Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-173-2011.pdf
PDF · 117.92 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/173/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Marek Pazderák - AUTOSERVIS, s miestom podnikania v Košiciach, Repná č.20, IČO: 35 235 381, zastúpeného: JUDr. Martina Gombosová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Moldavská č.6 Košice proti odporcovi: C. X. D.., L.. X.X.XXXX, J. C. Č..XXX, zastúpenému: JUDr. Ľuboslav Zoľák, advokát, so sídlom v Sobranciach, Michalovská č.14, v konaní o zaplatenie 1.718,38 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.718,38 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 3.5.2009 do 12.5.2009 a vo výške 9% ročne od 13.5.2009 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Priznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 742,19 EUR, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 639,19 EUR a z iných trov vo výške 103 EUR (súdny poplatok) a ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Martiny Gombosovej, advokátky v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách štátu súd rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.8.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.718,38 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.718,38 EUR od 3.5.2009 do 12.8.2009 a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tej istej sumy od 13.5.2009 až do zaplatenia. Zároveň sa domáhal aj priznania náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil skutočnosťami, že pre odporcu v apríli 2009 vykonal opravu motorového vozidla, pričom cenu na opravu vyúčtoval faktúrou č. 60/2009 zo dňa 22.4.2009 vo výške 1.718,38 EUR, ktorá bola splatná dňa 2.5.2009. Odporca faktúru nezaplatil, ani na základe dodatočnej výzvy navrhovateľa.
Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom potvrdil, že predmetné vozidlo odovzdal navrhovateľovi do opravy za účelom výmeny čelného skla prostredníctvom svojho syna C. X. v mesiaci október 2008. Odporcovi za opravu zaplatil 10.000,- Sk. Navrhovateľovi sa nepodarilo vybaviť, aby opravu uhradila poisťovňa. Odporca sa bránil, že navrhovateľ nevykonal rozsah práce ako je uvedený vo faktúre, Tvrdil, že faktúrou vyúčtovaná položka „riadenie servo-kojo“, nebola ním požadovaná oprava. Odporca uviedol, že je ochotný zaplatiť len za to, čo skutočne bolo na vozidle vykonané a čo zároveň súvisí s poškodeniami, ktoré vznikli v dôsledku dopravnej nehody a to rozbitie čelného skla a kontrola riadenia. Ostatné práce, pokiaľ boli vykonané, navrhovateľ vykonal bez jeho súhlasu. Mal za to, že pokiaľ
navrhovateľ zistil potrebu vykonania opravy nad rozsah, ktorý si objednal, mal to odporcovi oznámiť a vyžiadať si jeho súhlas.
Na poslednom pojednávaní odporca namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, s odôvodnením, že nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu s navrhovateľom. Namietal, že navrhovateľ nepredložil žiaden protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla, s tým, že samotná skutočnosť, že odporca podpísal faktúru, v tomto smere nič neznamená.
Navrhovateľ k vyjadreniu odporcu uviedol, že odporca auto po oprave prevzal bez námietok voči rozsahu vykonaných prác a zároveň mu bola doručená faktúra, voči ktorej nič nenamietal. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca vzniesol námietky voči faktúre, až v tomto konaní, keď už bolo zrejmé, že mu poisťovňa poistné plnenie neposkytne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, znaleckým posudkom, ako aj oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsahu spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:
Z výpisu zo živnostenského registra SR súd zistil, že navrhovateľ má ako predmet podnikania zapísanú opravu motorových vozidiel a to od 4.9.2008.
Z faktúry č. 60/2009 zo dňa 22.4.2009, splatnej dňa 2.5.2009, súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za opravu motorového vozidla zn. Škoda Fabia, evidenčného čísla T. XXX R. spolu sumu 1.718,38 EUR, pozostávajúcu z nákladov na použitý materiál, ako aj z odmeny za vykonanú prácu.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že odporca si v januári 2009 objednal v jeho autoservise opravu motorového vozidla, poškodeného v dôsledku havárie. Písomná zmluva, ani písomná objednávka vystavená nebola z dôvodu vzájomných vzťahov; odporca je susedom brata navrhovateľa a aj v minulosti im navrhovateľ robil viaceré opravy a vzťahy boli medzi nimi bezproblémové. Odporca navrhovateľovi povedal, že o celú záležitosť sa bude starať jeho syn, pretože on rozbil auto. Oprava bola objednaná v rozsahu poškodenia súvisiaceho s haváriou. Okrem toho bola objednaná aj oprava motora. Následne bola vykonaná obhliadka motorového vozidla technikom poisťovne v priestoroch jeho autoservisu. Išlo o druhú obhliadku. Prvá obhliadka bola vykonaná technikom poisťovne na dvore rodinného domu odporcu. Pri tejto príležitosti bol spísaný protokol o ohliadke. Následne bola vykonaná druhá obhliadka, pri ktorej bolo konštatované, že je prasknuté aj servo riadenie. Pri tretej obhliadke poverený technik poisťovne do protokolu uviedol, že vymenené diely sú v súlade s obsahom faktúry č. 60/2009. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že obhliadka vykonaná poisťovňou Generali Slovensko dňa 5.6.2009 smerovala odkontrolovaniu vyfakturovaného plnenia zo strany navrhovateľa, pričom technik poisťovne konštatoval, že vymenené diely zodpovedajú faktúre. Poisťovňa ako nezávislý subjekt pritom mala najväčší záujem na tom, aby si riadne odkontrolovala plnenie, ktoré navrhovateľ vyfakturoval, pretože práve tento subjekt by bol povinný toto plnenie uhradiť. Oprava bola dokončená v apríli 2009, kedy navrhovateľ vystavil faktúru č. 60/2009. Vtedy odporca prevzal motorové vozidlo, aj faktúru, pričom na faktúre uviedol, že žiada, aby táto bola preplatená a finančné prostriedky poukázané zo strany poisťovne na účet navrhovateľa - autoservisu. Po motorové vozidlo prišiel odporca spolu s dcérou. Navrhovateľ potvrdil, že mu odporca zaplatil sumu 330 EUR. Táto však nebola zahrnutá do vystavenej faktúry a netýka sa predmetnej veci, pretože nebola zaplatená za opravu toho poškodenia, ktoré vzniklo v dôsledku havárie. Táto suma bola vyplatená za opravu motora, ktorá bola objednaná osobitne a ktorá nemala žiadnu súvislosť s haváriou.
Z originálu faktúry č. 60/2009, predloženej navrhovateľom súd zistil, že na strane 2 odporca požiadal, aby finančné prostriedky vynaložené na opravu vozidla boli poukázané na účet navrhovateľa (č.l. 62 spisu).
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že v čase opravy motorového vozidla a aj v súčasnosti je vlastníkom motorového vozidla zn. Škoda Fabia, evidenčného čísla T. XXX EI. Havarijnú poistku má uzavretú so spoločnosťou Generali poisťovňa. Predmetné motorové vozidlo dal k dispozícii na užívanie svojmu synovi C. X. ml., ktorý s ním havaroval. Poistnú udalosť ohlásil v predmetnej poisťovni jeho syn. Mal za to, že keď mu syn poškodil auto, nech auto dá do poriadku a celú záležitosť nech vybavuje jeho syn. Nevedel preto presne uviesť, kedy jeho syn zobral auto do servisu. Mal vedomosť o tom, že nebola spísaná písomná zmluva, ani písomná objednávka. Uviedol, že jeho syn objednal opravu v rozsahu poškodenia,
ktoré vzniklo v dôsledku havárie a potvrdil, že prvá ohliadka motorového vozidla bola vykonaná na dvore jeho rodinného domu na O. ulici. Navrhovateľ nebol v autoservise, ani na žiadnej z obhliadok. Potvrdil, že faktúru, vystavenú navrhovateľom po skončení opravy prevzal, ako aj, že sa na nej podpísal, s tým, že zaväzuje poisťovňu, aby náklady za vykonanú opravu preplatila na účet navrhovateľa. Potvrdil tiež, že faktúru po jej prevzatí nenamietal a to ani rozsah vykonaných prác, ani použitý materiál. Následne mu bolo doručené vyrozumenie z poisťovne, že mu nepriznávajú poistné plnenie z dôvodu, že poistná udalosť bola nahlásená neskoro. Syn sa mu priznal, že zmeškal nahlásenie poistnej udalosti o deň alebo o dva.
Z poistného spisu zaslaného súdu poisťovňou Generali Slovensko poisťovňa a.s. so sídlom v Bratislave súd zistil, že odporca má uzavretú zmluvu o havarijnom poistení s touto poisťovňou č. poistnej zmluvy 6800102016, ktorej predmetom je motorové vozidlo zn. Škoda Fabia evidenčného čísla T. XXX R.. Škodovú udalosť - dopravnú nehodu, ktorá sa stala dňa 3.12.2008, oznámil poisťovni dňa 18.12.2008 syn odporcu C. X., ktorý bol vodičom tohto vozidla v čase vzniku dopravnej nehody. Syn odporcu pri nahlásení poistnej udalosti popísal nehodu nasledovne: Išiel po ceste z obce Svinica smerom do Košíc, pričom ho oslepil oproti idúci kamión diaľkovými svetlami, v dôsledku čoho vyletel z cesty, preletel cez priekopu na väčšie kamene, v snahe sa im vyhnúť ho otočilo o 180 stupňov a skákavými pohybmi skončil v drevenom poraste.
Súd ďalej zistil, že syn odporcu C. X. ml. v Oznámení škody z poistenia motorových vozidiel v kolónke Rozsah škody uviedol: servo, predné čelo, chladič, čelné sklo, geometria, nárazník predný, nápravnica,, spojovačka, spojler (č.l. 138). K nehode nebola privolaná polícia.
Z Osvedčenia o evidencii motorových vozidiel súd zistil, že odporca je evidovaný ako vlastník tohto motorového vozidla od 24.7.2008. Rok výroby vozidla - 2004.
Zo zápisu o poškodení zo dňa 19.12.2008 súd zistil, že technik poisťovne uvedeného dňa uskutočnil prvú obhliadku motorového vozidla. V zápise sa uvádza poškodenie čelného sklo - doporučená výmena, predná náprava - doporučená kontrola geometrie, riadenie - doporučená kontrola (č.l. 47 spisu).
Zo zápisu o poškodení motorového vozidla (doobhliadka) zo dňa 15.4.2009 súd zistil, že technik poisťovne uvedeného dňa vykonal ohliadku motorového vozidla, pričom zaznamenal poškodenie spojlera predného nárazníka v spodnej časti (deformácia + poškrabanie) - doporučená oprava a lakovanie, zlomené predné čelo - doporučená výmena, deformáciu chladiča vody - doporučená výmena, poškodenie riadenia - prevodka - odlomený držiak - doporučená výmena, deformáciu nápravnice - doporučená oprava a poškodenie ľavej tyčky riadenia - ohnutie -doporučená výmena.
Zo zápisu o poškodení motorového vozidla (doobhliadka po oprave) zo dňa 22.4.2009 súd zistil, že technik poisťovne uvedeného dňa vykonal obhliadku vozidla a konštatoval, že boli vymenené čelo + chladič + riadenie a opravená bola ľavá tyčka riadenia.
Zo zápisu o poškodení motorového vozidla (doobhliadka) zo dňa 5.6.2009 súd zistil, že technik poisťovne uvedeného dňa vykonal ohliadku motorového vozidla. V zápise sa konštatuje, že vymenené diely zodpovedajú faktúre č. 60/2009. Ako poškodené časti sú v zápise uvedené: zadný pravý blatník, smerovka, ako aj nárazník, zadný nárazník pod lištou nárazníka vľavo, predný nárazník odretý nad evidenčným číslom vľavo a vpravo na rohu nad spojlerom, spojler v spodnej časti odretý. V zápise sa ďalej konštatuje, že navrhovateľ ako opravca predložil k nahliadnutiu aj nadobúdacie doklady k náhradným dielom, dodací list č. 9312 od firmy Askof s.r.o. Košice, ako aj, že podľa vyjadrenia opravcu (navrhovateľa) motorové vozidlo bolo prevzaté do opravy v polovici mesiaca január 2009 a okrem opravy vozidla v rozsahu faktúry bol opravovaný aj agregát z dôvodu nepravidelného chodu a to výmenou ventilov a hlavy. Oprava bola ukončená 22.4.2009.
Z listu poisťovne Generali Slovensko poisťovňa, a.s. zo dňa 6.7.2009 súd zistil, že poisťovňa odporcovi oznámila ukončila likvidácie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, z dôvodu porušenia Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 06, článku VIII ods. 1 písm. e/, v nadväznosti na článok X ods. 15, podľa ktorých je poistený povinný bez zbytočného odkladu, maximálne však do 15 dní od okamihu zistenia škodovej udalosti poisťovateľovi písomne oznámiť, že nastala škodová udalosť.
Z písomnej žiadosti zo dňa 22.4.2009 súd zistil, že odporca požiadal Generali Slovensko poisťovňu, a.s. o úhradu poistného plnenia na účet autoservisu - navrhovateľa. Predmetná žiadosť bola poisťovni doručená dňa 29.4.2009 (č.l. 72). Zároveň doručil poisťovni aj faktúru č. 60/2009.
Svedok C. X. ml., syn odporcu, vypovedal, že navrhovateľa pozná, je to brat ich suseda v mieste bydliska. Potvrdil, že motorové vozidlo mu na užívanie zapožičal jeho otec - odporca. V decembri 2009 havaroval. Pri havárii bolo poškodené len čelné sklo. Následne vozidlo vzal do opravy k navrhovateľovi, ktorému uviedol, že mu prasklo predné čelné sklo a zároveň, že niečo je aj s riadením, pretože auto uteká do strany, nejde rovno a požiadal ho o opravu. Počas opravy, v priebehu asi 4 mesiacov, sa prišiel pozrieť na motorové vozidlo do autoservisu približne 6x. Navrhovateľ ho oboznámil s tým, že má problémy s poisťovňou. Svedok potvrdil, že poistné plnenie zo strany poisťovne nebolo priznané, pretože poistnú udalosť nahlásil neskoro. Po oprave prišla vyzdvihnúť motorové vozidlo do autoservisu jeho sestra. Nevedel uviesť, kedy to presne bolo. Následne sa od svojho otca dozvedel, že navrhovateľ od neho žiada za opravu sumu okolo 40.000,- Sk, pričom otec sa svedka pýtal, ako je to možné, že je škoda taká vysoká a prečo by to mal platiť on. Svedok bol prítomný na prvej ohliadke, kedy bolo zaznamenané poškodenie čelného skla vozidla. Žiadne iné poškodenie po nehode nebolo evidentné. Potvrdil, že bol na mieste nehody spolu s technikom poisťovne a našiel tam kus plastu, ktorý mohol pochádzať zo spodku vozidla; uviedol však, že nie je isté, že sa jednalo o spodný plastový kryt práve z tohto vozidla.
Z výpovede svedkyne L. X., dcéry odporcu, súd zistil, že navrhovateľa pozná z videnia, je to brat ich bývalého suseda. Uviedla, že jej brat havaroval s autom, na ktorom bolo poškodené - rozbité predné čelné sklo. Jej brat odniesol auto do opravy a ona prišla auto po jeho oprave vyzdvihnúť do servisu.
Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Cestnej dopravy, odvetvia Technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel a na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil súdneho znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. Jeho úlohou bolo určiť, či skutočný rozsah prác a použitého materiálu vynaložených navrhovateľom na opravu motorového vozidla, zodpovedá vyúčtovaniu v zmysle faktúry č. 60/2009. Súdny znalec mal zároveň odpovedať na otázky, či rozsah prác a použitého materiálu zodpovedá rozsahu poškodenia vozidla, ktoré vzniklo v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 3.12.2008, alebo či táto faktúra obsahuje aj položky, ktoré nesúviseli s opravou poškodení súvisiacich s dopravnou nehodou. Zároveň mal odpovedať aj na otázku, či bola vykonaná aj oprava motora a či náklady na opravu motora boli zahrnuté do faktúry č. 60/2009.
Súdny znalec v posudku konštatoval, že poškodenia, ktoré boli uvedené v zápisoch poisťovne o poškodení vozidla, sú v plnej miere zdokumentované aj vo fotodokumentácii. Znalec konštatoval, že všetky faktúrou vyúčtované náhradné diely a materiálové položky, ako aj všetky vyúčtované práce, priamo súvisia so zisteným poškodením vozidla. Neboli zistené také náhradné diely alebo položky materiálu a práce, ktoré by boli vyúčtované a ktoré by s uvedeným poškodením vozidla priamo nesúviseli. Čo sa týka otázky, či pri predmetnej oprave bola vykonaná aj oprava motora, znalec konštatoval, že na základe predloženej fotodokumentácie, poloha a stav prednej časti motora nasvedčujú tomu, že motor bol čiastočne vymontovaný a rozobratý, avšak nie je možné určiť konečný rozsah v tejto súvislosti vykonaných prác. Jednoznačne však uviedol, že náklady na opravu motora neboli predmetom fakturácie vo faktúre č. 60/2009.
Podľa ust. § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
Podľa ust. § 652 ods. 2 Občianskeho zákonníka, opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.
Podľa ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca je vlastníkom motorového vozidla zn.Škoda Fabia R. T. XXX EI, ktoré bolo poškodené v dôsledku nehody dňa 3.12.2008. Vozidlo v čase nehody riadil syn odporcu, C. X. ml.. Najneskôr v januári 2009 bolo predmetné motorové vozidlo odovzdané na opravu do autoservisu navrhovateľa. Oprava bola dokončená dňa 22.4.2009, kedy došlo k prevzatiu motorového vozidla. Navrhovateľ cenu za opravu vyúčtoval faktúrou č.60/2009 zo dňa 22.4.2009, vo výške 1.718,38 EUR, ktorú doručil odporcovi. Odporca nepopieral, že vyúčtovanú cenu za opravu nezaplatil.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah z titulu zmluvy o dielo, resp. zmluvy o oprave veci v zmysle ust. § 652 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej odporcovi ako objednávateľovi vzniklo právo, aby mu navrhovateľ ako zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu motorového vozidla a navrhovateľovi ako zhotoviteľovi vzniklo právo, aby mu odporca zaplatil cenu za opravu.
Obranu odporcu, spočívajúcu v námietke pasívnej vecnej legitimácie a teda, že nebol objednávateľom opravy, preto nie je v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, súd považoval za účelovú.
Svedčí o tom viacero faktov, ktoré vyvstali z priebehu dokazovania. V prvom rade je potrebné uviesť, že odporca túto námietku uplatnil až v závere tohto konania. Z jeho predchádzajúcich, či už písomných alebo ústnych vyjadrení totiž vyplýva, že namietal len rozsah vykonaných prác, s tým, že tento nezodpovedá vystavenej faktúre, pričom faktúrou vyúčtovaná položka „riadenie servo-kojo“, nebola ním (odporcom) požadovaná oprava, ďalej, že je ochotný (odporca) zaplatiť len za to, čo skutočne bolo na vozidle vykonané a čo zároveň súvisí s poškodeniami, ktoré vznikli v dôsledku dopravnej nehody a to rozbitie čelného skla a kontrola riadenia a ostatné práce, pokiaľ boli vykonané, navrhovateľ vykonal bez jeho súhlasu. Mal za to, že pokiaľ navrhovateľ zistil potrebu vykonania opravy nad rozsah, ktorý si objednal, mal to odporcovi oznámiť a vyžiadať si jeho súhlas. Ďalšou skutočnosťou, svedčiacou pre vyššie uvedený záver súdu je, že keď odporca prevzal od navrhovateľa faktúru za opravu, túto podpísal a zároveň v nej splnomocnil svoju poisťovňu, aby poistné plnenie z jeho havarijnej poistky poukázala na účet navrhovateľa a zároveň písomnou žiadosťou zo dňa 22.4.2009 odporca požiadal Generali Slovensko poisťovňu, a.s. o úhradu poistného plnenia na účet autoservisu - navrhovateľa. Napokon, z výpovede samotného odporcu vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo požičal svojmu synovi C. X. ml. a mal za to, že keď mu syn poškodil auto, nech ho dá aj do poriadku a celú záležitosť nech vybavuje jeho syn, vrátane ohlásenia poistnej udalosti v poisťovni odporcu. Okrem vyššie uvedených skutočností je potrebné poukázať aj na vyjadrenie odporcu, že za opravu už navrhovateľovi zaplatil 10.000,- Sk.
Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že odporca sa od počiatku pokladal za objednávateľa opravy, keď sa bránil, že určitá položka ( nie však iné ) nebola ním objednaná, keď tiež vyjadril ochotu zaplatiť za vykonanú opravu (hoci len v ním vymedzenom rozsahu), ďalej, keď vykonanie ďalších prác (podľa neho prác nad rozsah objednávky), viazal na udelenie svojho súhlasu a tiež, keď bol ochotný, aby náklady na opravu boli hradené z jeho havarijnej poistky a napokon, keď za opravu aj fakticky navrhovateľovi zaplatil 10.000,- Sk.
Vykonaným dokazovaním - výsluchom odporcu i svedka C. X. ml. - preukázaná skutočnosť, že fakticky opravu motorového vozidla objednal u autoservise navrhovateľa syn odporcu, ktorý zároveň aj ohlásil poistnú udalosť v poisťovni odporcu, svedčí pre záver, že syn odporcu tak učinil na základe pokynov a teda, že škodu na svojom motorovom vozidle riešil tak, že na úkony s tým súvisiace odporca splnomocnil svojho syna. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákon (viď ust. § 31 a nasl.Občianskeho zákonníka) pre udelenie plnomocenstva na predmetný úkon a teda, na uzavretie zmluvy o oprave veci, nevyžaduje písomnú formu. Úkony, ktoré vykonal syn odporcu v jeho mene, v súlade s ust. § 22 ods.1 Občianskeho zákonníka, oprávňovali i zaväzovali priamo odporcu, ako zastúpeného.
Čo sa týka otázky platnosti zmluvy o oprave, z vykonaného dokazovania vyplynulo a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zmluva o oprave nebola uzavretá v písomnej forme; v písomnej forme nebola vyhotovená ani objednávka (zákazkový list), ani protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu opravy. Uvedené skutočnosti však zákon nesankcionuje neplatnosťou. Zmluva o oprave pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu.
Čo sa týka obsahu zmluvy, konkrétne rozsahu objednaných prác, súd dospel k záveru, že oprava bola objednaná v rozsahu poškodenia, ktoré vzniklo v súvislosti s nehodou zo dňa 3.12.2008. Uvedený záver vyplynul z výpovede navrhovateľa i odporcu. Hoci odporca sprvoti uvádzal, že objednaná bola len výmena čelného skla, neskôr dodal, že je ochotný zaplatiť okrem ceny za výmenu čelného skla aj cenu za kontrolu riadenia. Svedok C. X. ml. taktiež uviedol, že pri objednávaní opravy navrhovateľovi povedal, že riadenie nie je v poriadku, auto „uteká“ do strany. Napokon, odporca vo svojej výpovedi uviedol, že jeho syn objednal opravu v rozsahu poškodenia, ktoré vzniklo v dôsledku havárie. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na dokumentáciu, tvoriacu poistný spis poisťovne Generali Slovensko a.s., z ktorej je zrejmé, že sám syn odporcu v Oznámení škody z poistenia motorových vozidiel uviedol širší rozsah škody v súvislosti s poistnou udalosťou a to servo, predné čelo, chladič, čelné sklo, geometria, nárazník predný, nápravnica, spojovačka, spojler.
Čo sa týka rozsahu poškodenia, ktoré vzniklo v súvislosti s nehodou, táto je zrejmá z jednotlivých Zápisov o obhliadke vozidla zo dňa 19.12.2008, 15.4.2009, 22.4.2009 a 5.6.2009, v ktorých poverený technik poisťovne konštatoval nielen poškodenie čelného skla, ale aj prednej nápravy, riadenia, spojlera predného nárazníka v spodnej časti, predného čela, deformáciu chladiča vody, poškodenie riadenia - prevodka - odlomený držiak, deformáciu nápravnice, poškodenie ľavej tyčky riadenia - ohnutie, zadného pravého blatníka, smerovky, zadného nárazníka pod lištou nárazníka vľavo, odretie predného nárazníka nad evidenčným číslom vľavo a vpravo na rohu nad spojlerom, odretie spojlera v spodnej časti. Uvedené dôkazy pre posúdenie rozsahu poškodenia súd považoval za určujúce, vychádzajúc z podstaty havarijného poistenia, kedy je v záujme poisťovne vykonať šetrenie, preukazujúce, či poisťovňa je povinná poskytnúť poistenému poistné plnenie a v akom rozsahu. V tomto smere je potrebné prisvedčiť navrhovateľovi v tom, že poisťovňa ako nezávislý subjekt mala najväčší záujem na tom, aby si riadne odkontrolovala plnenie, ktoré navrhovateľ vyfakturoval, pretože práve tento subjekt by bol povinný toto plnenie uhradiť, pričom v poslednom Zápise o doobhliadke vozidla zo dňa 5.6.2009, vykonanej po fakturácii, zástupca poisťovne konštatoval, že vymenené diely zodpovedajú faktúre.
Záver, že predmetnou faktúrou navrhovateľ vyúčtoval cenu za opravu v súlade s objednávkou a teda, len cenu za materiál a prácu vynaložené na tie poškodenia, ktoré vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou, naostatok podporili aj výsledky znaleckého dokazovania. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že poškodenia, ktoré boli uvedené v zápisoch poisťovne, sú v plnej miere zdokumentované aj vo fotodokumentácii, pričom všetky faktúrou vyúčtované náhradné diely a materiálové položky, ako aj všetky vyúčtované práce priamo súvisia so zisteným poškodením vozidla. Znalec nezistil také náhradné diely alebo položky materiálu a práce, ktoré by boli vyúčtované a ktoré by s uvedeným poškodením vozidla priamo nesúviseli.
Čo sa týka obrany odporcu, že za opravu už zaplatil navrhovateľovi 10.000,-Sk, súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že uvedené tvrdenie je pravdivé; navrhovateľ uvedené tvrdenie potvrdil. Ako však vyplynulo z ďalšieho dokazovania, uvedená suma nepredstavovala cenu za opravu, vyúčtovanú faktúrou č.60/2009, ale tak ako to uviedol navrhovateľ, predstavovala osobitne účtovanú (bez faktúry) cenu za opravu motora, ktorá nesúvisela s poškodeniami v dôsledku nehody zo dňa 3.12.2008. Uvedený záver vyplynul jednak zo Zápisu z ohliadky motorového vozidla zo dňa 5.6.2009, v ktorom technik poisťovne konštatoval, že okrem opravy vozidla v rozsahu faktúry, bol opravovaný aj agregát z dôvodu nepravidelného chodu a to výmenou ventilov a hlavy a jednak aj závery znaleckého posudku, v ktorom súdny znalec jednoznačne konštatoval, že náklady na opravu motora neboli predmetom faktúry č. 60/2009 zo dňa 22.4.2009.
Čo sa týka námietky odporcu, že si objednal len výmenu čelného skla a kontrolu riadenia a ostatné práce navrhovateľ vykonal bez jeho súhlasu, pričom navrhovateľ, pokiaľ zistil potrebu vykonania opravy nad rozsah, ktorý si objednal, mal to odporcovi oznámiť a vyžiadať si jeho súhlas, súd v prvom rade poukazuje na vyššie uvedený záver o rozsahu objednanej opravy, z ktorého je potom zrejmé, že navrhovateľ
nemal v tomto smere žiadnu povinnosť. Jeho povinnosťou bolo v súlade s dohodou vykonať opravu poškodení súvisiacich s nehodou. Napriek tomuto záveru však súd považuje za potrebné dodať, že oznamovaciu povinnosť má zhotoviteľ voči objednávateľovi len v prípade, ak sa cena za opravu dohodla podľa rozpočtu alebo pevnou sumou (§ 635 ods.1,2 a § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé a ani odporca nepopieral, že cena za opravu dohodnutá nebola. V takomto prípade zhotoviteľa neviaže oznamovacia povinnosť a nemusí žiadať o schválenie prác. V prípade, ak cena nie je dohodnutá, v zmysle ust. § 634 ods.1 Občianskeho zákonníka treba poskytnúť primeranú cenu. Odporca cenu opravy z hľadiska jej primeranosti nenamietal; namietal rozsah objednaných resp. vykonaných prác. Preto súd uvedenú otázku neskúmal.
Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný a zaviazal odporcu na zaplatenie ceny za opravu vo výške 1.718,38 EUR.
Navrhovateľ sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Istina, z ktorej si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania, bola vyúčtovaná faktúrou č.60/2009 zo dňa 22.4.2009, splatnou dňa 2.5.2009. Keďže odporca v deň splatnosti dlh nezaplatil, prvý krát sa do omeškania dostal dňa 3.5.2009. Navrhovateľovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka preto od uvedeného dňa prislúchajú úroky z omeškania. Keďže navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil od uvedeného dňa, súd jeho návrhu vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009. Základná úroková sadzba stanovená ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 1,25% ročne; po zvýšení o osem percentuálnych bodov je vo výške 9,25% ročne. Počnúc od 13.5.2009 si navrhovateľ uplatnil úroky v nižšej, ako zákonom stanovenej výške, preto súd návrhu vyhovel a počnúc od 13.5.2009 priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal súd navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi, ktorý v spore úspech nemal.
Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 103 EUR (podľa položky 1a/ Sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6% z ceny predmetu konania), ako aj trovy právneho zastúpenia, pretože v tomto konaní ho zastupoval advokát.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 852,43 EUR.
Trovy právneho zastúpenia súd určil podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods. 1 a § 16 ods.3 vyhl.MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Základná sadzba tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby, vychádzajúc z hodnoty sporu, činí 81,33 EUR. Tarifná odmena v tejto výške patrí za tieto úkony: 1.prevzatie a príprava zastúpenia (22.2.2010), 2.písomné podanie vo veci samej na súd - žaloba (31.8.2010), 3.písomné vyjadrenie vo veci samej - k odporu (15.7.2011), 4. účasť na pojednávaní dňa 5.12.2011, 5. účasť na pojednávaní dňa 30.1.2012, 6. účasť na pojednávaní konanom dňa 2.5.2013, spolu vo výške 487,98 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj
tzv.režijný paušál vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Režijný paušál v roku 2010 predstavoval sumu 7,21 EUR a patrí za dva úkony uskutočnené v roku 2010. Režijný paušál v roku 2011 bol vo výške 7,41 EUR a patrí za dva úkony vykonané v roku 2011. Režijný paušál v roku 2012 bol vo výške 7,63 EUR a patrí za jeden úkon vykonaný v roku 2012. Režijný paušál v roku 2013 je vo výške 7,81 EUR a patrí za jeden úkon právnej služby. Režijný paušál spolu činí 44,68 EUR. Odmena spolu s režijným paušálom činia 532,66 EUR. Právnemu zástupcovi patrí v zmysle ust. § 18 ods.3 citovanej vyhlášky aj zvýšenie odmeny a náhrady hotových výdavkov /režijný paušál/ o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, pretože preukázal, že je platiteľom tejto dane podľa osobitného zákona. Uvedené zvýšenie predstavuje sumu 106,53 EUR. Celková odmena po tomto zvýšení činí 639,19 EUR. Súd nepriznal právnej zástupkyni odmenu za úkony právnej služby, vyúčtované ako vyjadrenie zo dňa 8.12.2011 a zo dňa 1.2.2012. Ide totiž o úkony, ktoré neboli zo strany súdu vyžiadané a zároveň ich nemožno považovať za účelne vynaložené.
Trovy, ktoré navrhovateľ účelne vynaložil v tomto konaní, sú spolu vo výške 742,19 EUR (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia).
V súlade s ust. § 149 ods.1 O.s.p. súd uložil odporcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu.
Rozhodnutie o trovách štátu súd ponechal na osobitné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku ( § 151 ods.3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )