Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-42-2024.pdf
PDF · 67.12 KB
Case nature
Subarea
17C/42/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobcu: R.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. brigády XX, O., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, o odsúdenie žalovaného za trestný čin a iné, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti, aby Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava bola odsúdená za trestný čin nakladania s cudzím majetkom podľa § 232 a § 238 Trestného zákona, finančným trestom vo výške 200.000 eur z a s t a v u j e.
II. Po právoplatnosti uznesenia vec p o s t ú p i Obvodnému oddeleniu PZ Nové Mesto - východ, Vajnorská 3179/ 25, Bratislava.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Mestskému súdu Bratislava I dňa 15.05.2024, ktorý postúpil vec tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a žalovanému uložil povinnosť okamžite vrátiť svojvoľne presunutý vklad späť na vkladnú knižku znejúcu na meno V. Y.. Súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením č.k. 17C/42/2024-9 zo dňa 27.05.2024, právoplatným dňa19.06.2024 ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Žalobca sa podanou žalobou ďalej domáhal, aby súd vydal rozsudok a Slovenskú sporiteľňu a.s. odsúdil za trestný čin nakladania s cudzím majetkom podľa § 232 a § 238 Trestného zákona, finančným trestom vo výške 200. 000 eur.
3. Podľa § 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
4. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
5. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 196 ods. 1 Zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt o podanom trestnom oznámení bez meškania
upovedomia Európsku prokuratúru, ak sa týka pôsobnosti Európskej prokuratúry. O prijatí trestného oznámenia podaného poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti trestného oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor alebo policajt poskytne na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.
7. Povinnosťou súdu je počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci, ktorej nedostatok spôsobuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania. K tejto vade ex officio prihliada každý stupeň či inštancia súdnej sústavy Slovenskej republiky. V prípade, ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, je jeho povinnosťou spoľahlivo ustáliť, do právomoci ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí. Ak takýto záver súd spoľahlivo urobí, konanie bezodkladne zastaví a postúpi vec tomu orgánu, do kompetencie ktorého daná právna vec patrí.
8. Z podania žalobcu je zrejmé, že sa domáha proti žalovanému, aby bol odsúdený za trestný čin nakladania pri správe cudzieho majetku. Postup pri vybavovaní trestnej veci upravuje Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, pričom ustanovený priebeh trestného konania nemožno obchádzať podávaním civilných žalôb. V prvom rade je potrebné podať trestné oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní (t.j. policajtovi alebo prokurátorovi). Ak po preskúmaní trestného oznámenia dospeje orgán činný v trestnom konaní k záveru, že existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, začne trestné stíhanie. Zároveň, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, orgán činný v trestnom konaní vydá uznesenie o vznesení obvinenia, po ktorom nasleduje vyšetrovanie (resp. skrátené vyšetrovanie) a až na základe výsledkov vyšetrovania môže prokurátor dospieť k záveru, že je vo veci dôvodné podať na stíhanú osobu obžalobu na príslušný súd. Žiadna iná fyzická alebo právnická osoba takúto právomoc nemá. Teda ani civilný súd nemá právomoc konať o takejto trestnej veci. Je možné podať orgánu činnému v trestnom konaní oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin (trestné oznámenie). Keďže mal súd preukázané, že predmetné konanie vykazuje neodstrániteľný nedostatok, ktorým je absencia právomoci civilného súdu, súd nemohol v konaní pokračovať a musel konanie zastaviť. Súčasne mal súd za to, že konanie o preskúmaní trestného oznámenia patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky a z tohto dôvodu aplikujúc citované zákonné ustanovenia rozhodol o postúpení veci tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom na skutočnosť, že na konanie o tomto podaní nemá civilný súd právomoc, žalobca procesne zavinil zastavenie konania, pričom žalovanému v konaní nevznikli žiadne trovy konania. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.