Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-155-2013.pdf
PDF · 89.69 KB
Case nature
Subarea
4Co/155/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného L., s.r.o., so sídlom S. X., R., IČO: XX XXX XXX proti odporcovi H. I., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS U.., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu - P. O. E. T. so sídlom D., H. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. B. H., advokátom so sídlom E., Z. XXX/XX, o zaplatenie 825,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 12Ro/23/2012-60 zo dňa 06. februára 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi z m e ň u j e tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 141,79 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. B. H., advokáta, č. ú. XXXXX-XXX/ XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 19,33 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. B. H., advokáta, č. ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania 23,63 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa žalobou, doručenou súdu dňa 22.12.2011, domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 824,54 Eur (24.870,22 Sk) s 9% ročným úrokom z omeškania od 04.02.2011 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 14.2.2011 uzatvoril zmluvou o postúpení pohľadávok od Všeobecnej úverovej banky, a.s. Bratislava, vrátane pohľadávky voči odporcovi. Jeho právny predchodca uzatvoril s odporcom dňa 01.12.2006 Zmluvu k úverovému účtu (a číslo zákazníka) č. 22422458 s dodatkami na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby
- občanov. Odporcovi bola poskytnutá kreditná platobná karta a za účelom čerpania finančných prostriedkov kartou mu bol poskytnutý úver, ktorého podmienky boli určené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporca splátky úveru nehradil riadne a včas. Ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka navrhovateľa predstavovala sumu 825,54 Eur, ktorá pozostávala z istiny 791,99 Eur, riadneho úroku 0,00 Eur, úroku z omeškania 33,55 Eur a ostatných poplatkov 0,00 Eur. Z tohto dlhu odporca nezaplatil žiadnu sumu. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania. Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v súčasnosti je vo výkone trestu, a je v zlej finančnej situácii. Potvrdil prečerpanie prostriedkov na svojom účte. Žiadal, aby ho súd zbavil povinnosti platiť úroky z omeškania. Náhradu trov konania nežiadal. Do konania vstúpil z vlastnej iniciatívy vedľajší účastník na strane odporcu. Vzniesol námietku premlčania splátok, ktorých splatnosť nastala pred 22.12.2008. Žiadal aj náhradu trov konania. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa 115a ods. 2 O.s.p., lebo išlo
o drobný spor, neprevyšujúci istinu 1.000 Eur (§ 200a O.s.p.). Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, písomných vyjadrení účastníkov, zmluvy o bežnom účte s všeobecnými obchodnými podmienkami, výpovede, výpisu z konta odporcu, upomienky, a zistil tento skutkový stav veci: Právny predchodca navrhovateľa, VÚB, a.s. Bratislava, s odporcom uzavreli dňa 01.12.2006 Zmluvu obežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto č. 224224258, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá platobná karta s dohodnutým prečerpaním vo výške 497,91 Eur (15.000,- Sk) denne s úrokovou sadzbou 16,90 % ročne. Splatnosť povoleného prečerpania a celková výška prečerpania neboli v zmluve uvedené. Podľa bodu 4.10.8 písm. a) všeobecných obchodných podmienok je odporca povinný po zriadení povoleného prečerpania zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku peňažné prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte. Podľa výpisu z konta odporcu k predmetnému účtu bol dátum vzniku posledného evidovaného prečerpania dňa 27.09.2007 vo výške 791,99 Eur na istine a 33,55 Eur na úrokoch z omeškania. Listom zo dňa 17.12.2007 vyzval právny predchodca navrhovateľa odporcu, aby mu zaplatil zistené nepovolené prečerpanie vo výške 453,15 Eur (13.651,54 Sk) a oznámil mu, že ku dňu 17.12.2007 mu ruší limit prečerpania a jeho záväzok sa stal okamžite splatným. Súd poukázal na znenia ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, účinného do 01.01.2008, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., účinného od 01.07.2007, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.03.2010, § 879l, § 101 Občianskeho zákonníka a čl. 6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.apríla 2005. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi svojho nároku žalobou, uplatnenou na súde dňa 22.12.2011, teda podľa § 879l Občianskeho zákonníka sa tento nárok posudzuje podľa Občianskeho zákonníka, platného od 1.marca 2010, teda podľa vyššie citovaných ustanovení. Súd z úradnej povinnosti (ex offo), ako aj na námietku účastníkov skúma predmetnú zmluvu a zmluvy na ňu nadväzujúce za účelom ochrany spotrebiteľa, pretože v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa výpisu z konta odporcu jeho prečerpanie v žalovanej výške vzniklo ku dňu 27.09.2007 a podľa všeobecných obchodných podmienok je splatné okamžite, čo potvrdzuje aj písomná výzva banky zo dňa 17.12.2007 o ukončení limitu prečerpania. Teda pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou nasledujúci deň, t.j. dňa 28.09.2007 a podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka je premlčaná uplynutím všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty dňom 28.09.2010. Žalobný návrh bol podaný dňa 22.12.2011, teda po uplynutí tejto lehoty. Z tohto dôvodu súd návrh zamietol ako nedôvodný. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli, a žiadnu náhradu ani nežiadal. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného odporcu náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi vo výške 20 % podľa § 150 ods.2 O.s.p., pretože išlo o drobný spor. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia za 2 úkony (prevzatie veci a písomné vyjadrenie) po 561,45 Eur, t.j. 102,90 Eur, režijný paušál 2 x 7,63 Eur, t.j. 15,26 Eur, spolu 118,16 Eur, z toho 20 % je 23,63 Eur.
Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v tejto časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania 71,11 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov. Navrhovateľ zastáva názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie schopné samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže podľa § 25 z.č. 250/2007 Z.z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co 26/2012 a 3Cob 259/2011, ktorý v obdobných prípadoch vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej správy k z.č. 384/2008 Z.z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 6Co 141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 91/2012. V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co 100/2012. Vo veci
nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní nezastupuje. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za nadbytočné, účelové a nehospodárne.
Vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie aj vedľajší účastník. Bol názoru, že v spotrebiteľských veciach ust. § 150 ods. 1, 2 O.s.p. nie je možné aplikovať za predpokladu, že dodávateľ si uplatňoval nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nárok po použití nekalej obchodnej praktiky, prípadne nárok premlčaný a spotrebiteľ bol v konaní úspešný. Súd pri nepriznaní plnej náhrady trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou EÚ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Namietal, že argumentácia okresného súdu o dôvodoch pre krátenie náhrady je nepresvedčivá a nespravodlivá, s poukazom na to, že žalobcovi v konaniach, do ktorých nebol vedľajší účastník schopný vstúpiť z kapacitných dôvodov, náhradu trov konania za opakované a právne nenáročné žaloby nekráti. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/200/2012 zo dňa 08.08.2012. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý výrok zmeniť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov celého konania vo výške 182,04 Eur.
Navrhovateľ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. napadnutom rozsahu (vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka) bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 220 O.s.p. zmeniť.
Povinnosť nahradiť trovy konania sa v zmysle § 142 O.s.p. spravuje zásadou úspechu vo veci.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia čiastky 825,54 Eur s príslušenstvom. Dôvodom zamietnutia žalobného návrhu navrhovateľa v celom rozsahu bola skutočnosť, že navrhovateľ uplatnil svoje právo na súde až dňa 22.12.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, nakoľko splatnosť predmetnej pohľadávky nastala 28.09.2010. V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. má odporca, ktorý má vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník na strane odporcu mal rovnako ako odporca v konaní úspech, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. taktiež voči neúspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Odporcovi preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd prvého stupňa nepriznal.
Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 23.03.2012 doručil súdu písomné vyjadrenie k veci na začatie konania, v ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené považuje krajský súd odvolanie navrhovateľa za neopodstatnené.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, avšak nesprávne uplatnil na danú vec moderačné právo, znížil náhradu trov konania v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania len vo výške 20 %.
Podľa § 200 ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp. ich náhradu. Aplikácia tohto ustanovenia je zákonom viazaná na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník konania uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania.
V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie 825,54 Eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nedosahuje výšku 1.000 Eur a nejde o vec uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená prvá z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Druhá podmienka, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník konania uplatňuje, musia byť neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom konania, však splnená nebola. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že náhrada trov konania vedľajšieho účastníka v plnej výške predstavuje 102,90 Eur, pričom po uplatnení moderačného práva mu priznal 20 % z tejto sumy, t.j. 23,63 Eur. Vzhľadom na pomer výšky trov konania k sume, ktorá bola predmetom konania, krajský súd nepovažuje za správne uplatniť moderačné právo v danom prípade, a má za to, že vedľajšiemu účastníkovi patrí plná náhrada trov konania.
Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 141,79 Eur. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia 825,54 Eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa určuje len z istiny (nie z príslušenstva) a podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb /rok 2012/, predstavuje 51,45 Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky ) a vyjadrenie k žalobnému návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 102,90 Eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 7,63 Eur, t.j. spolu vo výške 15,26 Eur. Súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi nepriznal DPH z náhrady trov konania, nakoľko vedľajší účastník nepreukázal, že je platiteľom DPH. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka predložil spolu s odvolaním doklad, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty a odstránil tak tento nedostatok, krajský súd zvýšil odmenu a náhrady vo výške 118,16 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t.j. o sumu 23,63 Eur. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu vo výške 141,79 Eur.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 3, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 141,79 Eur, predstavujúca náhradu trov konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 8,30 Eur za podanie odvolania dňa 26.03.2013, režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH z odmeny a náhrad, t.j. 3,22 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .