Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-167-2011.pdf
PDF · 106.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/167/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milan Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Judity Jurákovej, v právnej veci žalobcu: X.. S. T. E. W. N. Á. J. , J. XXX, I., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho l8, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 23.06.2011 č. KRPZ-KE-KDI2-P-90/2011 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Správny orgán prvého stupňa - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach rozhodnutím č. ORPZ-MI-ODI2-P-37/2011 zo dňa 12.04.2011 rozhodol, že žalobca svojím konaním v ňom uvedeným porušil § 19 ods. 1, 3 s poukázaním na § 137 ods. 2 písmeno c/ zákona č. 8/2009 a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písmeno g/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 22 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch mu uložil pokutu vo výške 50,- eur, ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný správny orgán - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 8, 041 02 Košice a tento rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-P-90/2011 zo dňa 23.06.2011 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach č. ORPZ-MI-ODI2-P-37/2011 zo dňa 12.04.2011 potvrdil. Žalované rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 30.06.2011.
Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán „vychádzal zo skutkového stavu veci, že X.. S. T. dňa 09.11.2010 v čase o 11.30 hod. viedol bicykel značky Liberta po ceste I/18 v I. po ulici V. pri miestnom cintoríne v smere na K., kde s týmto odbočoval vľavo na účelovú komunikáciu, pričom počas odbočovania vľavo vošiel do jazdnej dráhy za ním tým istým smerom idúceho osobného motorového vozidla továrenskej značky Peugeot 406, evidenčného čísla I.-XXXAR, ktoré viedol vodič D. C., čím X.. S. T. pre vodiča vozidla vytvoril náhlu prekážku, následkom čoho došlo prednou pravou časťou vozidla k zrážke s cyklistom a tým k dopravnej nehode. Vyššie uvedeným konaním X.. S. T. spôsobil dopravnú nehodu. Vodiči nemali použité alkoholické nápoje. Pri dopravnej nehode utrpel cyklista X.. S. T. ťažké zranenie s dobou liečenia a práceneschopnosti viac ako pol roka. K zraneniu iných osôb nedošlo. Pri dopravnej nehode došlo podľa predbežného odhadu policajta objasňujúceho dopravnú nehodu ku škode na vozidle a bicykli vo výške približne 2.030,- eur. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného X.. S. T. ako porušenie ustanovenia § 19 ods. 1, 3 zákona NR
SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona, čím ho uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Obvinený X.. S. T. proti rozhodnutiu o priestupku, ktoré vydal okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach dňa 12.04.2011 pod č. p.: ORPZ-MI-ODI2-P-37/2011 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uvádza, cit.: „...Odôvodnenie: OR PZ ODI v Michalovciach vydalo rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým som bol uznaný vinným za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a bola mi uložená pokuta vo výške 50,- eur. Proti tomuto rozkazu som podal „Odpor“ dňa 15.02.2011, v ktorom som jednoznačne dokázal výpočtom z údajov znaleckého posudku č. 3/2011 X.. Z., že tvrdenie v „Uznesení Okresnej prokuratúry Michalovce, že dopravnú nehodu som zapríčinil ja, je nepravdivé. Napriek tomu môj dôkaz pri prejednávaní môjho „Odporu“ dňa 12.04.2011 nebol zobraný do úvahy, dokonca nebol ani uvedený v zozname dôkazných materiálov, z ktorých ODI OR PZ v Michalovciach vychádzal pri rozhodovaní o priestupku dňa 12.04.2011. Odôvodnenie rozhodnutia o priestupku zo dňa 12.04.2011 považujem za nespravodlivé a žiadam, aby pri jeho prejednávaní na KDI KR PZ v Košiciach boli brané do úvahy fakty uvedené v mojom „Odpore“ zo dňa 12.02.2011“.
Prvostupňový správny orgán nevyhovel podanému odvolaniu, a preto ho spolu so spisovým materiálom a svojím stanoviskom v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v lehote 30 dní predložil krajskému dopravnému inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach začal dňa 26.05.2011 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Odvolací správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu - uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci zo dňa 09.11.2010, uznesenia o pribratí znalca z odboru cestná doprava X.. X. Z. zo dňa 09.11.2010, zápisnice o výsluchu svedka X.. S. T. zo dňa 14.12.2010, zápisnice o výsluchu svedka D. C. zo dňa 24.11.2010, zápisnice o výsluchu svedka W.T. D. zo dňa 24.11.2010, zápisnice o výsluchu svedka K. C. zo dňa 24.11.2010, záznamu dopravnej nehody zo dňa 09.11.2010, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 09.11.2010, náčrtku z miesta dopravnej nehody, plánku a fotodokumentácie miesta dopravnej nehody, úradného záznamu zo dňa 09.11.2010, zápisov o dychovej skúške X.. S. T. a D. C., predbežnej lekárskej správy X.. S. T. zo dňa 09.11.2010, znaleckého posudku č. 3/2011 X.. X. Z. z odboru doprava cestná, evidenčnej karty vodiča D. C., uznesenia o postúpení veci zo dňa 10.01.2011, uznesenia Okresnej prokuratúry Michalovce o zamietnutí sťažnosti X.. S. T. zo dňa 21.01.2011, rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 08.02.2011, odporu X.. S. T. voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok doručenému správnemu orgánu dňa 17.02.2011, evidenčnej karty X.. S. T. zo dňa 12.04.2011, zápisnice o prejednaní priestupku v neprítomnosti zo dňa 12.04.2011, rozhodnutia o priestupku zo dňa 12.04.2011, odvolania X.. S. T. proti rozhodnutiu o priestupku a stanoviska ODI k odvolaniu. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán dospel k záveru, že X.. S. T. spáchal daný priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona NR SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je vodič pred odbočovaním a počas odbočovania povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním, a je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť ako aj na ustanovenie § 19 ods. 3 citovaného zákona, v zmysle ktorého je vodič povinný pred odbočením zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy. Odvolací správny orgán taktiež považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona, v zmysle ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Z nazhromaždeného spisového materiálu vyplýva, že X.. S. T. ako vodič nemotorového vozidla svojím konaním porušil ustanovenie § 19 ods. 1, 3 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) cit. zákona, na základe čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
K tvrdeniam X.. S. T. v odvolaní, že: „OR PZ ODI v Michalovciach vydalo rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým som bol uznaný vinným za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a bola mi uložená pokuta vo výške 50,- eur. Proti tomuto rozkazu som podal
„Odpor“ dňa 15.02.2011, v ktorom som jednoznačne dokázal výpočtom z údajov znaleckého posudku č. 3/2011 X.. Z., že tvrdenie v „Uznesení Okr. prokuratúry Michalovce, že dopravnú nehodu som zapríčinil ja, je nepravdivé. Napriek tomu môj dôkaz pri prejednávaní môjho „Odporu“ dňa 12.04.2011 nebol zobraný do úvahy, dokonca nebol ani uvedený v zozname dôkazných materiálov, z ktorých ODI OR PZ v Michalovciach vychádzal pri rozhodovaní o priestupku dňa 12.04.2011“ odvolací správny orgán uvádza, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozkazu o uložení sankcie za priestupok postupoval v súlade s ustanovením § 87 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Obvinený X.. S. T. proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok podal v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom okrem iného uvádza: „Ak by vozidlo išlo predpísanou rýchlosťou 50 km/h, bolo by úsek cesty I/18 od predposlednej odbočky v dĺžke cca 200 m, prešlo za 14,4 sek. Pri rýchlosti 60,5 km/h (v uvedenej expertíze) prešlo tento úsek za 11,9 sek. Rozdiel týchto časov je 2,5 sek., čo pri rýchlosti bicykla cca 6 km/h pri prechode cez križovatku predstavuje vzdialenosť 4,16 m, ktorú by som prešiel do času, v ktorom nastala zrážka. Pri šírke jazdného pruhu cca 4 m by som bol v čase zrážky už na opačnom jazdnom pruhu a k zrážke by nedošlo. Ak vezmeme do úvahy aj možnosť pribrzdenia vozidla v čase 2,5 sek., je takéto tvrdenie ešte viac opodstatnené“. Prvostupňový správny orgán po obvineným X.. S. T. podanom odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok postupoval v súlade s ustanovením § 87 ods. 4 vyššie citovaného zákona, kde po podaní odporu rozkaz zrušil a pokračoval v konaní. K námietkam obvineného X.. S. T. uvedeným v odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok v časti týkajúcej sa „...výpočtom z údajov znaleckého posudku č. 3/2011 X.. Z....“ odvolací správny orgán uvádza, že znalec z odboru doprava cestná X.. X. Z. v znaleckom posudku spracoval analýzu zrážky a rozbor nehodového deja pomocou simulačného výpočtového programu PC-Crash 8.2 a Kolizie. Program PC-Crash 8.2 využíva trojdimenzionálny matematický model vozidla, to znamená, že vstupné údaje sa menia a zadávajú tak, aby vypočítaná konečná poloha a vypočítaný pohyb počas nehodového deja čo najviac zodpovedali skutočnej konečnej polohe a skutočnému pohybu účastníkov počas nehodového deja. Znalec X. Z. v znaleckom posudku v časti „Posudok“ podrobne rozpisuje podklady, z ktorých pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal. Okrem spisového materiálu, ktorý znalec podrobne opísal, znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku použil aj dostupnú literatúru. Obvinený X.. S. T. vo svojom odpore voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok uvádza „...rýchlosť bicykla cca 6 km/h pri prechode cez križovatku...“, pričom neuvádza zdroj, z ktorého uvedené informácie čerpal, neuvádza aké iné okolnosti pri výpočte rýchlosti bicykla a prejdenej vzdialenosti bral do úvahy (vek cyklistu, spôsob jazdy cyklistu, iné okolnosti a pod.). Znalec X.. X. Z. v znaleckom posudku (str. 14) uvádza „Rýchlosť pohybu cyklistu bola stanovená na základe veku cyklistu a typu bicykla z odbornej literatúry. Podľa výpovedí, cyklista sa pohyboval pri pravom okraji vozovky a následne stočil riadenie vľavo. Rýchlosť cyklistu je 2,6 - 4,2 m/s. Pri analýze nehodového deja som použil strednú hodnotu z tohto intervalu 3,4 m/s (12,2 km/h)“. Na základe vyššie uvedeného odvolací správny orgán zastáva názor, že na výpočty uvádzané X.. S. T. v odpore voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok nemožno prihliadať. Zo záveru znaleckého posudku (str. 18) vyplýva, že „Príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy cyklistu, ktorý pri odbočovaní vľavo vytvoril kolíznu situáciu, pričom vytvoril vodičovi vozidla prekážku náhlu“. Preto žalovaný mal za to, že priestupok spáchaný žalobcom bol dostatočným spôsobom zistený, zdokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia, lebo žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“).
Včas podanou žalobou zo dňa 21.08.2011, doplnenou podaním zo dňa 01.09.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach č. ORPZ-MI-ODI2-P-37/2011 zo dňa 12.04.2011. Žalobu odôvodnil obdobne ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu tým, že dňa 09.11.2010 bol pri prechádzaní naprieč cestu 1/18 na bicykli v mieste odbočky z tejto cesty za cintorínom v I. smerom na K. zrazený osobným motorovým vozidlom vedeným D. C.. Tvrdenie posádky vozidla, ktoré ho zrazilo, že zrážku zapríčinil on tým, že pri náhlom odbočení vľavo nedal znamenie o odbočovaní, prevzali vyšetrovacie orgány polície ako jediné možné a pravdivé, napriek tomu, že z právneho hľadiska je svedectvo zaujatých svedkov neobjektívne a nemusí byť pravdivé. Tieto skutočnosti uvádzal aj v odvolaní, avšak bezvýsledne. Žalobca uvádza, že je držiteľom vodičského oprávnenia 36 rokov a predpis o odbočovaní vľavo pozná. Vzhľadom na to, že pri zrážke utrpel otras mozgu a stratil vedomie nič z
priebehu udalostí si nepamätá. Je presvedčený, že orgány polície nemajú právo rozhodnúť o porušení jednoznačne len na základe svedectva zaujatých svedkov. Podľa výpočtu, ktorý predniesol prokurátor, by k nehode došlo aj v prípade, ak by vozidlo išlo predpísanou max. rýchlosťou 50 km/hod. To, že sa on, ako uvádza pohyboval tiež rýchlosťou približne 6 km/hod., a to naprieč jazdného pruhu, prokurátor nebral do úvahy. Svojím výpočtom načrtol inú teóriu priebehu zrážky, avšak ako uvádza, táto nebola vzatá do úvahy. Žiada, aby súd vyhlásil za nepravdivé tvrdenie prokurátora, podľa ktorého by k zrážke bolo došlo aj vtedy, ak by sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou 50 km/hod. Záverom sa domáha rozhodnutia, v zmysle ktorého bude konštatované, že sa priestupku nedopustil.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.02.2012 uvádza, že správne orgány vychádzali pri rozhodovaní z listinných dôkazov a podkladov tvoriacich súčasť priestupkového spisu, ktoré boli získané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Zavinenie dopravnej nehody žalobcom bolo preukázané nie len výpoveďou posádky vozidla, ale aj znaleckým posudkom, ktorý jednoznačne ako príčinu dopravnej nehody určil nesprávnu techniku jazdy žalobcu. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že výpovede svedkov sú nepravdivé, resp. zaujaté a správne orgány nemali nijaký dôvod pochybovať o ich dôveryhodnosti. Žalovaný uvádza, že vo svojom rozhodnutí sa podrobne zaoberal každou námietkou žalobcu a žiadny dôkaz uvedený v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku neostal bez povšimnutia. Správne orgány použili na zistenie skutkového stavu všetky prostriedky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, postupovali v súlade so základnými pravidlami konania a zhromaždené dôkazy boli postačujúce na vydanie meritórneho rozhodnutia. Preto žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť.
Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a konajúc v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalobe žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto (okrem iného) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
Podľa ust. § 22 ods. 3 zákona o priestupkoch v blokovom konaní možno uložiť za priestupok podľa ods. 1 písm. a) až i) pokutu do 650,- eur.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.
Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa do čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo.
Podľa ust. § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
Podľa ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
Jedným zo základných pravidiel správneho konania je pravidlo alebo tiež zásada materiálnej pravdy, podľa ktorej musí rozhodnutie správneho orgánu vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom priamo vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb., ale zároveň svojím obsahom je základom pre cit. ustanovenie § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967. Vyplýva z neho, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli dostatočne objasnené všetky okolnosti, ktoré sú jednak dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a takisto správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré pre neho vyplynuli z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnému stavu veci (presnosť zistenia).
Ak aj žalobca vo svojej žalobe namieta, že svedecké výpovede posádky vozidla, ktoré ho zrazilo, boli zaujaté, vôbec už neuvádza dôvody, prečo by to tak malo byť. Skutočnosť, že išlo o výpovede osôb sediacich v tom istom vozidle, argumentačne neobstojí.
Ak žalobca predložil svoj výpočet, podľa ktorého sa udalosti v priebehu dopravnej nehody udiali inak, súd k tomu dodáva, že tento výpočet nemôže z hľadiska dôkaznej sily obstáť v porovnaní so znaleckým posudkom súdneho znalca, ktorý má na preukázanie priebehu udalostí také technické prostriedky a iné prostriedky, ktoré žalobca, nakoľko je v tejto oblasti len laik, mať nemôže.
Správne orgány mali na preukázanie skutkového stavu k dispozícii dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise žalovaného, ktoré pri ich vyhodnotení preukázali zavinenie žalobcu.
Súdu na zhodnotenie preukázania skutkového stavu tak, ako tento vyplynul z rozhodnutí správnych orgánov, slúžili najmä zápisnica o výsluchu žalobcu, zápisnica o výsluchu všetkých osôb, ktoré sa nachádzali vo vozidle, pričom tieto osoby vypovedali o podstatných okolnostiach nehody zhodne, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, z ktorej napr. vyplýva, že v čase nehody neboli zhoršené poveternostné podmienky, a teda nemohlo byť zhoršené ani vizuálne posúdenie dopravnej situácie zo strany žalobcu, ako aj osoby, ktorá viedla motorové vozidlo, fotodokumentácia z miesta nehody, znalecký posudok s podrobne uvedenými postupmi, ktoré znalec pri plnení svojej úlohy urobil vrátane označenia použitej literatúry. Žalobca na žiaden z týchto dôkazov nereagoval tak, že by spochybnil či už jeho dôveryhodnosť alebo jeho výpovednú hodnotu.
Súd s poukazom na vpredu uvedený obsah odôvodnenia žalovaného rozhodnutia, s ktorým sa súd stotožňuje, majúc za to, že uvedenie ust. § 22 ods. 2 písm. a) a c) zákona o priestupkoch v odôvodnení žalovaného rozhodnutia je len zrejmou chybou v písaní, ktorú možno kedykoľvek odstrániť, mal preukázané, že žalovaný sa podrobne zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a že žalovaný na zistenie skutkového stavu aplikoval príslušné zákonné ustanovenia správne, pričom postupoval v súlade so základnými pravidlami správneho konania uvedenými v ust. § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. a dôkazy, ktoré vykonal boli dostatočné pre vydanie žalovaného rozhodnutia.
Pretože v danom prípade bolo nepochybne preukázané, že konanie, ktoré bolo žalobcovi kladené za vinu, bolo aj dostatočným spôsobom preukázané, súd po vyhodnotení dôkazov vykonaných v správnom konaní dospel k právnemu záveru zhodnému so závermi prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu, pretože vykonané dôkazy jednoznačne potvrdili, že predmetný skutok sa stal tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí a dôkazy boli zadovážené a vykonané zákonným spôsobom, preto žalobu žalobcu pomerom hlasov 3 : 0 podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.