Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-173-2012.pdf
PDF · 86.51 KB
Case nature
Subarea
26Cob/173/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: ThyssenKrupp Ferostav, spol. s.r.o., so sídlom Bešeňovská cesta 17, Nové Zámky, IČO: 34 144 137, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Euroboor s.r.o., so sídlom Dopravná 9, Levice, IČO: 36 567 353, o zaplatenie sumy 6.800,98 eura s prílsušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 16Cb/10/2011-114 zo dňa 24. septembra 2012, v časti V. výroku týkajúceho sa trov konania, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/10/2011-114 zo dňa 24. septembra 2012 v napadnutej časti mení tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.095,59 eura pozostávajúce z časti zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 414,63 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.680,96 eura, na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 19,11 eura pozostávajúce výlučne z trov právneho zastúpenia navrhovateľa v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.800,98 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.849,81 eura od 09.03.2010 do 20.06.2010, zo sumy 11349,81 eura od 21.06.2010 do 13.09.2010, zo sumy 9.849,81 eura od 14.09.2010 do 21.11.2010, zo sumy 8.269,81 eura od 22.11.2010 do 20.12.2010, zo sumy 2.069,81 eura od 21.12.2010 do 03.02.2011, zo sumy 1.069,81 eura od 04.02.2011 do 06.03.2011, zo sumy 569,81 eura od 07.03.2011 do 27.04.2011, zo sumy 69,81 eura od 28.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.566,99 eura od 10.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 910,11 eura od 12.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 3.028,61 eura od 17.03.2010 do zaplatenia a zo sumy 1.225,46 eura od 22.03.2010 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd prvého stupňa návrh zamietol. Zároveň navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok vo výške 579,87 eura prostredníctvom Daňového úradu Nitra po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcovi v zostávajúcej časti konania o zaplatenie 1.580 eur náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.010,91 eura pozostávajúce z časti zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 414,63 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.596,28 eura, na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa vo veci samej právne odôvodnil ustanoveniami § 409 ods. 1, § 447, § 450 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovení § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, § 146 ods. 2, § 142 ods. 3, § 149 ods. 1, § 160 ods. 1 OSP.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za to, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar, čím došlo medzi účastníkmi konania ku konkludentnému uzavretiu piatich kúpnych zmlúv v zmysle Obchodného zákonníka. Tým, že odporca neuhradil navrhovateľovi kúpnu cenu dodaného tovaru v lehote splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku a podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Keďže súčet úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (1% ročne + 8% bodov podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení) predstavoval 9%, navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil od odporcu v správnej výške, súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť uvedenú vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1500 eur za deň 21.06.2010 a zo sumy 1500 eur za deň 14.09.2010, kedy už odporca v omeškaní s platením týchto súm nebol, súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol, keďže po jeho upresnení nebol navrhovateľom vzatý v tejto časti späť. Nakoľko navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 1.029,-- eur, hoci tak bol povinný urobiť len vo výške 994,50 eura a pred začatím pojednávania vzal žalobný návrh v časti o zaplatenie 9.780 eur späť, súd prvého stupňa po zohľadnení výšky súdneho poplatku pripadajúceho na späťvzatú časť návrhu v sume 586,50 eura a súdneho poplatku vo výške 27,87 eura, ktorý bol ako preplatok vrátený navrhovateľovi, rozhodol o tom, že sa navrhovateľovi po krátení sumy 586,50 eura o 6,63 eura ešte vráti súdny poplatok vo výške 579,87 eura. Keďže mal navrhovateľ vo veci neúspech len v nepatrnej časti uplatnenej pohľadávky, súd prvého stupňa mu priznal plnú náhradu trov proti odporcovi. V zostávajúcej časti konania o zaplatenie sumy
8.200,-- eur ako aj v celej vyhovujúcej časti mu súd priznal náhradu trov v celkovej výške 2.010,91 eura, pozostávajúcich z časti zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 414,63 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.596,28 eura. Trovy právneho zastúpenia priznal súd prvého stupňa navrhovateľovi podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a to za 3 úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 po 320,34 eura z tarifnej hodnoty 15.000,98 eura (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 19.10.2010, písomné podanie na súd vo veci samej - žalobný návrh zo dňa 01.12.2010 a čiastočné späťvzatie žalobného návrhu zo dňa 06.04.2011), t.j. 961,02 eura a za účasť na pojednávaní dňa 24.09.2012 z tarifnej hodnoty 6.800,98 eura za 1 úkon právnej služby vo výške 237,34 eura + 2x 7,21 eura + 1x 7,41 eura + 1x 7,63 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Okrem uvedených náhrad priznal súd prvého stupňa navrhovateľovi podľa § 15a vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov za cestovné koncipientky substitúta právneho zástupcu navrhovateľa 15na pojednávanie dňa 24.09.2012 osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Levíc a späť vo výške 79,64 eura s DPH (2 cesty po 141 km x 0,183 eura/km + 2x 141 km x 1,40 eura vrátane DPH/1x 7,1 l/100 km), ako aj náhradu za stratu času podľa § 15b vyhlášky vo výške 98,80 eura (8 polhodín cesty na pojednávanie dňa 24.09.2012 z Bratislavy do Levíc a späť v uplatnenej výške 12,35 eura za jednu začatú polhodinu). Nakoľko je právny zástupca navrhovateľa od 10.07.2006 platiteľom DPH, súd v rámci trov právneho zastúpenia priznal navrhovateľovi aj DPH z odmeny a náhrad vo výške 190,02 eura (t.j. 655,10 eura x 19% + 327,75 eura x 20%). Súd nepriznal navrhovateľovi DPH z úkonu právnej služby za účasť na pojednávaní dňa 24.09.2012, režijného paušálu, cestovného a náhrady za stratu času z dôvodu, že bol na ňom zastúpený koncipientkou substitúta jeho právneho zástupcu, ktorý súdu v rámci vyúčtovania trov konania osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nepreukázal, že k uvedenému dňu bol platiteľom tejto dane.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v časti V. výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Poukázal na to, že v predmetnom konaní nebol dôvod na nepriznanie náhrady DPH prislúchajúcej k vykonaným úkonom právnej služby a k režijným paušálom, nakoľko ide jednak o skutočnosť známu súdu z jeho činnosti a jednak verejne dostupnú informáciu - zverejnenú na stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Nie je možné preskúmať správnosť postupu súdu pri rozhodovaní o nepriznaní DPH za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 29.04.2012, režijného paušálu, cestovných
náhrad a náhrad za stratu času. Zastal názor je rozhodnutie je v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné. Nie je možné sa stotožniť s konštatovaním súdu, že nemal preukázanú skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa je k uvedenému dňu platiteľom DPH, keď v odôvodnení rozhodnutia naopak uviedol, že právny zástupca navrhovateľ od 10.07.2006 je platiteľom DPH a priznal mu DPH k trom úkonom právnej služby a k trom režijným paušálom. Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty bolo jednak prílohou žalobného návrhu a rovnako aj prílohou vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo dňa 26.09.2012 a v zmysle skôr uvedeného je taktiež skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti ako aj verejne dostupnou informáciou. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa mal navrhovateľovi k trom úkonom právnej služby a k trom režijným paušálom priznať DPH v sadzbe 20% a nie 19%, nakoľko navrhovateľ bude ako platiteľ dane povinný z prijatého plnenia odviesť DPH v sadzbe 20%. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie v časti výroku o trovách konania zmeniť podľa § 220 OSP v súlade s vyčíslením trov konania. Zároveň si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 151,56 eura s DPH pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 142,40 eura s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 eura s DPH (podanie odvolania).
Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 24 OSP, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 25 ods. 1 OSP, ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Podľa § 25 ods. 3 OSP, advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie v časti V. výroku týkajúceho sa náhrady trov konania konkrétne v časti, kde navrhovateľ namieta predovšetkým nepriznanie DPH za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 29.04.2012, režijného paušálu, cestovných náhrad a náhrad za stratu času a zistil, že v tejto časti je odvolanie navrhovateľa dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť podľa § 220 OSP. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom oprávneného, že nie je možné sa stotožniť s konštatovaním súdu o nepreukázaní skutočnosti, že právny zástupca navrhovateľa je k uvedenému dňu platiteľom DPH, najmä s poukazom na odôvodnenie jeho rozhodnutia, kde naopak uviedol, že právny zástupca navrhovateľa od 10.07.2006 je platiteľom DPH a priznal mu DPH k trom ostatným úkonom právnej služby a k trom režijným paušálom. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o nepriznaní DPH za uvedený úkon právnej služby navrhovateľovi odôvodnil tým, že bol na ňom zastúpený koncipientkou substitúta jeho právneho zástupcu, ktorý súdu
v rámci vyúčtovania trov konania osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nepreukázal, že k uvedenému dňu bol platiteľom tejto dane.
V zmysle § 24 OSP sa môže účastník konania dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ide o zastúpenie na základe plnej moci, kde vzniká vzťah medzi zástupcom a zastupovaným. Z ustanovení § 25 a nasl. OSP vyplýva, že závisí od vôle účastníka, či a koho si zvolí za zástupcu. V prípade, ak si účastník za zástupcu zvolí advokáta, plnú moc udelenú advokátovi nemôže obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje, pričom zároveň je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva (subsitúciou). Tu je však potrebné poznamenať, že aj prípade substitučného plnomocenstva (zastupovania advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva alebo iným advokátom) vzťah medzi advokátom, ktorému účastník udelil plnomocenstvo (zástupcom) a účastníkom konania (zastúpeným) sa nemení, nepretransformuje sa vzťah medzi zastúpeným a iným advokátom alebo koncipientom (substitútom). S poukazom na uvedené preto nie je dôvodné tvrdenie súdu o nepreukázaní osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty koncipientkou substitúta, nakoľko je dôležitý vzťah vzniknutý na základe udeleného plnomocenstva účastníkom konania - navrhovateľom zástupcovi TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava. Jedná sa totiž o priznanie trov právneho zastúpenia na základe plnomocenstva udeleného účastníkom konania právnemu zástupcovi - v tomto prípade udelené TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., spoločnosti konajúcej Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom bez ohľadu na ďalšie substitučné plnomocenstvo udelené substitútovi. Podmienky na ich priznanie tak musí spĺňať zástupca TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., spoločnosť konajúca Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom.
Odvolací súd tak stotožniac sa s tvrdením navrhovateľa v podanom odvolaní mu priznal aj trovy právneho zastúpenia spočívajúce v 20 % DPH za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 29.04.2012, režijného paušálu, cestovných náhrad a náhrad za stratu času podľa § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 84,68 eura (20% z 237,34 eura + 7,63 eura + 79,64 eura + 98,80 eura), nakoľko z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že zástupca TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., spoločnosť konajúca Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom je platiteľom dane od 10.07.2006 (č.l. 110). Odvolací súd sa však nestotožňuje s tvrdením týkajúcim sa toho, že súd prvého stupňa mal navrhovateľovi k trom úkonom právnej služby a k trom režijným paušálom priznať DPH v sadzbe 20% a nie 19%, nakoľko navrhovateľ bude ako platiteľ dane povinný z prijatého plnenia odviesť DPH v sadzbe 20%. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a preto v tejto časti zostalo nezmenené. Súd prvého stupňa správne priznal navrhovateľovi aj sadzbu DPH vo výške 19% za úkony vykonané dňa 19.10.2010 a 01.12.2010, t.j. pred zmenou sadzby DPH a 20% DPH za úkon vykonaný dňa 06.04.2011, t.j. po zmene sadzby DPH. Každý úkon právnej služby sa totiž posudzuje jednotlivo podľa znenia zákona a vyhlášky účinnej v čase jeho vykonania.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd (viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorého predmetom je suma 84,68 eura) rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 3 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal trovy odvolacieho konania pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby - podanie odvolania vo výške 8,3 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky), režijného paušálu vo výške 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov vo výške 3,18 eura (§ 18 ods. 3 vyhlášky), spolu trovy odvolacieho konania vo výške 19,11 eura.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.