Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-261-2013.pdf
PDF · 72.65 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/261/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ G. E., C. Š. XX, XXX XX C. E., X/ G. E., C. Š. XX, XXX XX C. E., obaja zastúpení: AK Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Sartorisova 10, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti odporcovi: ALBEDO, a.s., so sídlom Kolárska 8, 811 16 Bratislava, IČO: 35 776 528, zastúpený: Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát, so sídlom Nám. Matice slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 19.454,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 5C 108/2011-105 zo dňa 22.02.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa námietku odporcu podľa § 106 ods. 1 O.s.p. zamietol.
V rozhodnutí uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa domáhali voči odporcovi zaplatenia sumy 19.454,01 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnili tým, že dňa 04.11.2009 uzatvorili ako spotrebitelia s odporcom ako podnikajúcim subjektom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
- rodinného domu súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2 nachádzajúci sa v k.ú. C. E., vedený Správou katastra R. na F. Č.. XXXX, do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov. Investorom, ktorý predmetný dom postavil, bol vlastník nehnuteľnosti - odporca, ktorý výstavbu aj predaj realizoval v rámci podnikateľskej činnosti. Nakoľko stavba rodinného domu mala vady, ktoré odporca ani napriek výzvam navrhovateľov neodstránil, pristúpili navrhovatelia k uplatneniu si nároku na primeranú zľavu z ceny nehnuteľnosti v rámci súdneho konania, ktorú odvodili od znaleckého vyčíslenia predpokladaných nákladov na odstránenie vád a rovnako z nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s uplatnením si nároku zo zodpovednosti za vady.
Podaním doručeným súdu dňa 22.02.2012 odporca vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu a žiadal konanie zastaviť podľa § 106 ods. 1 O.s.p., nakoľko mal s poukazom na čl. VIII bod 4 Spoločných a záverečných ustanovení kúpnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania dňa 04.11.2009 za to, že vec by mal prejednať a rozhodnúť Stály rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave, zriadený obchodnou spoločnosťou IURA s.r.o.. Obsahom uvedeného zmluvného ustanovenia je rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami z právnych úkonov týkajúcich sa vyššie uvedenej kúpnej zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom pri IURA s.r.o.. Podľa názoru odporcu v danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko navrhovatelia mali možnosť obsah predmetnej kúpnej zmluvy ovplyvniť a rozhodnúť i o prijatí resp. neprijatí rozhodcovskej doložky.
Súd prvého stupňa vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu mál za to, že v prípade vyhovenia námietke odporcu a postúpenia veci rozhodcovskému súdu z dôvodu nedostatku právomoci by bola odňatá možnosť navrhovateľom 1/ a 2/ konať pred nezávislým súdom o otázke, či v danom prípade ide alebo nejde o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorú súd rieši ex offo ako predbežnú otázku. Uvedený postup súdu nespôsobí nijaký zásah do práv odporcu, nakoľko v
prípade, že súd predbežne vysloví, že sa nejedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, vec následne postúpi na rozhodnutie rozhodcovskému súdu.
Uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14.03.2013. Uviedol, že navrhovatelia mali dostatok času medzi doručením návrhu na uzavretie zmluvy a jej uzavretím. V konaní sa výpoveďou navrhovateľov rovnako preukázalo, že navrhovatelia o rozhodcovskej doložke výslovne rokovali, pričom túto nežiadali zo zmluvy vypustiť a s uzavretím rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky súhlasili. Navrhovatelia tak mali objektívnu možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, resp. vymieniť si absenciu takejto doložky v kúpnej zmluve. Túto možnosť nevyužili, čo nemožno pripísať na ťarchu odporcu. Poukázal na to, že rozhodcovský súd je povinný aplikovať rovnako ako všeobecný súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa (§ 31 ods. 3 ZoRK). Rozhodcovský súd nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 33 ods. 2 ZoRK). Uviedol, že každý účastník rozhodcovského konania sa navyše môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j) ZoRK). Vzhľadom na uvedené žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že konanie zastavuje alternatívne napadnuté uznesenie zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 17.04.2013. Uviedli, že sa v celom rozsahu stotožňujú s napadnutým uznesením prvostupňového súdu a jeho odôvodnením. V návrhu predmetnej zmluvy, ktorú navrhovatelia dostali, už rozhodcovská doložka bola od predajcu zapracovaná. Mali za to, že v predmetnej zmluve je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Ide o zákaz ustanovenia rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odseku 5 rovnakého ustanovenia je takáto podmienka neplatná. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 30/2013 zo dňa 25.02.2013, ktorý obsahuje nasledovný argument Krajského súdu v Banskej Bystrici: „Neprijateľnú podmienku v rozhodcovskej doložke vyžadujúcu od spotrebiteľa to, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní možno posudzovať podľa ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť právnych úkonov (pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona), na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.“. V predmetnom rozsudku Najvyšší súd konštatuje nasledovné: „Takéto ustanovenie takisto nemožno považovať za platne uzavretú rozhodcovskú doložku, keďže je v sporoch, v ktorých by bola voči povinnému uplatnená žaloba, musí sa podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. Teda v prípadoch, ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, nie je možné sa brániť mimo rozhodcovského súdu, čo sťažuje prístup povinnej ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.“ Pokiaľ ide o ustanovenie o rozhodcovskej doložke, mali za to, že jeho forma odporuje ustanoveniu § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, nakoľko nemá formu osobitnej zmluvy ani rozhodcovskej doložky k zmluve, ale tvorí súčasť zmluvy, navyše ods. 4 čl. VIII označeného ako Spoločné a záverečné ustanovenia. Taktiež poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 45/2013 zo dňa 29.01.2013, v ktorom je uvedené, že „Hlavnými dôvodmi neplatnosti rozhodcovskej doložky však bola najmä skutočnosť, že nebola ako súčasť formulárovej zmluvy individuálne dojednaná a splynula s ostatnými štandardnými ustanoveniami zmluvy.“ Záverom uviedli, že vyhovením námietke odporcu a postúpením veci rozhodcovskému súdu z dôvodu nedostatku právomoci by bola navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď námietku odporcu podľa § 106 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, a v prípade vyhovenia námietke odporcu a postúpenia veci rozhodcovskému súdu z dôvodu nedostatku právomoci by bola odňatá možnosť navrhovateľom 1/ a 2/ konať pred súdom. Z podanej žaloby je zrejmé, že navrhovatelia 1/ a 2/ si uplatňujú nárok na primeranú zľavu z ceny
nehnuteľnosti, ktorú odvodili od znaleckého vyčíslenia predpokladaných nákladov na odstránenie vád a nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s uplatnením nároku zo zodpovednosti za vady. V danej veci nejde o neplatnosť kúpnej zmluvy. Navrhovatelia 1/ a 2/ reklamovali vady na stavbe rodinného domu. Žiadali odporcu o odstránenie vád, ktoré doposiaľ neboli odstránené. Navrhovatelia v žalobe uviedli, že sa snažili dosiahnuť s odporcom vzájomnú dohodu. Po zistení, že dohoda o odstránení vád prevedenej nehnuteľnosti, možná nie je, pristúpili k uplatneniu si nároku na primeranú zľavu z ceny nehnuteľnosti v rámci súdneho konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.