Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cpr/2/2012

Potvrdené rozhodnutím 26CoPr/1/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Zlatici Javorovejá a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: Mgr. P. R., nar. XX. G. XXXX, bytom E., T. XXX, zastúpenej advokátom: Mgr. Lukáš Lapšanský, so sídlom Bratislava, Kysucká 5, proti odporcovi: Gymnázium Janka Matúšku Galanta, so sídlom Galanta, Štvrť SNP 1004/24, IČO: 17 050 146, zastúpenému advokátom: JUDr. Juraj Boroš, so sídlom Galanta, Šafárikova 1527/47, o určenie neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru, o náhradu mzdy a odstupné, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 2. mája 2013 č. k. 23Cpr/2/2012-109, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľky: J.. P. R., Q.. XX.X.XXXX, U. E., Š. XXX, zast. Mgr. Lukášom Lapšanským, advokátom so sídlom Bratislava, Kysucká 5, proti odporcovi: Gymnázium Janka Matúšku Galanta, so sídlom Galanta, Štvrť SNP 1004/24, IČO: 17 050 146, zast. JUDr. Jurajom Borošom, advokátom so sídlom Galanta, Šafárikova 1527/47, o určenie neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru, o náhradu mzdy a odstupné, t a k t o

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Súd alternatívny návrh z a m i e t a .

III. Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka svojím návrhom doručeným súdu dňa 30.08.2012 v znení jeho zmeny zo dňa 08.03.2013 žiadala súd, aby určil, že Dohoda účastníkov o rozviazaní pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu z XX.XX.XXXX je neplatná. Zároveň, aby odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie odo dňa doručenia oznámenia navrhovateľky zo dňa 20.07.2012 o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní u odporcu do času, keď jej odporca umožní pokračovať u neho v práci, alebo keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, a to pri priemernom mesačnom zárobku navrhovateľky 523,99 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania, alebo alternatívne odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke odstupné vo výške 2.104,12 Eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že je zamestnankyňou odporcu od XX.XX.XXXX na základe pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX č.j. XXX/ XX . V priebehu posledných troch rokov, predchádzajúcich vyhotoveniu návrhu, dochádzalo zo strany odporcu k znižovaniu jej pracovného úväzku a k tomu zodpovedajúcemu znižovaniu jej platového ohodnotenia. Keďže už dosiahla vek predpokladaný právom na priznanie jej starobného dôchodku, s riaditeľom odporcu riešila otázku jej ďalšieho zotrvania v pracovnom pomere u odporcu. V tejto súvislosti s prihliadnutím k už uvedenému zhora jej bolo dané na známosť, že možnosť jej ďalšieho zamestnávania odporcom nie je reálnou a schodnou, a preto sa javí len cesta skončenia pracovného pomeru. Riaditeľ odporcu prejavil záujem takúto situáciu vyriešiť dohodou o rozviazaní pracovného pomeru, čomu sa navrhovateľka nebránila. Pre existenciu jej pretrvávajúcich finančných záväzkov, neumožňujúcich jej uspokojiť sa len s príjmom z dôchodku však súhlas s dohodou podmienila uspokojením jej zákonných nárokov na odchodné a odstupné. Nakoľko reálnym dôvodom zamýšľaného skončenia jej pracovného pomeru u odporcu bolo postupné vytváranie stavu nadbytočnosti jedného z pedagógov s jej aprobáciou a zjavný úmysel odporcu za nadbytočného pre budúcnosť považovať navrhovateľku, nakoľko bola v dôchodkovom veku. Riaditeľ odporcu na jej návrhy v tomto smere reagoval tak, že si ďalší postup musí premyslieť a záležitosť doriešia. V čase bezprostredne predchádzajúcom skončeniu školského

roka 2011/2012 a zároveň očakávaným krokom odporcu smerujúcim k skončeniu jej pracovného pomeru sa zaujímala o ďalšie úmysly odporcu. Na jej jasne formulovanú požiadavku, aby s ňou zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou podľa , alebo aby s ňou rokoval o rozviazaní pracovného pomeru dohodou z rovnakého dôvodu sa v pracovnom týždni predchádzajúcom 30. júnu 2012 na svoje veľké prekvapenie od riaditeľa odporcu dozvedela, že ďalšie rokovania v naznačenom smere nie sú potrebné, keďže už XX. H. XXXX s odporcom uzavrela dohodu o rozviazaní pracovného pomeru z dôvodu jej odchodu do dôchodku, podľa ktorej mal jej pracovný pomer skončiť práve XX. H. XXXX. Navrhovateľka poprela, že by v minulosti prejavila slobodne a vážne svoju vôľu uzavrieť takúto dohodu o skončení jej pracovného pomeru, a to aj z dôvodu, že podľa uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru v dohode o jeho rozviazaní je potrebné len vtedy, ak to požaduje zamestnanec, alebo ak sa pracovný pomer takto má skončiť z dôvodov tzv. organizačných zmien na strane zamestnávateľa. V tejto súvislosti navrhovateľka dôvodila, že treba považovať za odporujúce akejkoľvek logike (a teda za doslova absurdné), aby sa zamestnanec domáhal uvedenia v dohode o rozviazaní pracovného pomeru takého dôvodu, ktorý ho (za predpokladu nedostatku sporu o pravosti takéhoto dôvodu) zbaví zákonného nároku na odstupné. Pre zamestnanca má totiž v dohode o rozviazaní pracovného pomeru zmysel len taký dôvod, ktorý mu buď zaručí nároky nad rámec očakávateľný pri donútení zamestnávateľa a k tomu, aby s ním skončil pracovný pomer výpoveďou, alebo mu prinajmenšom zachová tie nároky, ktoré pri využití všetkých prostriedkov poskytovaných právom zamestnancovi patria. Naopak uvedenie dôvodu pre zamestnanca neprospešného (jeho nároky ukracujúceho) má zmysel len pre zamestnávateľa tým, že ho môže zbaviť záväzku uspokojiť inak dôvodne uplatňované nároky zamestnanca. Pokiaľ teda v Dohode o rozviazaní pracovného pomeru uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom z XX. H. XXXX bol uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru odchod do starobného dôchodku navrhovateľky, vzhľadom na vyššie uvedené, je možné dospieť podľa názoru navrhovateľky len k záveru, že buď jej bola takáto listina odporcom doslova v zlom úmysle podstrčená na podpis bez toho, aby v nej už v takomto čase bol uvedený aj dnes z nej vyplývajúci dôvod, alebo ju ako celok vyfabrikoval odporca. Obe verzie podporuje už to, že odporca zjavne nie je schopný dodnes učiniť zadosť svojej povinnosti dať jej k dispozícii ďalšie vyhotovenia dohody - podľa všetkého preto, že okrem svojho ,, originálu“ žiadnym iným nedisponuje. Pre už uvedené vyššie totiž treba považovať za vylúčené, aby sama navrhovateľka požadovala zanesenie do dohody dôvodu pre ňu nevýhodného a síce principiálne pravdivého , avšak odporujúceho tomu, prečo je potrebné jej pracovný pomer u odporcu skončiť. Takýto jej spôsob skončenia pracovného pomeru u odporcu považovala za neplatný a uplatnila si z toho vyplývajúce nároky na náhradu mzdy, ako i na vyplatenie odstupného.

Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu Pracovnú zmluvu z XX.XX.XXXX, Pracovnú náplň z XX.XX.XXXX, M. XX.XX.XXXX, M. XX.XX.XXXX, M. XX.XX.XXXX, Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru z XX.XX.XXXX.

K podanému návrhu navrhovateľky sa vyjadril odporca svojím podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, pričom žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že je nesporné, že navrhovateľka bola zamestnancom odporcu do XX.XX.XXXX, pričom jej pracovný pomer skončil dohodou v súlade s ust. , v znení neskorších predpisov, pričom dôvodom uzatvorenia tejto dohody bol odchod navrhovateľky do starobného dôchodku. Navrhovateľka predmetnú dohodu podpísala a následne ju podpísal aj štatutárny zástupca odporcu. Z týchto dôvodov odporca považoval pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončený dňa XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti odporca ďalej dôvodil, že navrhovateľke v súlade s ust. poskytol a vyplatil aj odchodné v sume 1.052,- Eur, nakoľko u navrhovateľky išlo o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí jej nároku na starobný dôchodok podľa ust. . Navrhovateľka sa už ani dňa 29.06.2012 nezúčastnila vyhodnocovacej porady na záver školského roka. Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu neskončil z dôvodov uvedených v , teda neskončil dohodou (ani výpoveďou) z dôvodov uvedených v alebo b/ , ani z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Taktiež pracovný pomer neskončil výpoveďou , alebo dohodou z dôvodov uvedených v . V tejto súvislosti odporca uviedol, že má dojem, že navrhovateľka aby získala odstupné, a preto, aby dôvod skončenia pracovného pomeru bol v súlade s ust. , sa snaží vzbudiť dojem, že odporca s ňou mal skončiť pracovný

pomer z dôvodu nadbytočnosti, čo sa však podľa názoru odporcu nezakladá na pravde, nakoľko tento nemal úmysel skončiť s navrhovateľkou pracovný pomer takýmto spôsobom. Odporca nevykonal žiadne úkony, ktoré by mali predchádzať skončeniu pracovného pomeru z dôvodov podľa ust. . Nevydal rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách a o znížení stavu zamestnancov, ani nepodnikol žiadne iné kroky, ktoré by v takomto prípade mal vykonať. Z týchto dôvodov ani nemohol s navrhovateľkou skončiť pracovný pomer z dôvodov podľa ust. . Na podporu svojich tvrdení ďalej uviedol, že navrhovateľka odchodné prevzala, nenamietala proti vyplateniu odchodného ani odchodné nevrátila. Z týchto dôvodov podľa jeho názoru pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom skončil dohodou. V zmysle doplnenia vyjadrenia sa odporcu k návrhu na začatie konania, doručeného súdu 15.01.2013 o dlhodobom zámere oboch účastníkov skončiť dohodou pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom dohodou , a to z dôvodu starobného dôchodku navrhovateľky svedčí aj listina ,,K. M. N. XXXX M. D. XX.XX.XXXX“, ktorá bola vyhotovená štyri mesiace pred podpísaním dohody o rozviazaní pracovného pomeru, v ktorej odporca svojmu zriaďovateľovi, Trnavskému samosprávnemu kraju zasiela predpoklad požiadaviek na odchodné na kalendárny rok 2012 a žiada o poskytnutie finančných prostriedkov na odchodné za rok 2012, medzi inými aj pre navrhovateľku v sume 1.052,-Eur s dátumom splatnosti jún 2012. Pokiaľ navrhovateľka od odporcu žiada zaplatiť sumu 4.323,-Eur , ktorú vyčísľuje ako 1.441,-Eur ako náhradu mzdy a 2.882,-Eur ako odstupné, odporca uviedol, že navrhovateľka nemá nárok na náhradu mzdy ani na odstupné, keďže pracovný pomer bol riadne skončený a spôsob akým bol skončený pracovný pomer neumožňuje zamestnávateľovi vyplatiť odstupné. Okrem toho navrhovateľka pri vyčíslení svojich požiadaviek vychádzala z funkčného platu v sume 720,50 Eur, pričom funkčný plat v tejto výške prislúchal navrhovateľke v období od XX.XX.XXXX D. XX.XX.XXXX. T. K. K. XX.XX.XXXX D. XX.XX.XXXX prislúchal navrhovateľke funkčný plat v sume 526,03 Eur a v období od XX.XX.XXXX D. XX.XX.XXXX funkčný plat v sume 556,03 Eur. Z toho 30,-Eur bol osobný príplatok. V období od XX.XX.XXXX D. XX.XX.XXXX prislúchal navrhovateľke funkčný plat v sume 526,03 Eur. Pokiaľ ide o samotné skončenie pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu, odporca uviedol, že navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX podpísala dohodu o rozviazaní pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer skončí dňa XX.XX.XXXX. Listinu Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru v jednom vyhotovení vyhotovila a text ,,Odchod do starobného dôchodku“ a ostatné rukou vpísané texty do predtlače listiny Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru dopísala dňa XX.XX.XXXX p. F. S., tajomníčka školy. Následne listinu skontroloval riaditeľ školy. Všetky dohody o rozviazaní pracovného pomeru odporca vyhotovoval v jednom vyhotovení a zamestnancom po podpísaní vyhotovoval kópie. V tejto súvislosti ďalej odporca dôvodil, že pri podpísaní dohody o rozviazaní pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX bola prítomná p. F. S., tajomníčka školy, ktorá navrhovateľke pri podpisovaní listiny vypočítala a oznámila aj výšku odchodného. Dňa XX.XX.XXXX sa po čerpaní dovolenky navrhovateľka dostavila do sídla odporcu a žiadala od riaditeľa školy zmenu dôvodu skončenia pracovného pomeru na organizačné zmeny so zámerom získať odstupné, pričom ako argument na presviedčanie použila slová ,,veď to nie sú tvoje peniaze“. Na stretnutí bol prítomný aj zástupca riaditeľa školy J.. O. Š. . Navrhovateľka dohodu o rozviazaní pracovného pomeru podpísala, pred jej podpísaním si ju prečítala a s jej obsahom bola uzrozumená, pričom ju podpisovala na základe slobodnej a vážnej vôle. Až dňa XX.XX.XXXX sa dopracovala k myšlienke, že by mohla požadovať a prípadne aj získať viac peňazí. Skutočnosť, že navrhovateľka nevrátila odchodné, odporca považoval taktiež za dôkaz toho, že sama považuje skončenie pracovného pomeru za platné. V opačnom prípade, by nemala nárok na odchodné. Na preukázanie svojich tvrdení odporca predložil súdu list Trnavského samosprávneho kraja adresovaný odporcovi z XX.XX.XXXX, Oznámenie o výške a zložení funkčného platu z XX.XX.XXXX, M. XX.XX.XXXX, M. XX.XX.XXXX, M. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľka svojím podaním zo dňa 22.01.2013 doplnila samotný návrh na začatie konania o vyčíslenie priemerného mesačného zárobku navrhovateľky, pričom tento priemerný mesačný zárobok navrhovateľky za prvý štvrťrok roku 2012 vyčíslila vo výške 523,99 Eur, pričom predložila aj výplatné pásky navrhovateľky za predmetné obdobie. Ďalej doručila súdu list Základnej školy SNP Galanta adresovaný navrhovateľke z XX.XX.XXXX.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 22.01.2013 navrhovateľka uviedla, že dňa XX.XX.XXXX jej p. riaditeľ odporcu oznámil, že nemá pre ňu hodiny na pracovný úväzok, pretože jednak koncepcie predpisovali menší počet hodín s jej aprobáciou, a keďže aj ona sama bola v dôchodkovom veku, preto jej oznámil, že jej nemôže dať ďalšie hodiny. Stalo sa to v riaditeľni odporcu, pričom pri takomto rozhovore bola prítomná len navrhovateľka a riaditeľ odporcu. Následne jej riaditeľ odporcu uviedol, že má uzavrieť

klasifikáciu žiakov v priebehu jedného týždňa, má dobrať vyučovaciu látku a následne má nastúpiť na dovolenku. Na základe týchto pokynov všetko pouzatvárala, vyhodnotila písomné práce a následne nastúpila na dovolenku od XX.XX.XXXX D. XX.XX.XXXX . S riaditeľom odporcu sa rozišla s tým, že má uzavrieť klasifikáciu a prebrať učivo. Pri tomto jednaní s ním o skončení jej pracovného pomeru u odporcu nehovorila. Následne kontaktovala telefonicky p. S., sekretárku riaditeľa odporcu, a pýtala sa jej akým spôsobom bol s ňou ukončený pracovný pomer. Keďže nevedela ako to bolo ukončené, či pre nadbytočnosť, alebo dohodou. P. riaditeľ jej hovoril, že nemá pre ňu hodiny, pre jej úväzok, pričom túto jeho informáciu, že nemá pre ňu úväzok vyhodnotila tak, že chce s ňou skončiť pracovný pomer. Nevedela však akým spôsobom, či výpoveďou alebo dohodou. Očakávala, že bude skončený pracovný pomer pre nadbytočnosť vzhľadom na oznámenie jej , že nemá pre ňu dostatok práce. Následne komunikovala s riaditeľom odporcu telefonicky vo štvrtok 26. alebo v piatok XX.XX.XXXX, kedy sa ho dopytovala, či treba niečo vybaviť, niečo podpísať, nejakú dohodu, pričom p. riaditeľ odporcu jej povedal, že má prísť v pondelok na zasadnutie predmetovej komisie, na ktorej sa všetko dohodne. Následne XX.XX.XXXX prišla za p. riaditeľom odporcu, kedy sa ho pýtala, kedy podpíšu dohodu , pričom tento jej oznámil, že dohoda je už podpísaná a že jej môže ukázať aj jeden exemplár takejto dohody. Zašiel do kancelárie sekretárky a priniesol odtiaľ papier, na ktorom bola uvedená dohoda, ktorú navrhovateľka predložila súdu. Pri tomto jednaní však fotokópiu takejto dohody od odporcu neprevzala, keďže o jej existencii údajne nič nevedela. Následne jej ju odporca zaslal doporučeným listom zo XX.XX.XXXX vo fotokópii. V tejto súvislosti navrhovateľka dôvodila, že ešte v júni 2012 sa informovala na VÚC aké má nároky pri skončení pracovného pomeru, pričom jej bola daná informácia, že ak by bola dôvodom skončenia pracovného pomeru jej nadbytočnosť, prináležalo by jej odstupné a ak by nastúpila do dôchodku, patrilo by jej aj odchodné. O tomto rozhovore však s nikým nejednala, ani s riaditeľom odporcu, keďže nevedela o tom, že sa nejaká dohoda pripravuje. Pre prípad, že by sa dohoda o jej skončení pracovného pomeru pripravovala, mala pripravený dôvod jej skončenia pracovného pomeru, ktorý chcela do dohody uviesť. Keď od riaditeľa odporcu zistila dôvod, ktorý bol uvedený v dohode o jej skončení pracovného pomeru s odporcom, ako odchod do dôchodku s takýmto dôvodom nesúhlasila, nakoľko predtým sa dohodli na niečom inom.

Na otázky sudcu, kedy a s kým sa dohadovala o skončení jej pracovného pomeru u odporcu a o dôvodoch takéhoto skončenia pracovného pomeru, navrhovateľka uviedla, že dohadovala sa s p. riaditeľom odporcu v podstate XX.XX.XXXX, len nebol určený spôsob skončenia jej pracovného pomeru. Teda, či to bude dohodou pre nadbytočnosť, alebo výpoveďou, avšak potvrdila, že sa so štatutárnym zástupcom odporcu dohodli, že jej pracovný pomer u odporcu končí XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o dôvody skončenia pracovného pomeru prehlásila, že štat. zástupca odporcu jej povedal, že je nadbytočná, keďže nemá pre ňu prácu. O tom, či takýto dôvod skončenia pracovného pomeru bude uvedený aj v právnom úkone, ktorým sa bude končiť jej pracovný pomer sa nebavili. Ona sama nepreverovala, či je dostatok hodín na to, aby mohla byť zamestnaná, avšak vyzvala riaditeľa odporcu, aby do dohody, ktorú jej predložil, uviedol dôvody, na ktorých sa pôvodne dohodli.

Na otázku sudcu, kedy sa dohodli o dôvodoch ukončenia jej pracovného pomeru navrhovateľka uviedla, že riaditeľ odporcu jej povedal, že nemá pre ňu dostatok vyučovacích hodín na úväzok a že nemôže prepustiť iných kolegov, ktorí majú rodiny a sú živitelia rodín, pričom ona samotná je v dôchodkovom veku. Výsledok takéhoto rozhovoru si vyložila tak, že sa dohodli na tom, že nemôže byť ďalej zamestnávaná na gymnáziu a niet pre ňu dostatok práce podľa jej kvalifikácie. Po predložení originálu Dohody o rozviazaní pracovného pomeru z XX.XX.XXXX navrhovateľka prehlásila, že podpis na tejto dohode je jej a že ho nespochybňuje. Ďalej prehlásila, že XX.XX.XXXX oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával, keďže dohodu považuje za neplatnú. Z tohto dôvodu si uplatnila aj nárok na náhradu mzdy. Ďalej prehlásila, že medzičasom sa už zamestnala na Základnej škole SNP v Galante od XX.XX.XXXX. Ešte predtým, než údajne ukončila pracovný pomer u odporcu, riaditeľ odporcu jej prisľúbil pomoc pri hľadaní nového zamestnania a v podstate po jeho upozornení na voľné miesto na ZŠ,sídl. SNP v Galante, na túto školu aj nastúpila. Už XX.XX.XXXX ju predmetná škola upovedomila, že ju príjme do pracovného pomeru. Právny zástupca navrhovateľky zotrval na písomne podanom návrhu a všetkých dôvodoch, ktoré boli uvedené v samotnom návrhu a týchto sa ďalej pridŕžal, obdobne aj právny zástupca odporcu zotrval na písomnom vyjadrení sa k návrhu a všetkých skutkových a právnych okolnostiach v ňom uvedených.

Štatutárny zástupca odporcu R.. R. Č., U. E., J. XXXX/XX, na pojednávaní súdu konanom dňa 22.01.2013 uviedol, že s navrhovateľkou sa rozprávali o týchto veciach, a to najmä o jej odchode do dôchodku viackrát neformálne. V októbri 2011 požiadala navrhovateľka o odchod do starobného dôchodku a boli jej vyplácané aj plat aj dôchodok. Už v januári 2013 požiadal VÚC o poskytnutie finančných prostriedkov na vyplatenie odchodného, o.i. aj pre navrhovateľku. Podklady pre rokovanie s navrhovateľkou XX.XX.XXXX dal spracovať skôr ako k tomuto rokovaniu s navrhovateľkou došlo. Dal pripraviť p. tajomníčke dohodu o rozviazaní pracovného pomeru s navrhovateľkou z dôvodu odchodu do starobného dôchodku, ako aj vypočítať výšku odchodného, ako aj výšku náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Na pojednávaní ďalej prehlásil, že ako štatutárny zástupca nikdy nepodpisuje dohody predtým, než by s nimi neoboznámil druhú stranu a než by druhá strana takúto dohodu nepodpísala ako prvá. Takto to bolo aj v tomto prípade. Potvrdil, že dňa XX.XX.XXXX sa skutočne s navrhovateľkou stretol, pričom sa rozprávali o tom, že navrhovateľka končí u nich pracovný pomer, že v tejto súvislosti dal aj pripraviť dohodu o skončení pracovného pomeru, pričom pracovný pomer končí k XX.XX.XXXX z dôvodu jej odchodu do starobného dôchodku a že jej bude vyplatené odchodné a pomerná časť dovolenky. Výška týchto finančných nárokov jej bola oznámená následne u p. tajomníčky, kde dohodu aj podpísala. Štatutárny zástupca odporcu prehlásil, že navrhovateľka dohodu nepodpisovala pred ním, avšak ju podpisovala pred p. tajomníčkou. U p.tajomníčky boli na podpis aj ďalšie dve dohody, s ďalšími zamestnancami, ktorí taktiež odchádzali do starobného dôchodku. On ako štatutárny zástupca za odporcu všetky dohody podpísal až následne, keď boli podpísané zo strany, či už navrhovateľky alebo druhých zamestnancov. Poprel, že by sa s navrhovateľkou telefonicky rozprával o ukončení jej pracovného pomeru. Predmetom telefonických rozhovorov s navrhovateľkou bola len jeho snaha pomôcť jej pri získaní ďalšieho zamestnania. Pokiaľ ide o nadbytočnosť navrhovateľky, uviedol, že vo všeobecnosti sa bavili o tom, že má málo hodín, aká je situácia v školstve, avšak poprel, že by jej oznámil, že je nadbytočná a že je potrebné s ňou ukončiť pracovný pomer z tohto dôvodu. Žiadnu organizačnú zmenu neprijímal, teda žiadne rozhodnutie o znižovaní počtu pracovníkov, z ktorého by vyplynula jej nadbytočnosť. Pokiaľ ide o samotnú nadbytočnosť navrhovateľky, uviedol, že je vecou dohody, na akom úväzku sa s konkrétnym učiteľom dohodne, teda môže byť pracovný úväzok dohodnutý aj v rozsahu jednej vyučovacej hodiny. Keďže však s navrhovateľkou sa dohodli na skončení jej pracovného pomeru pre odchod do starobného dôchodku, nedohadoval sa s ňou ani o ďalších jej úväzkoch, a teda ani o tom, či je alebo nie je nadbytočná. Bol prekvapený, že potom, čo sa s navrhovateľkou riadne dohodol o jej skončení pracovného pomeru, ako aj o dôvode, keď sa vrátila z dovolenky, tvrdila niečo iné. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľky, kto inicioval diskusiu medzi navrhovateľkou a odporcom ohľadom skončenia jej pracovného pomeru u odporcu, prípadne, či z vlastnej iniciatívy odporca zháňal navrhovateľke prácu na iných školách, štatutárny zástupca odporcu uviedol, že s navrhovateľkou sa viackrát rozprávali o jej odchode do dôchodku, keďže už aj v minulosti požiadala o dôchodok. Vybavil jej , aby sa jej dôchodok vyplácal aj spätne. Mal s ňou normálny ľudský vzťah, neformálny, bežne sa o takýchto veciach bavili, pričom nevedel sa vyjadriť, kto inicioval takúto debatu. Zároveň potvrdil, že mal dobrý vzťah aj s p. riaditeľkou Základnej školy SNP v Galante, ktorá mu oznámila, že má vhodné miesto pre navrhovateľku, ktorú informáciu ďalej posunul navrhovateľke. Poprel, že by navrhovateľke oznámil, že v ďalšom školskom roku nemá pre ňu prácu, teda nevie jej poskytnúť žiadny pracovný úväzok. Samotná navrhovateľka na tomto pojednávaní, ďalej na otázku jej právneho zástupcu, či bolo jej túžbou odísť do dôchodku a skončiť pracovný pomer u odporcu uviedla, že takúto túžbu nemala a chcela naďalej zotrvať v tomto pracovnom pomere. Pokiaľ ide o okolnosti uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru z XX.XX.XXXX ďalej uviedla, že si nespomína za akých okolností mohlo dôjsť k podpísaniu tejto dohody. Spätne si spomenula, že to mohlo byť raz, keď sa ponáhľala na hodinu, pričom to bolo v týždni, čo mala pouzatvárať známky, tak p. tajomníčka ju na chodbe zastavila, že ešte jeden papier potrebuje podpísať. Bolo to pred riaditeľnou. Preto išla s ňou a podpísala to. Informovala ju, že sú to papiere potrebné pre vybavenie odchodného a keďže nevedela, že na odchodné jej vzniká nárok, tak nejaké papiere podpísala. Nemá vedomosť o tom, že by to bola práve táto dohoda o skončení pracovného pomeru. Obsah dokumentu nečítala, lebo to bolo v rýchlosti a bolo bežné na škole, že rôzne dokumenty takto podpisovala bez toho, že by si ich obsah podrobnejšie preštudovala. Do samotnej dohody, ktorú podpisovala nič nedopisovala, pričom text písaný v tejto dohode nie je jej písmom. Nespomínala si, či papiere, ktoré podpisovala boli vyplnené rukou, avšak prehlásila, že ku dňu pojednávania súdu neprejavila žiaden súhlas s uzatvorením dohody o skončení jej pracovného pomeru s odporcom z akéhokoľvek dôvodu. Ďalej prehlásila, že požiadala p. riaditeľa odporcu o pomoc pri hľadaní jej nejakého pracovného miesta, potom, čo jej oznámil, že nemá pre ňu prácu. Potom, čo jej p. riaditeľ oznámil, že na ZŠ,sídl. SNP v Galante majú miesto, podala si tam žiadosť o prijatie do pracovného pomeru. Štatutárny zástupca odporcu na tomto pojednávaní ďalej prehlásil, že popiera, že by p.tajomníčka odporcu vyzvala

navrhovateľku, aby v podstate akoby na chodbe podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru, ako to uviedla samotná navrhovateľka, nakoľko p.tajomníčka má také pokyny a je to aj zaužívaná prax na škole, že pred podpísaním takýchto dokumentov vždy vysvetlí, o čo sa jedná sa čo sa podpisuje. Trval na tom , že dňa XX.XX.XXXX s navrhovateľkou osobne rokoval o ukončení jej pracovného pomeru, kde sa dohodli, že to bude z dôvodu odchodu navrhovateľky do starobného dôchodku. Následne odporca v písomnom vyjadrení sa, doručenom súdu dňa 22.03.2013 ďalej dôvodil, že odporca vzhľadom na normatívy a koeficienty platné v r. 2012, ako príloha č. 2 k Nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov, s určením počtu 10,5 žiakov na pedagogického zamestnanca mohol pri počte 381 žiakov (jún 2012) zamestnávať 36,29 pedagogických zamestnancov na celý pracovný úväzok (). V júni 2012 zamestnával v prepočte na výšku celých úväzkov 29,3 pedagogických zamestnancov (celkovo zamestnával 31 pedagogických zamestnancov s celými a čiastočnými úväzkami). Z týchto dôvodov podľa jeho názoru nadbytočnosť navrhovateľky bola vylúčená a navrhovateľka u odporcu nebola ani fakticky nadbytočná.

Následne navrhovateľka doručila súdu svoju žiadosť o prijatie do pracovného pomeru adresovanú Súkromnému gymnáziu Galanta, Hodská 10, Galanta zo dňa XX.XX.XXXX, Odpoveď na túto jej žiadosť zo dňa 18.06.2012 a učebné osnovy pre predmet matematika pre školský rok 2011 až 2012 .

Na pojednávaní súdu konanom dňa 11.04.2013 svedkyňa p. F. S., U. Y., H.. G.. X. XXX uviedla, že u odporcu pracuje od XX.XX.XXXX ako tajomníčka školy. V tejto pozícii bola v mesiaci jún 2011. P. riaditeľ jej povedal, že s navrhovateľkou sa dohodol, že s ňou bude ukončený pracovný pomer dohodou, keďže ide do starobného dôchodku a poveril ju, aby pripravila k tomuto dohodu. Dňa XX.XX.XXXX vyplnila ševt tlačivo o skončení pracovného pomeru. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka bola na porade u p. riaditeľa, na ktorej sa samotná svedkyňa nezúčastňovala. Po porade sa u nej zastavila navrhovateľka, pričom svedkyňa ju informovala, že bude s ňou ukončený pracovný pomer dohodou z dôvodu odchodu do starobného dôchodku a bude jej vyplatené 2-mesačné odchodné. Svedkyňa ďalej uviedla, že ešte navrhovateľke povedala, nech sa zastaví neskôr, že jej dá kópiu tej dohody potom, čo ju podpíše p. riaditeľ, pričom navrhovateľka sa už potom u nej nezastavila. Pri nahliadnutí do spisu na čl. 11 prehlásila, že dohoda, ktorá sa v spise nachádza na čl. 11 je dohodou, ktorú pripravovala pre navrhovateľku a odporcu. Svedkyňa ďalej uviedla, že až odstupom času jej navrhovateľka volala nech jej pripraví zápočet rokov, lebo ide učiť na základnú školu. Svedkyňa ďalej prehlásila, že u nej navrhovateľka nereklamovala, alebo neprejavila nesúhlas s takouto dohodou. Ďalej prehlásila, že pri podpisovaní dohody o skončení pracovného pomeru, navrhovateľka u svedkyne nepodpisovala iné dokumenty, iba túto dohodu, pričom do jej kancelárie navrhovateľka prišla podpísať dohodu bezprostredne po skončení porady s p. riaditeľom, a to cez spojovaciu chodbu medzi riaditeľovou kanceláriou a jej kanceláriou, ako sekretárky. Svedkyňa poprela, že by pri podpisovaní dohody o rozviazaní pracovného pomeru s navrhovateľkou hovorila aj o odstupnom.

Z výpovede svedkyne p. H. W., U. Y., Č. XXXX/XXX na pojednávaní súdu konanom dňa 11.04.2013 súd zistil, že svedkyňa od XX.XX.XXXX pracuje u odporcu ako účtovníčka. V tejto pozícii bola aj v júni 2012. Sedí v jednej kancelárii s tajomníčkou školy a sedela v tejto kancelárii aj v čase, keď bola spracovaná dohoda o skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou, tajomníčkou odporcu. Svedkyňa prehlásila, že bola prítomná v kancelárii aj počas podpisovania dohody navrhovateľkou. Dohodu podpisovala XX.XX.XXXX v pondelok, pričom môže potvrdiť, že navrhovateľka prešla do kancelárie tajomníčky od riaditeľa a kolegyňa, teda tajomníčka jej vysvetľovala, čo podpisuje. Svedkyňa prehlásila, že si pamätá, že tajomníčka jej vysvetlila, čo podpisuje, že dostane odchodné vo výške 2-mesačného platu. Nepamätala si, či navrhovateľka niečo namietala, alebo sa bavili aj o niečom inom.

Z výpovede svedka J.. O. Š., U. E., M.. X. XXX/XX na pojednávaní súdu konanom dňa 11.04.2013 súd zistil, že svedok na gymnáziu pracuje od r. XXXX. Od roku XXXX je v pozícii zástupcu riaditeľa školy, ktorú funkciu vykonáva doposiaľ. Svedok uviedol, že XX.XX.XXXX ho zavolal riaditeľ školy k sebe do kancelárie, aby bol svedkom pri rozhovore s navrhovateľkou o rozviazaní jej pracovného pomeru s odporcom. Rozhovor bol o tom, že riaditeľ vysvetľoval navrhovateľke z akých dôvodov sa podpísala zmluva o rozviazaní jej pracovného pomeru, pričom navrhovateľka s jeho argumentmi nesúhlasila a

chcela, aby túto dohodu zmenil, príp. niečo do nej dopísal. Navrhovateľka argumentovala tým, že ona ani nevedela, čo podpisuje, že jej mohli podvrhnúť niečo a chcela, aby sa do dohody dopísal § 63 alebo, aby sa prepísala celá dohoda. Ďalej vyjadrila svoju nespokojnosť, že prečo sa riaditeľ k tejto veci takto stavia, keď nejde o jeho peniaze. Dňa XX.XX.XXXX U. druhé sedenie, taktiež v riaditeľni, ktorého sa svedok taktiež zúčastnil a bol prítomný p. riaditeľ školy aj navrhovateľka tak, ako pri prvom sedení. Toto druhé stretnutie bolo z dôvodu, že pri prvom stretnutí riaditeľ povedal, že ešte raz posúdi túto dohodu, či tam nie je nejaká štrbinka a na druhý deň dá navrhovateľke vedieť. Na tomto druhom stretnutí p.riaditeľ informoval navrhovateľku, že svoj návrh preveril a povedal jej, že postupoval správne, neurobil žiadnu chybu a trval na svojom pôvodnom návrhu. Navrhovateľka už ostrejšie komunikovala a tvrdila, že bude postupovať iným spôsobom v tejto veci.

Na otázku sudcu, či pri týchto rozhovoroch navrhovateľka, alebo riaditeľ spomínali za akých okolností a z akých dôvodov sa uzatvorila dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, ktorý následne navrhovateľka začala spochybňovať, svedok uviedol, že z rozhovoru vyplynulo, že navrhovateľka sa s p.riaditeľom už v minulosti bavili o tom, akým spôsobom navrhovateľka skončí pracovný pomer u odporcu a v tejto súvislosti na argumentácie riaditeľa, že spôsob bol dohodnutý v minulosti uviedla, že vtedy ešte nevedela, aké má práva. Na tomto pojednávaní ďalej štatutárny zástupca navrhovateľa uviedol, že od júna 2012 do septembra 2012, príp. ku dňu pojednávania súdu nedošlo k znižovaniu počtu hodín matematiky a fyziky na Gymnáziu Janka Matúšku v Galante. Pokiaľ ide o celkové profilovanie školy, škola sa snaží profilovať prírodné vedy a iný je počet hodín pre žiaka a iný pre učiteľa. Napr. žiak podľa učebných osnov má 3 hodiny matematiky, avšak, keď riaditeľ školy triedu rozdelí na dve skupiny, učiteľ odučí 4 hodiny matematiky.

Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či od r. 2008 - 2009 po dnešný deň došlo k redukcii učiteľov matematiky a fyziky na Gymnáziu Janka Matúšku v Galante, štatutárny zástupca odporcu uviedol, že došlo k takejto redukcii, keďže navrhovateľka odišla do starobného dôchodku. Ak by navrhovateľka neskončila pracovný pomer u odporcu, mala by rovnaký počet hodín ako predtým. Samotná navrhovateľka na tomto pojednávaní uviedla, že potom, čo bol zavedený štátny vzdelávací program, boli uvedené počty hodín na jednotlivé predmety a tie boli podstatne nižšie, keďže vzdelávací program predpokladal znižovanie výučby matematiky a fyziky na školách. Pripustila, že riaditeľ školy pridával nejaké hodiny, keďže chcel podporiť orientáciu gymnázia na prírodovedecké predmety, ale nikdy to nebolo tak, ako udával štát. V konečnom dôsledku počet hodín ubúda. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne S., navrhovateľka na tomto pojednávaní prehlásila, že pokiaľ svedkyňa S. tvrdila, že pri podpisovaní dohody jej niečo vravela o odchodnom, tak potvrdzuje správnosť jej výpovede, avšak popiera, že by ju vyzvala, aby sa zastavila po dohodu, keď ju riaditeľ podpíše. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď účtovníčky, poprela, že by bola prítomná, keď dohodu o skončení jej pracovného pomeru podpisovala, nakoľko v miestnosti bola iba tajomníčka, ktorá ju zastavila, keď odchádzala od riaditeľa, aby podpísala dohodu. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či navrhovateľka popiera, že by dohodu o skončení pracovného pomeru pred jej podpisom videla, keďže z posledných jej výpovedí vyplýva, že ju ani nevidela, navrhovateľka uviedla, že dohodu videla, len jej dávala iný význam. Neštudovala ju. Pripúšťa, že v rozhovore s riaditeľom použila slová ,,že veď to nejde z jeho peňazí“, ale bola rozrušená, že bola ukrátená na svojich právach. O tom, že riaditeľ odporcu vedel, že chce pracovať ďalej svedčí aj to, že sám jej pomáhal prácu si hľadať a na jeho odporúčanie si podala žiadosť na bilingválne gymnázium ako aj na Základnú školu SNP v Galante.

V rámci záverečnej reči navrhovateľka, resp. jej právny zástupca uviedli, že ku dňu údajného podpisu dohody o skončení pracovného pomeru, teda ku dňu XX.XX.XXXX navrhovateľka nechcela ukončiť pracovný pomer u odporcu z dôvodu odchodu do starobného dôchodku, ani zo žiadneho iného dôvodu, nakoľko mala v tomto období pretrvávajúce finančné záväzky, ktoré jej neumožňovali uspokojiť sa len z príjmov z dôchodku. Túžbou navrhovateľky nebolo skončiť pracovný pomer u odporcu, naopak chcela zostať pracovať u odporcu, kde pracovala už 37 rokov a dokonale poznala prostredie, kde aj s riaditeľom odporcu mala dobrý vzťah. O tomto svedčí aj úsilie vyvinuté navrhovateľkou za aktívnej asistencie riaditeľa odporcu na získanie pracovného miesta potom, ako jej riaditeľ odporcu dňa XX.XX.XXXX oznámil nemožnosť poskytnutia pracovného úväzku na ďalší školský rok. Pre vyvinutie tohto úsilia neexistuje žiadne iné rozumné vysvetlenie ako to, že navrhovateľka bola nútená ho vyvinúť, pretože jej riaditeľ odporcu oznámil, že u odporcu už pracovať nemôže, z čoho vyplýva,

že samotná navrhovateľka prestať pracovať u odporcu nechcela. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že navrhovateľka bola od roku 2007 v dôchodkovom veku. Ku dňu XX.XX.XXXX odporca vedel, že navrhovateľka nechce skončiť pracovný pomer u neho z dôvodu odchodu do starobného dôchodku. Podľa názoru navrhovateľky, k rozhovoru medzi riaditeľom odporcu a navrhovateľkou, kde riaditeľ odporcu oznámil navrhovateľke nemožnosť poskytnutia pracovného úväzku v ďalšom školskom roku, došlo dňa XX.XX.XXXX u riaditeľa odporcu, ktorú skutočnosť riaditeľ odporcu ani nevyvrátil a nepriamo ju potvrdzuje aj výpoveď tajomníčky odporcu, ktorú riaditeľ odporcu poveril prípravou dohody o skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou, ktorú tajomníčka odporcu pripravila dňa 08.06.2012. K podpisu dohody o skončení pracovného pomeru potom došlo zrejme dňa XX.XX.XXXX, pričom navrhovateľka už pri rozhovore s riaditeľom odporcu dňa XX.XX.XXXX v reakcii na oznámenie o nemožnosti pridelenia pracovného úväzku pre nasledujúci školský rok, požiadala riaditeľa odporcu o pomoc pri hľadaní pracovného miesta, čo vyplýva zo zápisnice z 22.01.2013. Túto skutočnosť riaditeľ odporcu nepoprel a navrhovateľke aktívne pomáhal pri hľadaní nového pracovného miesta. Následne oznámil navrhovateľke, že pre ňu majú voľné pracovné miesto na Základnej škole SNP v Galante. Navrhovateľka skutočne požiadala o prijatie do pracovného pomeru a už XX.XX.XXXX jej Základná škola SNP Galanta písomne oznámila prijatie do pracovného pomeru. Takisto na odporučenie riaditeľa odporcu, aby sa so žiadosťou o prijatie do pracovného pomeru obrátila aj na Súkromné bilingválne gymnázium v Galante, navrhovateľka tak aj urobila a podala si žiadosť o prijatie do pracovného pomeru XX.XX.XXXX, pričom aj tento zamestnávateľ ju prijal do pracovného pomeru, čo jej oznámil XX.XX.XXXX. Opätovne poukázala na to, že o existencii dohody o skončení pracovného pomeru sa dozvedela až pri stretnutiach s riaditeľom na začiatku júla 2012, keď jej ju dal riaditeľ odporcu k nahliadnutiu a dňa XX.XX.XXXX jej poslal kópiu. Pri podpise Dohody o skončení pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX tajomníčka školy spomínala navrhovateľke iba odchodné, o odstupnom reč nebola. Z uvedeného vyplýva, že pri podpise Dohody o skončení pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX, tajomníčka odporcu nepovedala navrhovateľke, že jej vzniká nárok na odstupné, ale nepovedala jej ani to, že jej nárok na odstupné nevzniká. Pokiaľ ide o právne posúdenie relevantných skutkových okolností, právny zástupca navrhovateľa v záverečnej reči uviedol, že dohoda o skončení pracovného pomeru z XX.XX.XXXX je dvojstranný právny vzťah, ktorý možno charakterizovať z pohľadu rôznych triedení záväzkových vzťahov. V prvom rade sa jedná o synalagmatický záväzkový vzťah, kde záväzok navrhovateľky ako zamestnanca strpieť to, že odporca ako zamestnávateľ jej už nebude prideľovať prácu a platiť jej za vykonanú mzdu podľa , je podmienený záväzkom odporcu strpieť to, že navrhovateľka už nebude podľa pokynov odporcu vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy . Následne z pohľadu kauzality, resp. abstraktnosti záväzkového vzťahu, je dohoda o skončení pracovného pomeru nepochybne záväzkovým vzťahom fakultatívne kauzálnym ( ), kde je veriteľ v prípade pochybnosti kauzu, teda hospodársky dôvod vzniku záväzkového vzťahu preukázať. Podľa právnej doktríny, ak dlžník popiera existenciu kauzy záväzku, môže jej nedostatok dokazovať a odvolávať sa naň ako na dôvod neplatnosti právneho úkonu. Hospodársky dôvod vzniku záväzku (kauzu) je povinný preukázať veriteľ, ak ju dlžník popiera v súdnom konaní. V prípade, že sa preukáže, že kauza už pri vzniku záväzkového vzťahu nebola daná alebo, ak ju veriteľ nepreukáže, resp. z procesného hľadiska ak sa nezistí záväzok bude neplatný. Nakoniec záväzkové vzťahy možno rozlišovať z pohľadu, či je vyjadrená pohnútka, ktorá viedla k jej vzniku, alebo nie.

Podľa ust. , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle, vychádzajúcom zo skutočností, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Podľa právnej doktríny, omyl je podstatný, ak sa týka právneho úkonu, právneho dôvodu, predmetu právneho úkonu, osoby, iných skutočností, bez ktorých by k urobeniu právneho úkonu nedošlo. Vo vzťahu k otázke, či aj omyl v pohnútke môže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu, právna doktrína uvádza, že pohnútka môže mať právny význam vtedy, ak sa stane súčasťou právneho úkonu, t.j. zahrnie sa do prejavenej vôle, teda urobí sa zložkou prejavu vôle. Omyl v pohnútke má v takom prípade za následok vadnosť právneho úkonu. Hoci dôvod skončenia pracovného pomeru nie je obligatórnou obsahovou náležitosťou dohody o skončení pracovného pomeru, ak je tento dôvod výslovne vyjadrený, stáva sa neoddeliteľnou súčasťou tohto právneho úkonu. Ak bol teda v dohode o skončení pracovného pomeru medzi odporcom a navrhovateľkou výslovne uvedený dôvod ,, odchod do starobného dôchodku“, tento dôvod sa stal súčasťou tejto dohody. V tejto súvislosti navrhovateľka dôvodila, že ku dňu podpisu Dohody

o skončení pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka v žiadnom prípade nechystala do starobného dôchodku. Naopak v nadväznosti na stretnutie s riaditeľom odporcu XX.XX.XXXX, kde jej oznámil nemožnosť poskytnutia pracovného úväzku na nasledujúci školský rok, navrhovateľka vyvinula za aktívnej asistencie riaditeľa odporcu značné úsilie na získaní ďalšieho pracovného miesta. Ak teda navrhovateľka skutočne podpísala Dohodu o skončení pracovného pomeru, kde bol uvedený dôvod odchodu do starobného dôchodku, ktorý v jej prípade preukázateľne nemal nastať a nenastal, konala jednoznačne v omyle. V čase podpisu Dohody o skončení pracovného pomeru XX.XX.XXXX už navrhovateľka vedela, že dôvod nadbytočnosti, ktorú jej oznámil riaditeľ odporcu XX.XX.XXXX jej dáva nárok na odchodné i odstupné. Uvedenie reálneho dôvodu skončenia pracovného pomeru ako nadbytočnosť a nie dôvodu, ktorý preukázateľne nemal nastať ani nenastal, odchod do starobného dôchodku, by teda bolo pre navrhovateľku kľúčovým prvkom tvorby vôle podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru.

Z vykonaného dokazovania mal právny zástupca navrhovateľky za preukázané, že ku dňu podpísania dohody o skončení pracovného pomeru neexistoval ani ekonomický dôvod a vôľa navrhovateľky prestať u odporcu pracovať. Je pravda, že v dôsledku podpisu dohody navrhovateľke vznikol nárok na odchodné, ktoré by mohlo byť považované za ekonomický dôvod podpisu dohody o skončení pracovného pomeru, avšak jediným ekonomickým dôvodom, pre ktorý by navrhovateľka bola ochotná uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru by bolo vyplatenie tak odchodného, ako aj odstupného. Ak teda navrhovateľka skutočne podpísala Dohodu o skončení pracovného pomeru, kde bol uvedený dôvod ,,odchod do starobného dôchodku“, ktorý jej otváral nárok iba na odchodné, ale nie nárok na odstupné, konala v omyle. Tento sa týkal rozsahu finančného plnenia odporcu ako ekonomického dôvodu kauzy záväzku navrhovateľky strpieť to, že odporca jej už nebude prideľovať prácu a platiť jej za vykonanú prácu mzdu, teda kľúčový prvok pre tvorbu vôle navrhovateľky podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru. Keďže odporca vedel, že dôvod odchodu do starobného dôchodku navrhovateľky uvedený v Dohode o skončení pracovného pomeru z XX.XX.XXXX nezodpovedá skutočnosti, a z toho neexistujúceho dôvodu vychádzal aj pri určení rozsahu plnenia v prospech navrhovateľky (odchodné), odporca musel vedieť, aký by bol rozdiel v rozsahu plnenia v prospech navrhovateľky, ak by bol v dohode o skončení pracovného pomeru uvedený jediný dôvod, ktorý prichádzal do úvahy pri skončení pracovného pomeru, a to dôvod nadbytočnosti (odchodné i odstupné). Pokiaľ navrhovateľka vypovedala, že XX.XX.XXXX mohla niečo podpisovať u tajomníčky odporcu, no chápala to ako nejaký doklad, potrebný pre vybavenie odchodného, ohľadne ktorého vedela, že jej naň, popri nároku na odstupné, vznikne nárok v dôsledku skončenia pracovného pomeru u odporcu pre nadbytočnosť, ktoré jej avizoval riaditeľ odporcu dňa XX.XX.XXXX. Tajomníčka odporcu pri príležitosti podpisu dohody zo dňa XX.X.XXXX hovorila iba o odchodnom , odstupné vôbec nespomínala, a to ani v tom zmysle, že jej nárok naň nevzniká. Ak teda navrhovateľka skutočne podpísala Dohodu o skončení pracovného pomeru z XX.XX.XXXX, konala v omyle ohľadne predmetu právneho úkonu. Na základe skutočností, že predmetom komunikácie od tajomníčky školy k navrhovateľke bolo iba odchodné a odstupné vôbec nebolo spomínané, navrhovateľka vychádzala z predpokladu, že predmetom právneho úkonu, ktorý podpisuje je iba odchodné, o ktorom vedela, že jej naň vznikne nárok. Navrhovateľka nevedela, že predmetom právneho úkonu, ktorý podpisuje je už samotné skončenie pracovného pomeru, ktoré jej avizoval riaditeľ odporcu XX.XX.XXXX. Navrhovateľka vedela, že dôvod nadbytočnosti, ktorý jej avizoval riaditeľ odporcu XX.XX.XXXX musí byť vyjadrený v dohode o skončení pracovného pomeru. Otázka predmetu uskutočňovaného právneho úkonu (vybavenie odchodného, samotné skončenie pracovného pomeru, ... ) teda bola kľúčovým prvkom tvorby vôle navrhovateľky. Uvedený omyl navrhovateľky ohľadne predmetu uskutočňovaného právneho úkonu, pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX pritom vyvolal odporca tým, že neposkytol navrhovateľke návrh dohody s dostatočným predstihom tak, aby si mohla v pokoji prečítať jeho znenie a prípadne prekonzultovať jeho dôsledky ešte pred jej podpisom, neposkytol navrhovateľke komplexnú informáciu o dôsledkoch podpisu dohody a najmä tým, že kládol dôraz na vznik nároku na odchodné, no nijakým spôsobom nespomenul odstupné a nepripravil a navrhovateľke neodovzdal druhý rovnopis dohody, čo je pri dohode o skončení pracovného pomeru ako dvojstrannom právnom úkone štandardné a podľa ust. dokonca povinné. Z týchto dôvodov zastávala názor, že sú dané dôvody pre určenie neplatnosti Dohody odporcu a navrhovateľky z XX.XX.XXXX o rozviazaní pracovného pomeru podľa ust. a .

Právny zástupca odporcu v rámci záverečnej reči žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, poukázal na to, že navrhovateľka bola zamestnancom odporcu do XX.XX.XXXX, pričom pracovný pomer skončil Dohodou uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX a dôvodom bol odchod navrhovateľky do starobného dôchodku. Navrhovateľka tvrdila a snažila sa preukázať rôzne skutočnosti, napr. , že Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru nečítala, alebo ju neštudovala, alebo, že ju nevidela, alebo že bola prekvapená, že ju vôbec uzatvorila, alebo že si nespomína za akých okolností mohlo dôjsť k podpísaniu dohody, alebo že ju neuzatvorila slobodne a vážne, alebo že jej bola v zlom úmysle podstrčená na podpis, alebo že ju ako celok vyfabrikoval odporca, alebo že si myslela, že je to taký medzičlánok, aby jej vybavili odchodné, alebo že jej dáva iný význam, alebo že nevedela, že nejaká dohoda existuje. Tieto tvrdenia však neboli preukázané, resp. boli vyvrátené. Svoj podpis na dohode nespochybnila a na pojednávaní priznala, že dohodu pred podpisom a pri podpísaní videla. O dlhodobom zámere oboch účastníkov skončiť dohodou pracovný pomer z dôvodu starobného dôchodku navrhovateľky, svedčí žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok z roku 2011 a aj žiadosť od odporcu na VÚC Trnava z XX.XX.XXXX o poskytnutie finančných prostriedkov na odchodné za rok 2012, medzi inými aj pre navrhovateľku. Navrhovateľka sa už ani dňa XX.XX.XXXX nezúčastnila vyhodnocovacej porady na záver školského roka. Navrhovateľka považovala podľa tohto svoj pracovný pomer za skončený. O tom svedčí aj okolnosť, že prevzala a nevrátila vyplatené odchodné, na ktoré má nárok len pri skončení pracovného pomeru. Teda to svedčí o tom, že navrhovateľka sama považuje pracovný pomer za skončený a dohodu za platnú. Odporca preukázal, že pred podpísaním dohody navrhovateľka rokovala s riaditeľom odporcu o spôsobe skončenia pracovného pomeru a že tajomníčka školy p. S. navrhovateľke pred podpísaním dala návrh dohody k dispozícii a náležitosti dohody a z nej vyplývajúce finančné dôsledky jej vysvetlila. Odporca preukázal, že u neho nenastala situácia, že by musel znižovať stav zamestnancov alebo robiť organizačné zmeny. Podľa Nariadenia vlády SR č. dokonca mohol prijať ďalších pedagogických zamestnancov. Poukázal na to, že počet hodín v aprobácii navrhovateľky sa u odporcu neznižoval medzi školskými rokmi 2011/2012 a 2012/2013. Odporca neprijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov, alebo o iných organizačných zmenách. Preto bola nadbytočnosť navrhovateľky vylúčená a navrhovateľka nebola nadbytočná. Ak by navrhovateľka nepodpísala dohodu, potom by bola naďalej zamestnaná u odporcu a učila by ten istý počet vyučovacích hodín ako dovtedy, len by samozrejme nemala vyplatené odchodné vo výške 2-mesačného platu. Podľa názoru odporcu, navrhovateľka prvýkrát otvorila otázku nadbytočnosti a odstupného až XX.XX.XXXX, ale jej pracovný pomer bol už dva dni skončený, ku dňu XX.XX.XXXX.

Podľa ust. , a v znení ku dňu XX.X.XXXX ( ďalej len )

(1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

(2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

(3)Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa ust. zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa .

Podľa ust. neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa časti IV. čl. 11 Dohody uzatvorenej madzi odporcom, zastúpeným R. R. Č., N. Š. ako zamestnávateľom a jeho zamestnancami, zastúpenými J.. W. U. M. D., podľa ust. , ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania v rozsahu ako je ich možné dohodúť v kolektívnej zmluve zo dňa 27.12.2011 ( ďalej len dohoda) .

1. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak pracovný pomer skočí dohodou z dôvodov uvedených v alebo písm.b) . Zamestnancovi podľa prvej vety v súlade s ust. patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa ust. .

2. Zamestnancovi zamestnávateľ vyplatí odstupné nad rozsah ustanovený podľa ust. a v súlade so zákonom o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

- vo výške troch funkčných platov, ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,

- vo výške štyroch funkčných platov, ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov.

Pre poriadok je potrebné k vyššie citovaným ustanoveniam uviesť, že dohodou o skončení pracovného pomeru sa pracovný pomer končí súhlasom oboch účastníkov pracovného pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí obsahovať dve podstatné náležitosti, ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Ak by niektorá z týchto podstatných náležitostí chýbala, dohoda by bola neplatná. Nemožno totiž hovoriť o dohode, ak by sa úmysel zamestnanca a zamestnávateľa skončiť pracovný pomer nezhodoval. Dohoda, ktorá by neobsahovala deň skončenia pracovného pomeru, by strácala opodstatnenie. Deň skončenia pracovného pomeru môže byť v dohode určený kalendárnym dňom, alebo aj inak, napríklad dobou skončenia práceneschopnosti zamestnanca, skončením určitých prác a pod. Doba skončenia pracovného pomeru však musí byť určená tak, aby nevznikali pochybnosti o dojednanom dni, ktorým sa má pracovný pomer skončiť. Dohoda o skončení pracovného pomeru sa musí uzavrieť písomne. Písomná forma však nie je podmienkou jej platnosti. Možno ju uzavrieť aj ústne alebo konkludentne. Dohoda o skončení pracovného pomeru je písomne uzavretá v okamihu, keď sa prejavy vôle oboch účastníkov vyjadrili písomne, pričom tieto prejavy nemusia byť na jednej listine. Dôvody skončenia pracovného pomeru sa musia uviesť len vtedy, ak to požaduje zamestnanec alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na platnosť tejto dohody.

Ak pracovník organizácii navrhne skončenie pracovného pomeru dohodou s výslovnou požiadavkou uvedenia toho, že pracovný pomer sa končí z dôvodu organizačných zmien v organizácii, a zamestnávateľ tento návrh prijme, potom dôjde k skončeniu pracovného pomeru prijatím tohto návrhu dohodou, aj keď v písomnom prijatí návrhu nebol tento údaj výslovne uvedený, pokiaľ z obsahu prijatia nevyplynulo, že organizácia požaduje zmenu návrhu ( R 4/1986).

Neplatnosti rozviazania pracovného pomeru právnymi úkonmi uvedenými v sa ktorákoľvek zo zmluvných strán môže domáhať na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním. Pokiaľ v tejto lehote nie je podaná žaloba na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, nemožno sa jeho neplatnosťou ďalej zaoberať; rozviazanie pracovného pomeru je účinné. V konaní o náhradu mzdy sa preto súd musí vždy zaoberať otázkou, či existuje právny úkon smerujúci k rozviazaniu pracovného pomeru, či a kedy došlo na jeho základe k skončeniu pracovného pomeru a v závislosti od toho potom súd posúdi mzdový nárok.

Ak medzi účastníkmi dochádza k dohode o rozviazaní pracovného pomeru podľa § z dôvodov organizačných zmien na strane zamestnávateľa, skutočnosť, že dôvod na rozviazanie pracovného pomeru nie je uvedený priamo v dohode, nerobí túto dohodu neplatnou a nie je vylúčený ani vznik nároku zamestnanca na odstupné podľa ust. . V takom prípade však zamestnanec musí preukázať, že organizačné zmeny u zamestnávateľa skutočne boli dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru dohodou, a teda že medzi týmito organizačnými zmenami a rozviazaním pracovného pomeru dohodou existuje príčinná súvislosť. Na záver, že dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru dohodou boli organizačné zmeny, možno spravidla usúdiť zo skutkového stavu, keď zamestnávateľ, pokiaľ by nepristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru so zamestnancom dohodou, by zamestnancovi musel dať výpoveď z pracovného pomeru podľa niektorého z písmen a) a b) ustanovenia , inak by sa ocitol v situácii, keď by nemohol splniť svoje povinnosti podľa ust. prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania a to najmä z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, avšak aj zo samotných výpovedí v konaní vypočutých účastníkov konania a svedkov mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola zamestnankyňou odporcu od X.X.XXXX, pričom jej pracovný pomer u odporcu vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.X.XXXX D. X.X.XXXX, ktorý deň bol zároveň v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň jej nástupu do práce. Podľa pracovnej zmluvy sa navrhovateľka zaviazala vykonávať funkciu stredoškolskej profesorky na Gymnáziu v Galante, pre vyučovanie predovšetkým J. G. A. a pre vyučovanie ostatných predmetov podľa potrieb školy. Počas trvania jej pracovného pomeru u odporcu jej pracovná náplň bola opakovane menená v období rokov XXXX - XXXX tzv. pridelením úväzkov zo strany odporcu. V roku 2008 v rozsahu 26 týždenných vyučovacích hodín, v roku 2009 v rozsahu 25 týždenných vyučovacích hodín, v roku 2010 v rozsahu 22 týždenných vyučovacích hodín a v roku 2011 v rozsahu 15 týždenných vyučovacích hodín vždy v aprobácii týkajúcej sa J. G. A., čo mal súd za preukázané z jednotlivých rozhodnutí odporcu č.j. XXX/XXXX M. D. XX.X.XXXX, Č..H..XXX/XXXX M. D. XX.X.XXXX, Č..H..XXXXX/XXXX M. D. XX.X.XXXX a rozhodnutia č.j. XXXX/XXXX M. D. X.X.XXXX. T. N. XXXX G. XXXX sa u odporcu počet hodín v aprobácii J. G. A. neznižoval a odporca v rokoch 2011 - 2013 neprijal rozhodnutie o organizačných zmenách, prípadne o znížení počtu zamestnancov pre ich nadbytočnosť. Podľa prílohy č. 2 k Nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia pre rok 2012 odporca mohol v mesiaci jún 2012 pri počte žiakov 381 ( pri koeficiente 10,5 žiakov / 1 pedagog. zamestnanec) zamestnávať 36,29 pedagogických zamestnancov na celý pracovný úväzok, pričom v tomto mesiaci zamestnával 29,3 pedagogických zamestnancov ( celkovo 31 pedagogických zamestnancov s celými a čiastočnými úväzkami).Odporca svojim listom zo dňa XX.X.XXXX požiadal svojho zriaďovateľa - Trnavský samosprávny kraj o pridelenie finančných prostriedkov na vyplatenie odchodného v mesiaci jún v roku 2012 okrem iného aj pre navrhovateľku vo výške X XXX P.. Navrhovateľka dňa XX.X.XXXX na podnet riaditeľa odporcu požiadala Základnú školu,sídlisko SNP v Galante o prijatie do pracovného pomeru, ktorá škola jej žiadosti vyhovela . Na odporúčanie riaditeľa odporcu navrhovateľka dňa X.X.XXXX požiadala Súkromné gymnázium v Galante o prijatie do pracovného pomeru, ktoré jej svojim listom zo dňa XX.X.XXXX oznámilo, že pre ňu nemá žiadnu voľnú pozíciu. Navrhovateľka a odporca podpísali dňa XX.X.XXXX Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, podľa ktorej pracovný pomer navrhovateľky u odporcu končí dňom XX.X.XXXX z dôvodu odchodu navrhovateľky do starobného dôchodku. Navrhovateľka podala D. XX.X.XXXX (teda v posledný deň zákonnej lehoty) na súde návrh na určenie neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX.Priemerný mesačný zárobok navrhovateľky za prvý štvrťrok 2012 bol vo výške 523,99 Eur. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné a preto súd pri svojom rozhodovaní vo veci z nich ako nesporných aj vychádzal. Spornou bola skutočnosť, či navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa XX.X.XXXX platnú dohodu o skončení pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd posúdiac písomnú dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX predloženú mu oboma účastníkmi konania ako aj všetky okolnosti týkajúce sa jej uzatvorenia, zohľadniac obsah a závery rokovaní sporových strán pred samotným podpísaním spornej dohody a vôľu strán prezentovanú okrem iného aj na pojednávaniach súdu dospel k záveru, že predmetná dohoda je platným právnym úkonom, ktorým došlo k ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu ku dňu XX.X.XXXX. Z písomného vyhotovenia dohody, ale aj z výpovedí účastníkov konania na pojednávaniach súdu súd mal za jednoznačne preukázané, že navrhovateľka a štatutárny zástupca odporcu - riaditeľ

školy sa na svojom rokovaní, konanom dňa X.X.XXXX dohdli, že pracovný pomer navrhovateľky u odpocu skočí dňom XX.X.XXXX, teda dohodli sa na oboch podstatných náležitostiach dohody o skončení pracovného pomeru, ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Túto svoju ústnu dohodu podľa požiadaviek zákona potvrdili aj písomne, a to dňa XX.X.XXXX.Tieto skutočnosti potvrdila aj samotná navrhovateľka vo svojej výpovedi vedenej súdom na dôkaz dňa 22.1.2013, keď okrem iného na otázu sudcu kedy a s kým sa dohadovala o spôsobe skončenia jej pracovného pomeru u odporcu navrhovateľka uviedla , že o skončení svojho pracovného pomeru u odporcu sa dohodla p. riaditeľom v podstate X.X.XXXX, len nebol určený spôsob ukončenia prac. pomeru, či to bude dohodou pre nadbytočnosť, alebo výpoveďou, avšak s tým že jej pracovný pomer u odporcu sa mal skočiť XX.X.XXXX. Neskôr, dňa XX.X.XXXX takúto dohodu navrhovateľka po oboznámení jej obsahu tajomníčkou školy a vzhľadom na jej jednoduchosť bezpochýb aj po vlastnom prečítaní v prítomnosti tajomníčky školy bez výhrad podpísala. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o dohodnutý dôvod skončenia pracovného pomeru navrhovateľky súd uveril odporcovi, že ním bol odchod navrhovateľky do starobného dôchodku (a nie dôvod nadbytočnosti), nakoľko tomu nasvedčoval aj jeho predchádzajúci postup v tejto veci, keď odporca si vopred vyžiadal od svojho zriaďovateľa potrebné finančné prostriedky na vyplatenie odchodného a tento dôvod zahrnul aj do ním spracovaného písomného vyhotovenia dohody o skončení pracovného pomeru navrhovateľky, ktorý vopred oznámil aj tajomníčke školy, ktorú v tomto zmysle zároveň poveril pripraviť písomnú dohodu a oboznámiť s jej obsahom navrhovateľku pred jej podpisom. Pokiaľ by aj dôvod skončenia pracovného pomeru nebol dohodnutý, prípadne podľa tvrdení navrhovateľky zamestnávateľom nebol uvedený v písomnom vyhotovení dohody je potrebné uviesť, že takéto prípadné nedostatky alebo nesprávnosti dohody neboli spôsobilé privodiť jej neplatnosť. Pre poriadok je však potrebné uviesť, že pokiaľ ide o jej nadbytočnosť ako dôvod skončenia jej pracovného pomeru u odporcu, ona samotná tento dôvod pri jej jednaní so štatutárnym zástupcom odporcu neuviedla a nevzniesla ani požiadavku, aby takýto dôvod bol uvedený v prípadnej dohode o skončení jej pracovného pomeru, ale len z obsahu rozhovoru s riaditeľom ( ktorý jej mal povedať, že nemá pre ňu dostatok vyučovacích hodín) dospela k záveru, že je nadbytočná. Na otázku sudcu jednoznačne poprela, že by sa s riaditeľom odporcu dohodli na tom, že jej nadbytočnosť u odporcu bude ako dôvod skončenia jej pracovného pomeru u odporcu uvedená v právnom úkone, ktorým sa bude končiť jej pracovný pomer. Pokiaľ navrhovateľka, prípadne jej právny zástupca tvrdili, že navrhovateľka nechcela odísť do dôchodku, ale chcela ďalej pracovať, čo aj preukazovali listinnými dôkazmi je potrebné uviesť, že na tieto tvrdenia a listinné dôkazy súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol, nakoľko na jeho rozhodnutie nemali žiadne vplyv. Pre rozhodnutie vo veci o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru bolo nepodstatné, z akých dôvodov - pohnútky sa navrhovateľka rozhodla pracovný pomer u odporcu ukončiť. Tak ako to uviedol samotný právny zástupca navrhovateľky jej prejav vôle písomný aj ústny by bol neplatným, len ak by konala v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Ak navrhovateľka vychádzajúc z jej záverečnej reči stavala svoj úspech v spore na takýchto skutkových okolnostiach, je potrebné uviesť, že neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by pri uzatvorení dohody o skončení jej pracovného pomeru s odporcom konala v omyle v skutočnosti, ktorá bola pre uzavretie takejto dohody rozhodujúca a už vonkoncom, že by odporca tento jej údajný omyl vyvolal, alebo že by mu musel byť známy. Navrhovateľka totiž v konaní pred súdom netvrdila, aké skutočnosti boli pre ňu jednoznačne rozhodujúce pri uzatváraní dohody ( väčšinou totiž uzavretie dohody popierala)

- resp., že tou rozhodujúcou skutočnosťou bolo získanie odstupného, o čom musel odporca vedieť. Na pojednávaní v tejto súvislosti sama uviedla, že o svojich nárokoch, o ktorých sa údajne dozvedela od pracovníčky VÚC ešte v júni 2012, nikoho - minimálne riaditeľa školy neinformovala. Na pojednávaní súdu konanom dňa XX.X.XXXX navrhovateľka sama, spontánne a bezprostredne po výsluchu okrem iného aj svedkyne S. uviedla, že potom, čo spornú dohodu podpísala, sa informovala na Trnavskom samosprávnom kraji, pričom pracovníčka, ktorej vysvetlila akým spôsobom skončila pracovný pomer jej poradila, aby si ustriehla, aby bol do dohody daný § 63, lebo len vtedy by mala nárok na odstupné. Súd bol toho názoru, že navrhovateľka v čase uzatvárania spornej dohody, či už v ústnej podobe alebo v jej písomnej forme nepredpokladala, že by mohla mať prípadne nárok na odstupné ( toto sa dozvedela až po podpísaní dohody) a teda súd jej neuveril, že by rozhodujúcou skutočnosťou pre jej rozhodnutie ukončiť pracovný pomer u odporcu bolo získanie odstupného. Takéto skutkové okolnosti nevyplynuli ani z vykonaného dokazovania. Bolo by nelogické, že ak by takéto inštrukcie od pracovníčky VÚC obrdžala ešte pred podpisom spornej dohody, že by si nevšimla, že podpisovaná dohoda o skončení jej pracovného pomeru neobsahuje žiadnu zmienku o jej nadbytočnosti a ešte nelogickejšie by bolo, že by takúto dohodu bez výhrad po oboznámení jej obsahu tajomníčkou školy podpísala. Pokiaľ sa právny

zástupca neskôr snažil pozmeniť obsah výpovede navrhovateľky, nakoľko takáto jej, podľa názoru súdu pravdivá výpoveď, mu nezapadala do ním vykonštruovanej právnej analýzy, je potrebné uviesť, že súd na takúto námietku nesprávnej protokolácie neprihliadol. Navrhovateľka vypovedala spontánne, jej výpoveď bola diktovaná nahlas priamo do zápisnice, pričom v tom čase navrhovateľka ani jej právny zástupca obsah výpovede nenamietali. Je absurdné, že by si asistentka , ktorá zápis vykonávala, sama vymyslela obsah výpovede navrhovateľky a zmenila časové súvislosti a celkovú štuktúru a obsah výpovede. Je skôr pravdepodobné, že navrhovateľka vypovedala spontánne, bez predchádzajúcej prípravy a teda pravdivo. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že riaditeľ odporcu jej pomáhal pri získaní iného zamestnania, je potrebné uviesť, že takéto jeho konanie nemalo vplyv na rozhodovanie vo veci samej, nakoľko pre rozhodnutie vo veci samej nebolo dôležité či navrhovateľka mala záujem ďalej pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku - čo v konečnom dôsledku ani nebolo sporné, ale dôležité bolo, že nemala záujem pracovať u odporcu za podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že dôvod ukončenia pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu vyjadrený ako odchod do dôchodku nebol pre navrhovateľku dôležitý , vôbec neexistoval a dokonca ju uvádzal do omylu, je potrebné uviesť, že uvedenie takéhoto dôvodu ukončenia jej pracovného pomeru v dohode navrhol odporca a navrhovateľka s týmto dôvodom svojim podpisom prejavila súhlas. Okrem toho jej na základe takejto dohody bolo vyplatené odchodné, ktoré neomylne prevzala a doposiaľ odporcovi nevrátila. Počas konania súdu navrhovateľka nikdy nenamietala, že by jej bolo odchodné vyplatené neprávom, lebo jej takýto nárok nevznikol, prípadne by ju uvádzal do omylu. Práve naopak, po tom, čo sa poradila na VÚC ( podľa názoru súdu po podpísaní dohody o skončení jej pracovného pomeru u odporcu) ako sama uviedla dožadovala sa oboch nárokov. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že ak by vedela, že jej nebude vyplatené odstupné, tak by nemala ekonomický dôvod podpisovať dohodu, je potrebné uviesť, že ekonomickým dôvodom podpísania spornej dohody určite bolo vyplatenie jej odchodného v nemalej výške a podľa názoru súdu možnosť zamestnať sa u iného zamestnávateľ aj za výhodnejších podmienok ako bola zamestnaná u odporcu. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky namietal, že odporca musel vedieť, že dôvod odchodu do starobného dôchodku nezodpovedá realite a aká je suma rozdielu v rozsahu plnenia ak by jej mal vyplatiť aj odstupné, je potrebné uviesť, že z dokazovania súdu vyplynulo, že navrhovateľka nebola v roku 2012 u odporcu nadbytočná, a tak odporca nemal žiaden rozumný dôvod (premýšľať špekulatívne ako právny zástupca navrhovateľky pri formulovaní záverečnej reči) takéto veličiny porovnávať a navrhovateľku úmyselne uvádzať do omylu. Ak by totiž navrhovateľka predloženú dohodu nepodpísala, ako sám uviedol, nechal by ju ďalej pracovať podľa pracovnej zmluvy a posledného pracovného úväzku. Z dokazovania nevyplynulo, že by odporca navrhovateľku v súvislosti s uzatvorením dohody o skončení jej pracovného pomeru u odporcu uviedol či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti do omylu, prípadne, že by o takomto jej omyle vedel alebo musel vedieť. Z dokazovania vyplynulo, že odporca nemal potrebu a právny dôvod s navrhovateľkou pracovný pomer ukončiť okrem dohody, ktorú s ňou uzatvoril. Pokiaľ ide o právny dôvod, pre ktorý navrhovateľka dohodu uzatvorila, je potrebné uviesť, že súd tento dôvod zo strany navrhovateľky videl v možnosti vyplatenia odchodného a plynulého pokračovania v zamestnaní u iného zamestnávateľa podľa novo dohodnutých pracovných podmienok, čo sa v skutočnosti aj stalo. Pre poriadok je ešte potrebné uviesť, že súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu odporcu, že navrhovateľka v konaní nepreukázala svoje skutkové tvrdenia, na ktorých postavila svoj žalobný návrh a to najmä, že dohodu o rozviazaní pracovného pomeru nečítala, že ju vôbec nevidela, že bola prekvapená, že ju uzatvorila, že ju neuzatvorila slobode a vážne, že je bola v zlom úmysle podstrčená na podpis, alebo že ju ako celok vyfabrikoval odporca, alebo že to bol dajaký medzičlánok na vybavenie odchodného, že sa o dohode dozvedela až začiatkom júla 2012, keď jej ju dal riaditeľ školy na nahliadnutie a podobne. Obdobne navrhovateľka v konaní nepreukázala, že navrhovateľ postupne vytváral stav nadbytočnosti jedného z pedagógov a že v pripravovanej dohode o skončení jej pracovného pomeru požadovala uviesť ako dôvod ukončenia pracovného pomeru jej nadbytočnosť. Súd z vykonaného dokazovania nezistil, že by spornú dohodu navrhovateľka neuzatvorila slobode a vážne, alebo ju uzatvorila za nápadne nevýhodných podmienok alebo v tiesni, prípadne, že by táto dohoda bola nejasná alebo nezrozumiteľná. Pokiaľ aj právny zástupca navrhovateľky namietal, že jej nebula dohoda predložená na preštudovanie s dostatočným predstihom, súd dospel k záveru, že vzhľadom na obsahovú aj právnu jednoduchosť spornej dohody je takáto námietka neopodstatnená a preto na ňu pri svojom rozhodnutí neprihliadol. Navrhovateľka nevtrdila a ani nepreukázala, že by ju odporca akýmkoľvek spôsobom obmedzoval či už časovo, alebo inak , prípadne by jej bránil aby si dohodu pred jej podpisom prečítala a slobodne sa rozhodla či ju podpíše alebo nie. Jej rozporné tvrdenia v naznačenom smere sa vykonaným dokazovaním ukázali nepravdivými, pričom častokrát aj sama tieto svoje tvrdenia vyvrátila, z ktorého dôvodu súd jej výpoveď považoval za účelovú a málo dôverihodnú.

Svoje rozhodnutie vo veci preto staval na iných, v konaní vykonaných dôkazoch, ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení tohoto rozhodnutia.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa XX.X.XXXX je platným právnym úkonom, na základe ktorého navrhovateľka platne ukončila pracovný pomer u odporcu dňom XX.X.XXXX a z tohoto dôvodu jej návrh na určenie neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX a náhradu mzdy za ďalšie údajné trvanie pracovného pomeru, teda za obdobie po XX.X.XXXX ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na vyplatenie odstupného z dôvodu ukončenia jej pracovného pomeru u odporcu pre jej nadytočnosť je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu ako je uvedené vyššie zanikol Dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, a to dňom XX.X.XXXX. V tejto dohode nie je uvedené, že by pracovný pomer navrhovateľky u odporcu zanikol z dôvodov uvedených v ust. až c), tak ako je to uvedené v ust. ) , prípadne v časti IV. čl. 11 Dohody uzatvorenej medzi odporcom a jeho zamestnancami podľa ust. , ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania v rozsahu ako je ich možné dohodúť v kolektívnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX ( ďalej len dohoda). V konaní navrhovateľka nepreukázala, že by pri rokovaniach, ktoré predchádzali podpísaniu dohody o ukončení jej pracovného pomeru u odporcu navrhla štatutárnemu zástupcovi odporcu, aby jej nadbytočnosť u odporcu bola uvedená ako dôvod skončenia jej pracovného pomeru v dohode, že by sa na takomto dôvode s odporcom dohodla, prípadne, že by takýto dôvod navrhoval uviesť do dohody samotný odporca. Pokiaľ si teda navrhovateľka uplatnila nárok na vyplatenie odstupného z dôvodu organizačných zmien u odporcu a z toho plynúcej jej nadbytočnosti, musela preukázať, že organizačné zmeny u odporcu skutočne boli dôvodom na rozviazanie jej pracovného pomeru dohodou, a teda že medzi týmito organizačnými zmenami a rozviazaním pracovného pomeru dohodou existuje príčinná súvislosť. Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie súd dospel k záveru, že ani v tomto prípade navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a v konaní nepreukázala, že by u odporcu boli vykonané v rozhodnom období akékoľvek organizačné zmeny a nieto ešte organizačné zmeny, ktoré by mali za následok jej nadbytočnosť. Pokiaľ aj v minulosti dochádzalo ku znižovaniu pracovného úväzku navrhovateľky u odporcu vzhľadom na znižovanie počtu hodín matematiky a fyziky, tak je potrebné uviesť, že ku dňu XX.X.XXXX a doposiaľ odporca má pracovný úväzok na tieto hodiny v rozsahu 15 hodín týždenne. Okrem toho, navrhovateľka mala v pracovnej zmluve dohodnutú prácu stredoškolskej profesorky pre výučbu nielen matematiky a fyziky ale aj pre vyučovanie iných predmetov podľa potrieb školy. Neprehliadnuteľnou okolnosťou je aj skutočnosť, že podľa prílohy č. 2 k Nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia pre rok 2012 odporca mohol v mesiaci jún 2012 pri počte žiakov 381 ( pri koeficiente 10,5 žiakov / 1 pedagog. zamestnanec) zamestnávať 36,29 pedagogických zamestnancov na celý pracovný úväzok, pričom v tomto mesiaci zamestnával 29,3 pedagogických zamestnancov ( celkovo 31 pedagogických zamestnancov s celými a čiastočnými úväzkami), teda navrhovateľka nepreukázala, že pokiaľ by odporca nepristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru s navrhovateľkou dohodou, musel by jej dať výpoveď z pracovného pomeru podľa niektorého z písmen a) a b) ustanovenia , nakoľko inak by sa ocitol v situácii, kedy by nemohol splniť svoje povinnosti uvedené v ust. . Z týchto dôvodov súd aj návrh navrhovateľky na vyplatenie odstupného ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , avšak odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca sa tohto svojho nároku svojim podaním doručeným súdu dňa 6.5.2013 výslovne vzdal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.