Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-145-2011.pdf
PDF · 101.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/145/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľa: IURIS, spol. s r.o., so sídlom Panenská 6, Bratislava, IČO: 35 683 074, zast. Mgr. Milošom Kachaňákom, advokátom so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, proti odporkyni: B., zast. JUDr. Janom Kotlíkom, advokátom so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, o zaplatenie 3.319,39.- eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 925,04.- eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi odporkyne JUDr. Janovi Kotlíkovi, advokátovi so sídlom Karloveská 6, Bratislava.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa v prejednávanej veci svojim návrhom domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť im sumu 3.319,39 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Navrhovateľ dôvodnosť podaného návrhu opieral o tom, že medzi účastníkmi bola dňa XX.X.XXXX uzavretá zmluva o zálohe, na základe ktorej bola odporkyni poskytnutá záloha na kúpnu cenu vo výške 3.319,39 eura, účastníci mali neskôr uzatvoriť kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorých predmetom mal byť pozemok parc. č. XXXX/X, roľa o výmere X,XXXX ha v k.ú. N.. V čl. II bod 2.4 zmluvy o zálohe sa navrhovateľ zaviazal do 6 mesiacov od uzavretia zmluvy predložiť odporkyni návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo návrh kúpnej zmluvy. Táto lehota 6 mesiacov sa netýkala tých nehnuteľností, o ktorých vlastníctvo sa vedú súdne spory. Nakoľko sú vyššie uvádzané pozemky stále predmetom súdnych sporov, povinnosť predložiť odporkyni návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo návrh kúpnej zmluvy navrhovateľovi do dnešného dňa nevznikol. Zároveň podľa čl. II. ods. 2.5: „Prijímateľ zálohy bude povinný Zložiteľovi zálohu vrátiť v prípade, že medzi stranami nedôjde do 6 mesiacov od uzatvorenia tejto zmluvy k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy lebo k inej dohode. Z tohto ustanovenia vyplýva, že odporkyňa je povinná vrátiť zálohu v prípade, že medzi účastníkmi nedošlo do 6 mesiacov od uzatvorenia zmluvy k uzatvoreniu inej zmluvy alebo dohody. Zároveň sa v tomto ustanovení neuvádza lehota, v ktorej je odporkyňa povinná vrátiť zálohu, po márneho uplynutí 6-mesačnej lehoty na uzatvorenie inej zmluvy alebo dohody. Preto navrhovateľ v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka odporkyňu dňa XX.XX.XXXX písomne vyzval na splnenie dlhu - vrátenie zálohy. Napriek tejto výzve na splnenie odporkyňa doposiaľ zálohu na kúpnu cenu nevrátila. Navrhovateľovi vznikol riadnym doručením výzvy odporkyni nárok na vrátenie zálohy a preto žiadal návrhu vyhovieť.
V priebehu konania navrhovateľ v nadväznosti na tvrdenia odporkyne a tiež predloženú zmluvu o prevode práv a povinností a zmluvu o budúcej zmluve čiastočne zmenil rozhodujúce skutočnosti,
pričom tvrdil, že po uzatvorení zmluvy o zálohe na kúpnu cenu bola medzi spoločnosťami IURIS a OBORA uzatvorená zmluva o prevode práv a povinnosti zo zmlúv o zálohách. Touto zmluvou, ktorá bola podpísaná XX. XX. XXXX, došlo v zmysle prílohe o postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti IURIS do spoločnosti OBORA. Následne došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu dodatku k zmluve o prevode práv a povinností zo zmlúv o zálohách, podľa ktorej bol v zmysle § 530 OZ navrhovateľ poverený vymáhať postúpenú pohľadávku vo svojom mene na účet postupníka, spoločnosti OBORA. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi spoločnosťou OBORA a odporkyňou uzatvorená zmluva o budúcej zmluve o kúpe pozemku. V zmysle bodu 4.2 zmluvy bola zmluva uzatvorená na dobu určitú do XX.XX.XXXX, resp. mohla byť predĺžená buď do právoplatného skončenia súdneho sporu alebo podľa bodu 4.3 do skončenia konania o dedičstve. Po skončení týchto konaní mala odporkyňa vyzvať spoločnosť OBORA na uzatvorenie kúpnej zmluvy písomne, k čomu podľa navrhovateľa nedošlo. Podľa ich názoru uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve nedošlo k odpadnutiu právneho titulu zálohy, ale táto zmluva o budúcej zmluve bola právnym titulom až do skončenia jej platnosti. Osobitne poukázal navrhovateľ na to, že uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve došlo k nahradeniu pôvodného titulu na vrátenie zálohy novým právnym rámcom vyplývajúcim zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve totiž v bode 1.2 odkazuje, že žalovaná prijala zálohu na kúpnu cenu vo výške 100 000 Sk podľa zmluvy o zálohe na kúpnu cenu. Práva z tejto zmluvy o zálohe boli postúpené na spoločnosť OBORA a preto navrhovateľ je oprávnený domáhať sa vrátenia sumy 100 000 Sk na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. To vyplýva z toho, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve zanikla uplynutím času, na ktorý bola uzavretá v súlade s ustanoveniami článku IV., bod 4.2, 4.3, nakoľko bola uzavretá na dobu určitú na XX.XX.XXXX a nedošlo k žiadnym skutočnostiam predpokladaným touto zmluvou, ktoré by jej platnosť predlžovali. Aj keď medzi uzavretím zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o zálohe na kúpnu cenu uplynulo viac ako 6 mesiacov, je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami naďalej trval záujem na kúpe a predaji pozemkov.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu poprela dôvodnosť návrhu. Namietala, že si splnila svoju povinnosť zo Zmluvy o zálohe na kúpnu cenu a uzavrela s navrhovateľom, resp. s osobou, na ktorú previedol svoje práva Zmluvu o budúcej zmluve, ktorá bola súdu predložená. Uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve odpadol právny titul na vrátenie plnenia navrhovateľovi zo Zmluvy o zálohe na kúpnu cenu a to podľa bodu 2.4. Zmluvy o zálohe na kúpnu cenu. Naplnenie podmienok dohodnutých v citovanom bode 2.4. Zmluvy o zálohe na kúpnu cenu by prichádzalo do úvahy, keby Zmluvu o budúcej zmluve s navrhovateľom vôbec neuzavrela. Ak by aj takýto nárok navrhovateľovi vznikol, dňom XX.XX.XXXX sa dozvedel, že na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu a od toho dňa začala bežať premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. v dĺžke dvoch rokov. Táto premlčacia lehota uplynula dňom XX.XX.XXXX. Návrh bol podaný dňa 14.6.2010, je preto podaný po uvedenej premlčacej lehote a preto odporkyňa namietla okrem námietky, že si svoju povinnosť splnila, taktiež premlčanie uplatneného nároku. Súčasne poukázala na to, že pokiaľ bola postúpená pohľadávka zo spoločnosti IURIS na spoločnosť OBORA, v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka malo byť toto oznámené dlžníkovi. Toto však oznámené nebolo. Na tom nemení nič ani dodatok, ktorý bol predložený. Právny stav je taký, že veriteľom je stále spoločnosť IURIS, lebo ani postupníkom, ani postupcom nebolo oznámené odporkyni postúpenie pohľadávky. Dokonca to nebolo uvedené ani vo výzve zo dňa 11.06.2010 pred podaním návrhu. Ďalej uviedla, že v máji 2009 sa podarilo vybaviť vlastníctvo k predmetným pozemkom a odporkyňa splnila všetky svoje povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve. Navrhovateľ, resp. spoločnosť OBORA, však už nemal záujem o tieto pozemky. Ohľadne predmetných nehnuteľností neprebiehali žiadne súdne spory, je pravdou, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzavretá až po uplynutí 6-mesačnej lehoty určenej v zmluve o zálohe. Prebiehali však na Okresnom súde Bratislava III. dedičské konania sp. zn. č. k. 30D 993/2007 a 30D 790/2008, ktoré predpokladala práve zmluva o budúcej kúpnej zmluve, konkrétne bod 4.3, kde sa hovorí, že zmluva o budúcej zmluve nekončí lehotou XX. XX. XXXX,. ak do XX. XX. XXXX boli podané návrhy na prejednanie dedičstva, čiže odporkyňa si dodržala svoje povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve, snažila sa o prejednanie predmetných nehnuteľností v dedičstve po prastarých rodičoch s tým, že bod 4.3 hovorí, že zmluva končí uplynutím 60 dní od doručenia písomného oznámenia o právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o dedičstve. Obidve tieto rozhodnutia boli právoplatné, jedno v roku XXXX a jedno v roku XXXX, čo však nič nemení na tom, že XX. XX. XXXX, čiže počas plynutia platnosti a účinnosti zmluvy o budúcej zmluve odporkyňa vyzvala spoločnosť Obora, s. r. o. a oznámila im, že je pripravená kúpnu zmluvu uzavrieť na základe zmluvy o budúcej zmluve. Zo strany IURIS ani OBORA už však záujem o uzavretie zmluvy prejavený nebol. Nakoľko odporkyňa dodržala všetky povinnosti, necíti sa byť povinná uhradiť navrhovateľovi požadovanú peňažnú sumu.
Navrhovateľ v nadväznosti na odporkyňou vznesenú námietku premlčania navrhovateľ uviedol, že k plynutiu premlčacej lehoty nepovažuje za významné, že medzi zánikom prvého dôvodu podľa zmluvy o zálohe na kúpnu cenu a vznikom druhého dôvodu podľa zmluvy o budúcej zmluve už premlčacia doba začala plynúť. Plynutie premlčacej doby bolo prerušené vznikom tohto nového dôvodu a zánikom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve začala plynúť nová premlčacia lehota. Podľa jeho názoru je rozhodujúci dátum, od ktorého dochádza k plynutiu premlčania nároku navrhovateľa, teda XX.XX.XXXX, deň nasledujúci po skončení platnosti zmluvy o budúcej zmluve. Žalobu, ktorá bola podaná 14. 06. 2010 preto považuje za podanú včas.
Tunajší súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov : Zmluva o zálohe z XX.X.XXXX, výdavkový pokladničný doklad z XX.X.XXXX, Oznámenie odporkyne z XX.X.XXXX, Výpis z LV č. XXXX zo XX.X.XXXX, Zmluva o prevode práv a povinností z XX.X.XXXX a Dodatok č. 1 k nej z XX.X.XXXX a Zmluva o budúcej zmluve z XX.X.XXXX.
Súd po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný skutkový stav, významný pre rozhodnutie súdu :
Účastníci konania dňa XX.X.XXXX uzavreli Zmluvu o zálohe na kúpnu cenu (ďalej len „zmluva o zálohe“), predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa vyplatiť odporkyni zálohu na kúpnu cenu vo výške 100.000 Sk, pričom zmluvné strany v zmluve konštatovali, že zmluvu uzatvárajú v rámci plnenia svojich záväzkov zo zmluvy o spolupráci medzi Združením občanom Bernolákova a navrhovateľom. V čl. 2, bod 2.4 sa zmluvy sa dohodli na tom, že prijímateľ zálohy bude povinný zložiteľovi zálohu vrátiť v prípade, že medzi stranami nedôjde do 6 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy alebo kúpnej zmluvy alebo inej dohode. Navrhovateľ vyplatil dňa XX.X.XXXX k rukám odporkyne v hotovosti sumu 100.000,- Sk (3.319,39.- eura).
Zo zmluvy o prevode práv a povinností zo zmluvy o zálohe (ďalej len „zmluva o prevode práv a povinností“), ktorú uzavrel navrhovateľ so spoločnosťou OBORA, s.r.o. (ďalej len „OBORA“) je zrejmé, že navrhovateľ touto zmluvou (so súhlasom odporkyne v zmysle čl. 5, bod 5.1 Zmluvy o zálohe) previedol na spoločnosť OBORA, s.r.o. všetky práva vyplývajúce zo zmluvy o zálohe a tiež tejto spoločnosti postúpil všetky pohľadávky, ktoré mu na základe zmluvy o zálohe vznikli voči odporkyni (a iným prijímateľom záloh podľa iných zmlúv). V Dodatku č. 1 zo dňa XX.X.XXXX k tejto zmluve o prevode práv a povinností, sa navrhovateľ a OBORA dohodli na tom, že navrhovateľ bude ako postupca na žiadosť postupníka vymáhať postúpené pohľadávky vo svojom mene a na účet postupníka.
Dňa XX.X.XXXX bola medzi odporkyňou a OBORA uzavretá zmluva o budúcej zmluve. V tejto zmluve sa konštatuje, že dňa XX.X.XXXX uzatvoril budúci predávajúci so spoločnosťou IURIS, s.r.o. zmluvu o zálohe na kúpnu cenu, na základe ktorej navrhovateľ vyplatil odporkyni zálohu v sume 100.000 Sk, pričom práva z tejto zmluvy boli postúpené na spoločnosť OBORA. V zmluve o budúcej zmluve sa odporkyňa a OBORA dohodli na tom, že uzatvoria kúpnu zmluvu ohľadne pozemku parc. č. XXXX/XX v k.ú. N. v znení, ktoré bolo súčasťou zmluvy, a to do 15 dní od doručenia výzvy budúceho kupujúceho budúcemu predávajúcemu. Túto výzvu sa budúci kupujúci (OBORA) zaviazal zaslať odporkyni v lehote do XX.X.XXXX a pre prípad, že odporkyňa nebude v tejto lehote zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníčka alebo spoluvlastníčka, sa dohodli na tom, že odporkyňa doručí budúcemu kupujúcemu písomné oznámenie o vydaní právoplatného rozhodnutia osvedčujúceho vlastníctvo odporkyne do 15 dní od vyznačenia jeho právoplatnosti a vykonateľnosti a budúci kupujúci doručí výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy do 15 dní od doručenia takéhoto oznámenia. Táto zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá na dobu určitú do XX.X.XXXX, pričom pre prípad prebiehajúceho dedičského konania bolo dohodnuté, že zmluva zaniká v lehote 60 dní od doručenia písomného oznámenia o skončení dedičského konania.
Odporkyňa dňa 30.6.2009 zaslala OBORA list, v ktorom jej oznámila, že z jej strany je možné pristúpiť k predaju predmetných nehnuteľností. V konaní nebolo preukázané, že by OBORA bola na tento list
odporkyne reagovala a k uzavretiu kúpnej zmluvy v súlade so zmluvou o budúcej zmluve doposiaľ nedošlo.
Žiadne ďalšie skutkové okolnosti, ktoré inak z listinných dôkazov vyplynuli, nemali zásadný význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci, a to so zreteľom na dôvody, pre ktoré súd návrh zamietol a preto je nadbytočné podrobnejšie sa nimi zaoberať.
Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
Súd je pri svojom rozhodovaní viazaný tým, ako navrhovateľ v návrhu, prípadne v priebehu konania popíše rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), o ktoré opiera uplatnené nároky. Týmto vymedzením je súd striktne viazaný (s výnimkou konaní, kde súd nie je viazaný návrhom, prípadne konaní, kde súd musí zohľadniť niektoré skutočnosti ex offo), nemôže tieto skutkové tvrdenia svojvoľne meniť ani modifikovať, a to na rozdiel od právnej kvalifikácie prezentovanej (ponúknutej) zo strany účastníka konania.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ v konečnom dôsledku domáhal zaplatenia požadovanej peňažnej sumy na tom skutkovom základe, že odporkyni vyplatil danú sumu na základe zmluvy o zálohe na kúpnu cenu, neskôr do jeho práv vstúpila spoločnosť OBORA, ktorej nároky je na základe zmluvy o prevode práv a povinností oprávnený vo vlastnom mene a na jej účet vymáhať aj súdnou cestnou, pričom povinnosť vrátiť vyplatenú zálohu odporkyni vznikla na základe zmluvy o budúcej zmluve, ktorú odporkyňa uzavrela so spoločnosťou OBORA a táto povinnosť doposiaľ nebola splnená.
Vychádzajúc zo špecifikácie rozhodujúcich skutkových okolností navrhovateľa, skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov a toho, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, bolo v konečnom dôsledku pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu rozhodujúce posúdenie otázky vecnej legitimácie, osobitne aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, v tomto konaní. Súd pritom dospel k záveru, že navrhovateľ v prejednávanej veci nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie požadovanej peňažnej sumy.
Pre posúdenie vecnej legitimácie účastníkov v konaní na súde je rozhodujúce ich hmotnoprávne postavenie. Navrhovateľ môže byť v konaní úspešný iba za predpokladu, že disponuje vecnou legitimáciu. V konaní o zaplatenie peňažnej sumy navrhovateľ disponuje vecnou legitimáciou iba vtedy, ak je účastníkom (subjektom) hmotnoprávneho vzťahu (vzťahov), z ktorého (ktorých) mu vyplýva voči odporcovi právo na zaplatenie požadovanej peňažnej sumy.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že bez zreteľa na to, či odporkyni vznikla povinnosť vrátiť vyplatenú zálohu na kúpnu cenu, nepochybne túto povinnosť, ak jej aj vznikla, nie je povinná splniť navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nie je v takom právnom postavení, z ktorého by mu vyplývalo právo žiadať od odporkyne zaplatenie peňažnej sumy 3.319,39 eura, ktorej zaplatenia sa v konaní domáhal.
Rozhodujúce pre vyššie uvedený záver bolo právne nástupníctvo medzi navrhovateľom a spoločnosťou OBORA týkajúce sa zmluvy o zálohe a ďalších vzťahov súvisiacich s úmyslom a zámermi týkajúcimi sa prevodov pozemkov v k.ú. N., v spojení s tvrdeným okamihom vzniku uplatneného nároku.
Zmluvnou stranou zmluvy o zložení zálohy zo dňa XX.X.XXXX bol navrhovateľ. Navrhovateľ však platne (keďže išlo o zloženú zmluvu, na postúpenie pohľadávok sa súhlas dlžníka nevyžaduje a „veriteľský“ súhlas na prevzatie záväzkov bol udelený vopred v zmluve o zálohe) postúpil na spoločnosť OBORA všetky pohľadávky, ktoré vznikli o zmluvy o zálohe a previedol na túto spoločnosť aj všetky práva z tejto zmluvy vzniknuté. V dôsledku uzavretia tento zmluvy o prevode práv a povinností sa potom namiesto navrhovateľa stala zmluvnou stranou zo zmluvy o zálohe spoločnosť OBORA. Osobitne treba v súvislosti so zmluvou o prevode práv a povinností poukázať na to, že súčasťou prevodu (postúpenia) boli podľa zmluvy iba práva a povinnosti, ktoré už existovali v čase jej uzavretia, nie však už práva a povinnosti,
ktoré v súvislosti so zamýšľaným odkupovaním pozemkov, mohli, či mali, vzniknúť po uzavretí zmluvy o prevode práv a povinností. Práve táto okolnosť je pre posúdenie aktívnej navrhovateľ v prejednávanej veci kľúčová. Ako sa totiž obaja účastníci (zmluvné strany) zhodli a nebolo medzi nimi sporné a ako to navrhovateľ tvrdil v rámci zmenených rozhodujúcich skutočností, od ktorých odvodzoval dôvodnosť podaného návrhu, ktorými bol súd striktne viazaný, právo na zaplatenie požadovanej peňažnej sumy nevyplývalo z pôvodnej zmluvy o zálohe na kúpnu cenu, ale zo zmluvy o budúcej zmluve, uzavretej medzi odporkyňou a spoločnosťou OBORA. Táto zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej malo vzniknúť uplatnené právo však bola uzavretá až po uzavretí zmluvy o prevode práv a povinností. Preto, pokiaľ aj vznikla odporkyni povinnosť vrátiť vyplatenú zálohu v uplatnenej výške (čo za tohto stavu nebolo nevyhnutné skúmať), táto jej mohla vzniknúť iba voči spoločnosti OBORA, nie však voči navrhovateľovi. Na druhej strane, pre spoločnosť OBORA nie je navrhovateľ oprávnený vo vlastnom mene a na jej účet vymáhať (uplatňovať) súdnou cestou pohľadávky, ktoré vznikli až po uzavretí zmluvy o prevode práv a povinností a po uzavretí Dodatku č. 1 k zmluve o prevode práv a povinností.
Možno preto uzavrieť, že odporkyni nevznikla voči navrhovateľovi na základe zmluvy o budúcej zmluve povinnosť zaplatiť mu požadovanú peňažnú sumu a navrhovateľka nie je povinná navrhovateľovi túto sumu zaplatiť ani so zreteľom na zmluvu o prevode práv na povinností v znení dodatku č. 1 uzavretú medzi navrhovateľom a spoločnosťou OBORA.
Preto navrhovateľ v súčasnosti nie je účastníkom (subjektom) žiadneho hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého by odporkyni vyplývala povinnosť zaplatiť navrhovateľovi požadovanú peňažnú sumu a preto nedisponuje nevyhnutnou aktívnou vecnou legitimáciou v prejednávanej veci. Preto súd nemal inú možnosť, než návrh už len z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietnuť.
Pre úplnosť sa žiada uviesť, že v konaní boli predmetom vyjadrení a argumentácie oboch strán aj iné, otázky, vrátane námietky premlčania, vznesenej odporkyňou. So zreteľom na dôvody zamietnutia návrhu je však nadbytočné podrobne sa nimi zaoberať, keďže bez zreteľa na ich objasnenie, či posúdenie, i tak nebolo možné návrhu vyhovieť z už uvedených dôvodov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná a preto súd navrhovateľa zaviazal na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľky podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odporkyni vznikli v konaní trovy právneho zastúpenia za zastúpenie advokátom za nasledovných 7 úkonov právnej pomoci :
1. prevzatie a príprava zastúpenia 18.4.2012 - 121,17 eura + režijný paušál 7,63 eura
2. účasť na pojednávaní dňa 15.5.2012 (odročenom bez prejednania) - 30,29 eura (121,17/4) + režijný paušál 7,63 eura
3. rokovanie s protistranou 30.5.2012 - 80,78 eura (121,17/3x2) + režijný paušál 7,63 eura
4. písomné podanie zo 4.9.2012 - 121,17 + režijný paušál 7,63 eura
5. účasť na pojednávaní dňa 22.1.2013 - 121,17 + režijný paušál 7,81 eura
6. účasť na pojednávaní dňa 26.3.2013 - 121,17 + režijný paušál 7,81 eura
7. účasť na pojednávaní dňa 26.3.2013 - 121,17 + režijný paušál 7,81 eura
Pre úplnosť treba uviesť, že čo sa týka úkonu právnej pomoci - účasť na pojednávaní dňa 15.5.2012, za tento úkon bolo možné priznať len 1 odmeny, nakoľko predmetné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Preto súd odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z., zvýšenú o DPH 20 % (154,17 eura), keďže právny zástupca odporkyne je platiteľom DPH, len vo výške 925,04.- eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).