Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-379-2012.pdf
PDF · 74.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/379/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa S. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. na Č. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 proti odporcovi S. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Š. N. č. XXX zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom advokátom so sídlom v Prešove na Hlavnej ul. č. 89 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 7.6.2012 č.k. 40C/293/2010-239 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom a o trovách konania a vec v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľa naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 9.5.2005 sp.zn. 21P/44/2000 z 89,62 Eur na 140 Eur mesačne od 2.11.2010, ktoré ho zaviazal prispievať navrhovateľovi vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 957,22 Eur za obdobie od 2.11.2010 do 31.5.2012 povolil odporcovi splácať s bežným výživným v mesačných splátkach po 50 Eur do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V prevyšujúcej časti konanie zastavil.
Proti výroku o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zamietne návrh na zvýšenie výživného a žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil, z akého dôvodu zvýšil výživné na 140 Eur mesačne. Prezentoval názor, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb navrhovateľa a pokiaľ ide o jeho štúdium namietal, ako dlho už študuje. Konajúcemu súdu vytkol, že sa nevysporiadal s tým, či výživné nie je v rozpore s dobrými mravmi v nadväznosti na zistenie, že životná úroveň navrhovateľa prevyšuje tú jeho. V tomto smere uviedol, že mesačné náklady navrhovateľa v Holandsku, na drahé oblečenie a na spoločenský život prevyšovali celý jeho príjem na Slovensku. V tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že odporca musí mať nejaký zdroj príjmu, z ktorého si financuje svoje nadštandardné výdavky za situácie, keď jeho matka je evidovaná ako nezamestnaná, poberá od 1.9.2011 dávku v hmotnej núdzi a má priznané výživné v rozsahu 89,62 Eur. Uviedol, že keď bol navrhovateľ v Prahe na prijímacích pohovoroch, býval v špičkovom hoteli a stravoval sa v najlepších reštauráciách. Poukázal na to, že mu na štúdium v Holandsku požičal 1.500 Eur a od školy dostal finančný príspevok na štúdium 2.205 Eur. Žiadal, aby mu bola čiastka 1.500 Eur, ktorú poskytol navrhovateľovi započítaná do dlhu na výživnom. Namietal, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, či má schválenú stáž vo Švédsku, a či je platená. Konštatoval, že navrhovateľ sa nezúčastňuje zahraničných študijných pobytov pre svoje dobré výsledky v škole, ale výlučne z vlastnej vôle a pre nedostatok záujemcov. Poznamenal, že rozsah uspokojovania odôvodnených potrieb oprávneného je limitovaný reálnymi príjmovými pomermi povinného. Prezentoval názor, že je povinnosťou navrhovateľa korigovať svoje výdavky tak, aby boli primerané jeho veku a aj jeho reálnym možnostiam. Uviedol, že pracuje s čistým príjmom 800 Eur mesačne a jeho manželka s
príjmom od 530 do 680 Eur mesačne. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť k mal. W. v rozsahu 90 Eur mesačne a osobne sa stará aj o brata navrhovateľa M., voči ktorému si plní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu 70 Eur mesačne. Záverom poukázal na to, že navrhovateľ v rozhodnom období pracoval ako delegát v Turecku, a že vo svojom veku už nadobudol schopnosť sám sa živiť.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu v rozsahu 303,74 Eur a za režijný paušál v rozsahu 7,63 Eur. Poukázal na to, že odporca si už nemusí plniť svoju vyživovaciu povinnosť k M., pretože mu zanikla. Konštatoval, že štúdium v zahraničí je jeho šancou ako získať perspektívu širšieho množstva pracovných ponúk. Prezentoval názor, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu, aby mu prispieval na výživu 140 Eur mesačne, keď pracuje s čistým priemerným mesačným príjmom 800 Eur a jeho matka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi.
Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a o zastavení konania v prevyšujúcej časti neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal napadnuté výroky rozsudku aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Odvolací súd po preskúmaní spisu a konania, ktoré predchádzalo vyhlásenému rozsudku, dospel k presvedčeniu, že konajúci súd pochybil, ak neskúmal a neposudzoval zistený skutkový stav aj podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine, napriek tomu, že mu to priamo vyplýva zo systematického zaradenia tohto odseku do spoločných ustanovení o výživnom pre plnoleté deti, a že ho o to odporca opakovane žiadal v priebehu konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by príjmové a majetkové pomery oprávneného prevyšovali príjmové alebo majetkové pomery povinného, resp. ak by bola životná úroveň oprávneného vyššia ako tá, ktorú má povinný. V tejto súvislosti sa preto mal podrobnejšie zaoberať zložením výdavkov navrhovateľa, overiť si, či mu na ich uspokojovanie skutočne stačil grant a pôžičky, ktoré si za tým účelom zobral, vyhodnotiť, či boli nevyhnutné na zabezpečenie jeho základných potrieb alebo len na zvýšenie jeho životnej úrovne na úkor odporcovej. Odporca v tomto smere dôvodne poukázal na to, že jeho príjmy boli nižšie ako výdavky navrhovateľa počas štúdia v Amsterdame. Zarážajúce sú najmä výdavky navrhovateľa na značkové okuliare, koňak, oblečenie a na letecký 4 dňový pobyt v Prahe, počas ktorého minul takmer dvojnásobok čistého priemerného príjmu odporcu za situácie, že mal už dve pôžičky, a že jeho matka poberá len dávku v hmotnej núdzi. Zároveň mal podrobnejšie skúmať, v akom rozsahu si navrhovateľ dopĺňal zdroj svojej výživy, konkrétne, či mu jeho príjem z brigádnickej činnosti slúžil na dosiahnutie určitého prilepšenia alebo aj na uspokojovanie jeho nadštandardných potrieb. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, ak sa vôbec nezaoberal tým, či navrhovateľ nenadobudol schopnosť sám sa živiť, napriek tomu, že ho o to odporca opakovane žiadal v priebehu konania. Za okamih, kedy oprávnený nadobudne schopnosť samostatne sa živiť pritom súdna prax akceptuje ukončenie štúdia na vysokej škole v klasickej dobe trvania štúdia, t.j. 5 alebo 6 ročnej. V prípade, ak oprávnený prekročí štandardnú
dĺžku štúdia, je potrebné skúmať, z akých dôvodov sa tak stalo a či je ich možné vyhodnotiť ako objektívne. Navyše, v takých prípadoch je potrebné vyhodnotiť schopnosti oprávneného z toho hľadiska, či už počas dlhšieho štúdia nenadobudol schopnosť sám sa živiť a vysporiadať sa s tým, aký vplyv na to malo jeho zahraničné štúdium, jazykové kurzy, cestovanie a práca v zahraničí a pod.. Konajúci súd preto tým, že nevykonal dôsledne dokazovanie a nevysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie o zvýšení výživného, nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť jeho rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou vykonať dôsledne dokazovanie v naznačenom smere, podrobne sa zaoberať zložením výdavkov navrhovateľa z hľadiska § 75 ods. 2 Zák. o rodine, preveriť si tvrdenia navrhovateľa, že mu na ich uspokojovanie stačil grant a pôžičky, či brigádoval a ako príjem z brigád ovplyvňoval uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, v tejto súvislosti si preveriť tvrdenia odporcu, že navrhovateľ mal aj iné brigády, ako tie, čo deklaroval v priebehu konania, vysporiadať sa s otázkou, či navrhovateľ nadobudol schopnosť sám sa živiť podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, a s tým, aké dôvody opodstatňujú, že už študuje 7 rokov, prípadne v širšom rozsahu, ak sa to ukáže byť potrebné, opäť rozhodnúť a rozsudok odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny. V prípade, ak opätovne dospeje k záveru o potrebe zvýšenia výživného, bude jeho povinnosťou zaoberať sa tým, aký vplyv na jeho výšku má skutočnosť, že odporca dal navrhovateľovi pred jeho odchodom do Holandska 1.500 Eur na uspokojovanie jeho zvýšených potrieb.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.