Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_8P-104-2013.pdf
PDF · 70.88 KB
Case nature
Subarea
8P/104/2013
Uznesenie
Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu maloletú B. - B.Y., narodenú XX.XX.XXXX., bytom ako matka, dieťa rodičov R. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom M., R. XXX/X/X., Rakúska spolková republika a B.Y., narodeného XX.XX.XXXX, bytom S., D. XXB, o návrhu navrhovateľov 1) P. E., narodenej XX.XX.XXXX a 2) Q. E., narodeného XX.XX.XXXX, obaja bytom T., K. XXX/X,. na úpravu styku s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2013 sa navrhovatelia v 1) a 2) rade domáhali úpravy styku s maloletým dieťaťom.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
Jednou z podmienok konania je právomoc súdu konať v danej veci. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, pre ktorú nie je možné vo veci konať.
Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je na vyššie uvedenej adrese v Rakúskej spolkovej republike, kde býva so svojou matkou. Hoci má svoj trvalý pobyt prihlásený na adrese T., M. N. XXX/XX, je zrejmé, že na tejto adrese sa obvykle nezdržiava. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že nie je dôležité, či maloletá má alebo nemá hlásený trvalý, či prechodný pobyt; pre konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je právne relevantný obvyklý pobyt dieťaťa, teda pobyt kde sa obvykle zdržiava.
Súd pri skúmaní právomoci vychádzal z ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý upravuje rozsah právomoci slovenských justičných orgánov vo veciach starostlivosti o maloleté deti, keďže Nariadenie Rady č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností sa na konanie vo veci týkajúcej sa úpravy styku rodinných príslušníkov k maloletému dieťaťu nevzťahuje. Rovnako sa na konanie v predmetnej veci nevzťahuje ani Nariadenie Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občiansky a obchodných veciach.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia zákona má súd za to, že slovenský súd nemá právomoc vo veci rozhodovať, nakoľko maloletá Sára - Stanislava má obvyklý pobyt na území Rakúskej spolkovej republiky. Preto konanie vo veci zastavil.
Nakoľko nie je daná právomoc súdu z dôvodu, že právomoc má cudzozemský orgán, súd nerozhodoval o postúpení veci po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania tomuto cudzozemskému orgánu. V zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje vec v prípade, ak súd nemá právomoc z dôvodu, že má právomoc iný štátny orgán v Slovenskej republike. Súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. Zn. 5 Cdo 102/01 (judikát č .82/2002) a sp. zn. 3 Cdo 136/96 (judikát č. 52/1997). Judikát č. 82/2002 stanovuje: „ pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci (a ak nejde o prípad právomoci cudzozemského orgánu), musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť. Pokiaľ žiaden taký orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov a v odôvodnení sa ďalej uvádza že „v uznesení o zastavení konania pre nedostatok právomoci je súd povinný rozhodnúť, ktorému orgánu sa vec postupuje (výnimkou je právomoc cudzozemského orgánu)“. V judikáte č. 52/1997 sa v odôvodnení uvádza, že „ako z ustanovenia § 7, tak i § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku jednoznačne vyplýva že pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci (a ak nejde o prípad právomoci cudzozemského orgánu), musí tu existovať iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť“. Obe vyššie uvedené rozhodnutia ako výnimku z ustanovenia § 104 ods. 1 uvádzajú prípad, ak je daná právomoc cudzozemského orgánu, preto súd o postúpení veci nerozhodol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu jeho trov podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.