak výška škody nemusí byť určená len vyúčtovaním nákladov na jej opravu. Je možné vychádzať z porovnania hodnoty veci, akú mala v dobe poškodenia, oproti stavu po poškodení s prihliadnutím k rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Zásadne teda prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením s obvyklou cenou po poškodení, alebo náhradu nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením. Súd dáva do pozornosti, že sa jedná o rozsudok, ktorým v spore argumentoval žalobca, avšak je zrejmé, že jeho závery si nesprávne vykladá, resp. si niektoré z viet tvoriacich právny záver dovolacieho súdu účelovo prispôsobuje bez zohľadnenia na okolností tam posudzovaného sporu v porovnaní s aktuálne rozhodovaným sporom. Len pre úplnosť dáva súd do pozornosti, že vo veci rozhodovanej D. súdom Z. republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XCdo/XXX/XXXX sa jednalo o totálnu škodu na motorovom vozidle, t. j. o iný druh škody, než ide v aktuálne rozhodovanom spore. 33. V nadväznosti na to, aké nároky je možné považovať za skutočnú škodu podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , súd uvádza že skutočnou škodou, ktorú je škodca (prípadne poisťovateľ škodcu) povinný nahradiť poškodenému, sa rozumie zníženie hodnoty majetku poškodeného, ktorou sú v prípade opravy motorového vozidla náklady na jeho opravu uhradené opravcovi, a v prípade ak k jeho oprave nedošlo, tak zníženie hodnoty veci (motorového vozidla) v dôsledku jej poškodenia. 34. Za skutočnú škodu, ktorú je povinný nahradiť žalovaný ako poisťovateľ škodcu z povinného zmluvného poistenia, nie je možné považovať hypotetické náklady, koľko by stála oprava poškodeného motorového vozidla v autorizovanom autoservise podľa nákladov na opravu určených a nie v situácii - o akú ide v rozhodovanom spore - keď súd nemá za preukázané, že si poškodená svoje vozidlo nechala vôbec opraviť. 35. Žalobca ako právny nástupca poškodenej si v konaní jednoznačne uplatnil ako nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla vymedzený skutkovo ako nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej potenciálnu cenu opravy poškodeného motorového vozidla v autorizovanom autoservise po odpočítaní plnenia vyplateného žalovaným. 36. Takto žalobcom vymedzený nárok predstavuje hypotetické náklady, ktoré nie je možné stotožňovať so skutočnou škodou. Keďže žalovaný ako poisťovateľ je povinný nahradiť poškodenému len skutočnú škodu, je zjavné, že hypotetické náklady uplatňované subjektmi „skupujúcimi“ pohľadávky na vyplatenie náhrady škody (resp. na vyplatenie poistného plnenia z havarijného poistenia) nie je povinný nahrádzať a na ich náhradu nemôže poisťovateľa zaviazať ani súd svojim meritórnym rozhodnutím. 37. Zároveň považuje súd za nevyhnutné uviesť, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na spravodlivé odškodnenie (materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách, aby boli v zákonnom rozsahu uspokojené ich nároky prostredníctvom poisťovateľov škodcov (vinníkov dopravných nehôd). 38. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na nález Q. súdu T. republiky zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS XXXX/XX, v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že dosahovanie zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a ochranu - nesmie sa však diať parazitujúcim a právo zneužívajúcim spôsobom. Systém povinného ručenia slúži k ochrane poškodených pri dopravných nehodách a jeho prostredníctvom majú byť likvidované náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy. Tento systém primárne chráni poškodených, ako aj vinníkov nehôd, ktorí následne nemusia nahrádzať škodu celkom z vlastných finančných prostriedkov. Nie je možné však pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na

odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých poistníkov (nielen podnikateľov v oblasti poisťovníctva), keďže by to povinné ručenie predražilo. 39. Citovaný záver je podľa názoru súdu aplikovateľný aj na rozhodovaný spor, keďže súd vykonaným dokazovaním ustálil, že poškodená si sama zvolila spôsob likvidácie škodovej udalosti rozpočtom, prijala sumu určenú žalovaným a v zmysle judikátu sp. zn. Z. „ Už v čase, keď žalovaný vystavil žalobcovi kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom, musel vedieť, že žalobca nepredloží vyúčtovanie nákladov na opravu vozidla. To je podstata kalkulácie nákladov rozpočtom - išlo o dohodu medzi poisťovňou a klientom (resp. osobou oprávnenou na náhradu škody), že klient bude uspokojený nižšou náhradou škody než v prípade vyúčtovania skutočných nákladov na opravu vozidla, avšak nebude povinný predkladať vyúčtovanie opravy. To zahŕňa aj možnosť, že klient si vozidlo nedá opraviť a bude ho ďalej používať poškodené (prípadne ho poškodené predá alebo s ním naloží inak), avšak ani v tomto prípade nemožno tvrdiť, že mu žiadna škoda nevznikla, keďže hodnota poškodeného vozidla je zjavne nižšia než nepoškodeného. To, že nie je potrebné zníženie hodnoty resp. náklady na uvedenie do pôvodného stavu preukazovať, vyplýva práve z formy likvidácie poistnej udalosti (náhrada škody na základe rozpočtu), ktorú žalobcovi ponúkol samotný žalovaný.". Súd teda v zmysle citovaného judikátu konštatuje, že konanie poškodenej po prijatí sumy určenej rozpočtom (postúpenie „zvyšku“ na žalobcu) je konaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Takýto výkon činnosti zo strany poškodenej a žalobcu nepožíva právnu ochranu s odkazom na znenie ustanovenia . 40. Ak žalobca v konaní odkazoval na povinnosť žalovaného ako poisťovateľa nahradiť skutočnú škodu, to je síce pravda, ale žalobca opomína, že poškodený má nárok na náhradu preukázaných nárokov () a že poškodený je povinný svoj nárok na náhradu škody preukázať ( druhá veta), z čoho vyplýva, že poisťovateľ nahrádza poškodenému len uplatnené a zároveň preukázané nároky na náhradu škody. Platí teda, že poisťovateľ nemôže poškodenému nahradiť tie nároky, ktoré si u neho poškodený neuplatní, resp. ktoré poškodený nepreukáže. 41. Súd poukazuje na to, že rozsah nárokov, ktoré je žalovaný ako poisťovateľ škodcu za samotného škodcu, určila samotná poškodená, ktorá požiadala o vyplatenie náhrady škody vo výške určenej podľa rozpočtu, pričom ani poškodená a ani žalobca nepreukázali, skutočnú cenu opravy, respektíve rozsah vykonaných prác. Preto považuje súd za nedôvodnú argumentáciu žalobcu, že škodou má byť hypotetická cena opravy v autorizovanom servise, keď sama poškodená si pravdepodobne nenechala opraviť svoje poškodené motorové vozidlo (súd nemá preukázaný opak). Ak sa samotná poškodená rozhodla nenechať si opraviť svoje vozidlo nemôže žalobca ako jej právny nástupca s úspechom požadovať náhradu sumy, koľko by oprava motorového vozidla stála v autorizovanom autoservise a s originálnymi náhradnými dielmi. 42. Z dôvodu, že v konaní si žalobca voči žalovanému neuplatnil skutočnú škodu na poškodenom motorovom vozidle, ktorú by bol povinný za škodcu nahradiť z povinného zmluvného poistenia, ale len hypotetické náklady, ktoré nie je možné považovať za skutočnú škodu, vyhodnotil súd podanú žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú. Nedôvodnosť istiny v tejto časti zakladá automaticky aj nedôvodnosť uplatneného príslušenstva z nej (úrokov z omeškania a nákladov na vypracovanie znaleckého posudku ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). 43. Na základe uvedeného súd konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo veci preukázania vzniku reálnej škody v zmysle ust. a preto zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania z dôvodu, že vyhodnotením nároku žalobcu na náhradu škody ako nepreukázaného sa všetky ďalšie návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania stali nadbytočnými a nehospodárnymi. 44. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku v celom rozsahu. 45. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 46. Podľa ust. , ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 47. Podľa ust. , ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 48. Podľa ust. , ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 49. Podľa ust. , ods. 1 ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

50. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR. 51. Žalovaný si v konaní neuplatnil nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že mu trovy konania nevznikli. 52. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).