Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-365-2012.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/365/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu Východoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanému Ľ. O., A.. XX.X.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, s trvalým pobytom evidovaným na adrese XXX XX F., S. Š. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou P. E.Í., X. S. E. X. Q. A. S., o zaplatenie sumy 299,45 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 299,45 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
náhradu trov konania žalobcovi n e p r i z n á v a,
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške 17,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 13.7.2012 domáhal toho, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 299,45 eura.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že pri kontrole odberného miesta, ktorú vykonal 26.3.2010 zistil, na odbernom mieste O. X. S. X, kde sa zdržiaval prechodne v tom čase žalovaný, neoprávnený odber elektriny. Dobu trvania neoprávneného odberu od 13.1.2010 do 26.3.2010 určil podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 154/2005 Z. z. Škodu žalovanému vyúčtoval faktúrou znejúcou na 299,45 eura a škodu si uplatnil v trestnom konaní, v ktorom bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie; žalovaný mu škodu doposiaľ nezaplatil.
Platobným rozkazom XXRo/XXX/XXXX-X zo 17.7.2012 súd návrhu žalobcu vyhovel; pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk žalovanému ho uznesením XXC/XXX/XXXX-XX z 19.10.2012 zrušil v celom rozsahu a to postupom podľa § 173 ods. 2 O. s. p.
Po vykonaní šetrenia pobytu žalovaného, ktorý sa súdu zistiť nepodarilo, mu súd uznesením XXC/ XXX/XXXX z 19.3.2013 ustanovil postupom podľa § 29 ods. 2 O. s. p. opatrovníčku; opatrovníčka sa k žalobnému návrhu nevyjadrila. Písomne súdu oznámila, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Predmetom konania bol nárok žalobcu z právneho vzťahu, predmet ktorého nedosiahol sumu 1 000 Eur, išlo o drobný spor. Súd preto vo veci pojednávanie na prejednanie veci nenariadil a rozhodol na základe dôkazných prostriedkov, ktoré súdu predložil, resp. označil žalobca.
Súd sa oboznámil so zápisom o zistenom neoprávnenom odbere, faktúrou, výpočtom škody, výzvou žalobcu žalovanému, trestným rozkazom ako aj ostatnými písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:
Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere, ktorý u žalovaného ako odberateľa vykonal 26.3.2010 žalobca, bolo zistené, že na odbernom mieste XXXXXX bola odoberaná elektrická energia po tom, ako v rozvádzači merania bola porušená zabezpečovacia plomba na kryte svorkovnice elektromera. Následne bol kryt zdemontovaný a pripojený, čím bola neoprávnene zapojený prívod elektrickej energie. Výpočet škody bol vykonaný podľa vyhlášky č. 154/2005 Z. z. § 1 ods. 4 za 72 dní od 13.1.2010 do 26.3.2010.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 13.4.2010 žalobca žalovanému neoprávnený odber elektriny ako škodu žalobcovi spôsobenú vyúčtoval sumou 299,45 eura; na zaplatenie tejto sumy bol žalovaný vyzývaný písomne listom, ktorý bol na adresu žalovaného odosielaný 9.8.2011.
Trestným rozkazom XT/XX/XXXX z 5.8.2010 bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že v čase od 13.1.2010 do 26.3.2010 v mieste svojho prechodného bydliska na ulici O. X. S. X v F. vo svojom byte neoprávnene odberal elektrickú energiu tak, že v rozvádzači merania umiestnenom na prízemí obytného domu oproti schodom pripojil vývodový fázový vodič do vývodovej svorky elektromera, čím došlo k oživeniu bytovej inštalácie a následnému odberu elektrickej energie, pričom takto odoberaná energia nebola meraná ani fakturovaná. Žalobca bol vo veci nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 39 ods. 1a bod 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny.
Podľa § 1 vyhlášky č. 154/2005 Z. z. škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov. Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov, d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW. Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz, c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákonných ako aj iných právnych predpisov súd mal za to, že žalobný návrh bol podaný dôvodne. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Žalobca preto dôvodne žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu škody, ktorá tým žalobcovi vznikla vo výške, ako vyplýva z citovanej vyhlášky č. 154/2005 Z. z. Pokiaľ žalovaný žalobcovi škodu nenahradil, túto povinnosť uložil mu súd ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca náhradu trov s konaním mu vzniknutých nežiadal, preto mu súd náhradu nepriznal. Žalovaný, ktorý bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch, preto je povinný zaplatiť súdny poplatok žalovaný vo výške ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 a 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.