Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/27/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému I. Y., pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. k § 155 ods. 1 Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného I. Y. a prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. februára 2013, sp.zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.mája 2013 v Trenčíne, takto

rozhodol:

I.

Podľa , , , , z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 2/ a v celom výroku o uloženom treste odňatia slobody, treste prepadnutia veci a ochrannom opatrení.

Napadnutý rozsudok v bode 1/ o vine ostáva nedotknutý.

Podľa sa obžalovaný I. Y., nar. XX.XX.XXXX v H. nad H., trvale bytom I. H. nad H.

o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2 Tr.zák., § 37 písm. m) Tr.zák., § 38 ods. 4 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. obžalovaný na výkon trestu odňatia sa zaraďuje do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr.zák. obžalovanému sa ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou.

II.

Podľa s a v e c v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol vo vzťahu k bodu 2/ zrušeného rozsudku.

III.

Podľa sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20.2.2013, sp.zn. , bol obžalovaný I. Y. uznaný vinným v bode 1/ rozsudku pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák. a v bode 2/ rozsudku pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. k § 155 ods. 1 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák. na skutkovom základe, že

1/ dňa 24.06.2012 v čase okolo 13,30 hodiny v H. nad H. na Ul. K. pri zadnom vchode bytového domu číslo XXXX počas slovnej hádky vulgárne nadával N. Q. a vyhrážal sa mu slovami "Zajebem Ťa, pustím tohto psa a s tou reťazou Ťa zajebem" a následne po upozornení Z. Q. tejto tiež vulgárne nadával a vyhrážal sa jej slovami: "Aj Teba zajebem, keď ťa stretnem samu", pričom počas nadávok odopol vodítko zo psa, z čoho poškodená Z. Q. mala obavu o svoj život a zdravie a poškodený N. Q. obavu o život a zdravie svojej manželky Z. Q.

2/ dňa 10.08.2012 v čase okolo 21.15 hodiny v H. nad H. na O. G. pred pohostinstvom "U Omara" pod vplyvom pervitínu po predchádzajúcej hádke s I. T., z vrecka nohavíc vytiahol so slovami "veď ja Ti ešte ukážem aj za tie peniaze" celokovový nôž - tzv. motýlik s dĺžkou čepele 9 cm, rozbehol sa smerom k nej a s nožom v pravej ruke sa ju pokúšal pichnúť do oblasti brucha, pred čím odskočila, uhla sa a nožom ju pichol do oblasti hrudníka vľavo, po čom sklopil nôž a odišiel preč, v dôsledku čoho I. T. utrpela povrchovú bodnú ranu na hrudníku vľavo vpredu neprenikajúcu do dutiny hrudnej bez poškodenia vnútrohrudných orgánov, ktoré zranenie si vyžadovalo liečbu a práceneschopnosť v trvaní 6 dní, pričom vzhľadom na smer útoku na oblasť hrudníka a brucha, ak by sa poškodená nevyhla útoku, mohlo dôjsť aj k poškodeniu dôležitého orgánu v dutine hrudnej a v dutine brušnej, ktoré zranenia by si vyžiadali dĺžku liečby a práceneschopnosť v trvaní viac ako 6 týždňov.

Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 7 Tr.zák. a s použitím § 41 ods. 2 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci a to: 1 ks celokovový nôž striebornej farby s dĺžkou čepele 9 cm. Zároveň mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr.zák. uložené ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podali odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaného voči výroku o uloženom treste odňatia slobody a tiež obžalovaný I. Y. voči výroku o vine a treste.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému I. Y. s tým, aby vo veci rozhodol odvolací súd sám tak, že obžalovanému uloží úhrnný trest odňatia slobody podľa § 155 ods. 1 Tr.zák., § 41 ods. 2 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m) Tr.zák. pri strede zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Poukazoval na to, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému nesprávne aplikoval ustanovenie Tr.zák., nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku už platil nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 28.3.2012, podľa ktorého v v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1 , teda okresný súd mal ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v trestnej sadzbe vypočítanej podľa Tr.zák. upravenej podľa , , , v rozpätí od 6 rokov do 13 rokov a 4 mesiace a nie ako to vypočítal súd v rozpätí od 4 rokov do 13 rokov a 4 mesiace.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu poukazoval na to, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, nakoľko v prípravnom konaní mu nebolo umožnené preštudovať celý vyšetrovací spis, ktorý bol neúplný, pretože nebol do neho zaradený jeho výsluch zo dňa 13.8.2012, ktorý mal vzťah k prejednávanej veci a tento bol do spisu doložený až obhajcom v konaní pred súdom. Takisto namietal, že nepodpísal zápisnicu o oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania. Pokiaľ ide o bod

1/ napadnutého rozsudku, v zásade poprel spáchanie tohto trestného činu nebezpečného vyhrážania sa poškodeným N. a Z. Q. s tým, že aj keď mal pri sebe psa, tento pes nie je bojovým plemenom, čo doložil aj jeho fotografiou s tým, že je to nie čistokrvná rasa Dalmatínec, ktoré psy nie sú bojové. Ďalej namietal, že nemal psa upnutého na reťazi ale na vôdzke, ktorá je špagátom. Z týchto dôvodov žiadal, aby bol oslobodený spod obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák.

Ďalej namietal trestnoprávnu kvalifikáciu jeho konania v bode 2/ napadnutého rozsudku, ako pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. k § 155 ods. 1 Tr.zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák. Poukázal predovšetkým na výsluch znalca MUDr. Malého, ktorým bolo preukázané, že išlo o útok nižšou intenzitou, o čom svedčí charakter a rozsah zranenia poškodenej a z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by obžalovaný chcel spôsobiť ťažší následok tak, ako to uvádza v obžalobe okresný prokurátor. Poukazujúc tiež na výpovede samotnej poškodenej I. T. ako aj svedka I. Y., žiadal, aby jeho konanie bolo právne posúdené len ako ľahké ublíženie na zdraví v zmysle § 156 Tr.zák. Taktiež poukazoval, že súd prvého stupňa nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy - výsluchy svedkov, znalecké skúmania ohľadne zistenia stôp na zaistenom nože - prítomnosť DNA poškodenej T. a preto z týchto dôvodov v tejto časti žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný doplnil odvolanie aj vlastnými písomnými podaniami doručenými priamo Krajskému súdu v Trenčíne, v ktorých namietal porušenie jeho práva na obhajobu v tom, že pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania nebola do spisového materiálu zaradená jeho výpoveď zo dňa 13.8.2012, kedy bol vypočúvaný policajtmi C. a I. a tiež niekto sfalšoval jeho podpis na zápisnici o oboznámení sa so spisom zo dňa 30.10.2012. Vo vzťahu k bodu 2/ napadnutého rozsudku namietal trestnoprávne posúdenie jeho konania ako pokus podľa § 14 ods. 1, k § 155 ods. 1 Tr.zák. s tým, že s poukazom na znalecký posudok MUDr. Jozefa Malého a malú intenzitu útoku, jeho konanie malo byť trestnoprávne kvalifikované len ako ublíženie na zdraví podľa § 156 Tr.zák. Vo vzťahu k bodu 1/ napadnutého rozsudku namietal, že nebolo preukázané hodnoverným spôsobom, že by sa vyhrážal manželom Q. a tiež poukazuje na to, že títo svedkovia vypovedali rozporuplne. Ďalej namietal nedostatky prípravného konania v tom, že výsluch svedkyne I. T. a svedka I. Y. bol vykonaný v neprítomnosti jeho obhajcu, ktorá skutočnosť zakladá porušenie jeho práv na obhajobu. Ďalej namietal obdobne ako jeho obhajca, že boli zamietnuté návrhy na doplnenie dokazovania, či už vyšetrovateľom pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania, alebo súdom prvého stupňa. Z týchto dôvodov žiadal, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená až prokurátorovi do prípravného konania.

Zástupkyňa krajskej prokurátorky na verejnom zasadnutí navrhla, aby krajský súd podľa zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a podľa rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží trest podľa Tr.zák., Tr.zák. s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 28.3.2012 s prihliadnutím na Tr.zák., , Tr.zák. a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody pri strede zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného JUDr. Peter Peružek uviedol, že vzhľadom k tomu, že pri postupe Okresného súdu Bánovce nad Bebravou došlo k procesnému pochybeniu, keď po zrušení uznesenia Krajským súdom v Trenčíne, ktoré sa týkalo námietky zaujatosti, okresný súd nikde ďalej neuviedol, že o takejto námietke po zrušení uznesenia sa nekoná, čím podľa obžalovaného zaťažil predmetné konanie vadou. Vzhľadom na dôvody odvolania uvedené v písomnom vyhotovení, ako aj prednesené na verejnom zasadnutí žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou a vzhľadom na ďalšie procesné pochybenia vrátil vec do prípravného konania. Zároveň žiadal odvolanie Okresného prokurátora Bánovce nad Bebravou ako nedôvodné zamietnuť

Obžalovaný na verejnom zasadnutí sa pripojil k návrhu svojho obhajcu, aby bol zrušený rozsudok okresného súdu a vec vrátená až do prípravného konania z dôvodov porušenia jeho práva obhajoby tak, ako to predniesol jeho obhajca.

Krajský súd na podklade odvolaní okresného prokurátora ako aj obžalovaného preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, proti ktorým podali odvolanie a takto zistil, že odvolanie obžalovaného je z časti dôvodné, a to v časti týkajúcej sa bodu 2/ napadnutého rozsudku, vo výroku o vine, ktoré jeho konanie bolo trestnoprávne kvalifikované ako pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. k § 155 ods. 1 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák. a z týchto dôvodov potom považoval odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné tak, ako sú nižšie rozvedené.

Krajský súd v Trenčíne po preskúmaní spisového materiálu a vyhodnotení vykonaných dôkazov vo vyšetrovaní ako aj tých, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dospel záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu v bode 2/ (pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. k § 155 ods. 1 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák.) pri hodnotení dôkazov je neúplný a teda záver súdu prvého stupňa je predčasný. Pokiaľ ide o bod 1/ napadnutého rozsudku (prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák.), odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako sú vyjadrené v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku.

K bodu 1/ napadnutého rozsudku:

Krajský súd ako už bolo uvedené, sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu s tým, že konanie obvineného, ktorý popiera spáchanie skutku, je jednoznačne preukázané výpoveďami svedkov poškodených N. Q. a Z. Q., o vierohodnosti ktorých svedeckých výpovedí nemá pochybnosti ani krajský súd. Teda týmito výpoveďami bolo preukázané, že obžalovaný sa týmto svedkom vyhrážal zabitím, pričom mal pri sebe psa, ktorý v zmysle platnej judikatúry je zaradený s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr.zák. ako zbraň, nakoľko jednoznačne za pomoci psa je takýto útok pri takomto trestnom čine z hľadiska jeho intenzity a nebezpečnosti v podstatnej miere zvýraznený. Teda svojím konaním naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák. Na základe týchto právnych záverov krajský súd odvolanie obžalovaného v tejto časti nepovažoval za dôvodné.

K bodu 2/ napadnutého rozsudku:

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu došiel k vyššie uvedenému záveru, že rozsudok okresného súdu v tejto časti, pokiaľ uznal obžalovaného vinným pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. k § 155 ods. 1 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák., na základe vykonaných dôkazov je predčasný. Vo vzťahu k tomuto bodu pri dôkazoch, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní, predovšetkým výsluchy svedkov I. T. a svedka I. Y., k týmto krajský súd uvádza, že tieto výpovede boli vykonané len pred výsluchom obvineného I. Y., neboli opakované po vznesení obvinenia a výsluchu obvineného, a preto v konaní pred súdom nemali váhu dôkazu v zmysle na preukázanie viny obžalovaného, pričom v ďalšom vyšetrovaní bolo porušené týmto spôsobom právo obhajoby obvineného. Tieto výpovede pred vznesením obvinenia postačovali pre záver vyšetrovateľa, že obvinený I. Y. je dôvodne podozrivý zo spáchania pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa Tr.zák. k Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa , Tr.zák. s poukazom na Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť 10.8.2012 voči poškodenej I. T., na základe ktorých výpovedí mu bolo vznesené obvinenie dňa 13.8.2012, ktoré uznesenie vyšetrovateľa bolo doručené I. Y. pred jeho výsluchom obvineného dňa 13.8.2012 o 19.00 hod. Porušenie práva obhajoby v prípravnom konaní krajský súd vidí v tom, že obhajca pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania dňa 2.11.2012 navrhol zopakovať výsluchy poškodenej T. a svedka Y. za jeho účasti, ktorý návrh bol vyšetrovateľkou odmietnutý, hoci výpovede svedkov T. a Y. boli vykonané 13.8.2012 v čase o 11.30, 17.15 a 16.00 pred výsluchom obvineného toho istého dňa, ktorý bol vykonaný o 19.00 hod. Vzhľadom k tomuto procesnému pochybeniu v prípravnom konaní, súd prvého stupňa mohol pri preukazovaní skutkového deja v bode 2/ napadnutého rozsudku prihliadať iba na výpovede svedkov I. T. a I. Y., ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a ktoré majú hodnotu dôkazu v zmysle pre preukazovanie, či skutok sa stal a či tento skutok spáchal obvinený. Tento právny záver krajského súdu vychádza jednoznačne zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR vo veci sp.zn. Tpj 63/2009 prijaté dňa 7.12.2009 podľa ktorého:

I. Obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením ( ), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa

II. Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup).

Výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu; taký charakter majú aj výpovede svedkov mladších ako 15 rokov ( veta druhá ).

III. Ak obvinený po vznesení obvinenia sám (prostredníctvom obhajcu) žiaden zopakovať výsluchy iných svedkov, je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby po posúdení dôkaznej situácie vo veci rozhodli o potrebe vykonať kontradiktórny výsluch svedka. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom.

Krajský súd na základe tohto právneho záveru považoval na podklade podaného odvolania obžalovaným rozsudok súdu prvého stupňa v bode 2/, kde uznal obžalovaného vinným pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. k § 155 ods. 1 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák. za predčasný, ktorá skutočnosť viedla krajský súd k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti a vráteniu veci na nové konanie a rozhodnutie okresnému súdu v nasledovnom smere.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného judikátu, resp. stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR, musí okresný súd ako súd prvého stupňa pri novom prejednaní a rozhodnutí sa dôsledne riadiť ustanoveniami , , , a

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.

Podľa pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že okresný súd musí opätovne vypočuť poškodenú I. T., I. Y. za prítomnosti znalca z odboru zdravotníctva a farmácia MUDr. Jozefa Malého, ktorý v prípravnom konaní podal znalecký posudok č. 90/2012. Je potrebné, aby súd prvého stupňa sa pri výsluchu svedkyne I.

T. a I. Y. zameral na podrobné zistenie priebehu skutkového deja, t.j. smerovanie útoku obvineného voči telesnej integrite poškodenej T. za pomoci bodno-rezného predmetu z hľadiska intenzity tohto útoku do určitej oblasti telesnej integrity poškodenej. Znalec po zhodnotení ich výpovedí sa musí vyjadriť konkrétne k samotnej intenzite vedenia útoku obvineným voči poškodenej, hodnotiac rozsah a miesto poranenia na tele poškodenej a na podklade jeho určenia (miesta poranenia), sa musí konkrétne vyjadriť, či v tejto oblasti tela človeka sa nachádzajú životne dôležité orgány, aké a v prípade vzniku ich poranenia z hľadiska intenzity a smeru vedenia útoku, či by mohlo dôjsť k ohrozeniu životných funkcií človeka. Až po takto vykonanom dokazovaní bude môcť súd prvého stupňa spolu s ostatnými dôkazmi rozhodnúť, či obžalovaný I. Y. svojím konaním naplnil skutkovú podstatu pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 14 k § 155 ods. 1 Tr.zák. alebo iba k § 156 ods. 1 Tr.zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák., ktorý prečin výtržníctva konaním obžalovaného je preukázaný.

Krajský súd na základe týchto právnych úvah vyslovených vo vzťahu k bodu 1/, 2/ napadnutého rozsudku rozhodol tak, že podľa , , , , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 2/ a v celom výroku o uloženom treste odňatia slobody, treste prepadnutia veci a ochrannom opatrení. Napadnutý rozsudok v bode 1/ o vine ostal nedotknutý. Obžalovaného I. Y. podľa odsúdil podľa Tr.zák., Tr.zák., Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa Tr.zák. zaradený do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa Tr.zák. mu bolo uložené ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou. Zároveň bola vec podľa vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol vo vzťahu k bodu 2/ zrušeného rozsudku.

Pri ukladaní trestu krajský súd sa dôsledne riadil zásadami pre ukladanie trestov tak, ako sú vyjadrené v § 34 Tr.zák. a hodnotiac osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný, pričom takisto bol 11-krát priestupkovo riešený, prihliadajúc na pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností s tým, že súd nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť, dospel k záveru, že pri uznaní viny obžalovaného v bode 1/ pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.zák., bude dostatočným na jeho prevýchovu trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, na výkon ktorého je potrebné ho zaradiť do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák., nakoľko v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o ostané námietky odvolania obžalovaného, ktoré smerovali k prípravnému konaniu v tom, že mu nebolo umožnené preštudovať celý vyšetrovací spis, ktorý bol neúplný, pretože nebol do neho zaradený jeho výsluch zo dňa 13.8.2012, ktorý mal vzťah k prejednávanej veci a tento bol do spisu doložený až obhajcom v konaní pred súdom a nepodpísal zápisnicu o oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, ako aj to, že súd prvého stupňa odmietol ním navrhnuté dôkazy - výsluchy svedkov, znalecké skúmania ohľadne zistenia stôp na zaistenom nože - prítomnosť DNA poškodenej T., ako aj skúmať jej duševný stav, tieto krajský súd nepovažoval za dôvodné a plne sa stotožnil so súdom prvého stupňa tak, ako to je vyjadrené v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku pri riešení týchto námietok.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto krajský súd ako odvolací súd nepovažoval za dôvodné z vyššie uvedených dôvodov a preto ho podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.