Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_20CoE-39-2013.pdf
PDF · 71.74 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/39/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného UNIQA poisťovňa, a.s., Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501 proti povinnému KANOA - STAR spol. s.r.o., Pri bitúnku 9, Košice, IČO: 31 677 461, pre vymoženie 155,12 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohuslava Hušťáka, Exekútorský úrad so sídlom Košice, Žriedlová 3, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 0Er 946/1998-22 zo dňa 22.5.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. § 203 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) účinného do 31.1.2002 s tým, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, teda že u povinného dôjde k jeho výmazu z obchodného registra.
Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie, podal odvolanie súdny exekútor. Poukázal na to, že oprávnený nedbal na požiadavku náležitej opatrnosti a predvídavosti. Vykonanými lustráciami bolo zistené, že povinný je nemajetný. Súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, ide o priamy nárok na náhradu trov exekúcie.
Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.
Podľa § 235 ods. 2 EP exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 203 EP účinného do 31.1.2012 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, povinný v priebehu exekúcie stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 23.4.2010. Ex offo výmazu predchádzalo zrušenie obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ súdny exekútor v podanom odvolaní argumentuje náležitou opatrnosťou oprávneného, je potrebné pripomenúť, že súdny exekútor je subjektom, ktorý sa má postarať o vykonanie exekúcie, a to bez ohľadu na činnosť resp. nečinnosť účastníkov konania. Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Súdny exekútor tak musí na jednej strane dbať o uspokojenie nárokov oprávneného, na druhej strane musí dbať na hospodárnosť konania. Teda úkony súdny exekútor musí vykonať resp. zvážiť ich vykonanie tak, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie.
Odbornej starostlivosti, ktorú musí zachovávať v prvom rade súdny exekútor sám, nenasvedčuje jeho postup v predmetnej veci. Z obsahu spisu totiž odvolací súd zistil, že v čase (3.12.2010), keď bol povinný už z obchodného registra vymazaný (23.4.2010), zaslal prvostupňovému súdu návrh na zastavenie exekúcie a ako dôvod zastavenia exekúcie uviedol nemajetnosť povinného (č. l. 10 spisu).
Ako vyplýva z ust. § 197 ods. 1 EP pravidlom je, že trovy exekúcie znáša povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich znáša oprávnený. Takúto situáciu predpokladá vyššie citované ustanovenie § 203 EP. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie.
Odvolací súd má za to, že oprávnený v danom prípade nezavinil zastavenie exekúcie, pretože ani pri vynaložení náležitej opatrnosti nemohol predvídať výmaz povinného z Obchodného registra a nenesie procesnú zodpovednosť za zastavenie exekúcie. Exekučné konanie bolo začaté dňa 2.7.1998 a povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 23.4.2010.
Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. II ÚS 12/05 zo dňa 13.1.2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že § 203 EP obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie za predpokladu, že súd po uvážení dospeje k záveru, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie.
Odvolací súd nespochybňuje konštatovanie prvostupňového súdu, že koncepcia náhrady trov exekúcie nie je postavená na nutnosti zaistiť súdnemu exekútorovi odmenu za jeho činnosť a na potvrdenie správnosti tohto záveru poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republiky, v zmysle ktorého: „Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sťažovateľova profesia so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného a povinného subjektu. Zdôraznil, že uvedené vyplývalo z právnych predpisov, ktoré boli sťažovateľovi známe vzhľadom na svoju všeobecnú záväznosť. Sťažovateľ však na druhej strane požíva výhodu, pretože súdni exekútori majú od 1. septembra 2005 exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument vlády, že sťažovateľ mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Za týchto okolností dospel Európsky súd pre ľudské práva k záveru, že bremeno, ktoré sťažovateľ v tomto prípade znášal, nebolo neprimerané alebo z iného dôvodu neakceptovateľné a nepredstavovalo nútenú prácu v zmysle článku 4 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Európsky súd vyhlásil sťažnosť ako celok za neprijateľnú.“ (dostupné http:// www.justice.gov.sk).
Odvolací súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že oprávnený nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, t.j. výmaz povinného z obchodného registra, a teda súdny exekútor nesie riziko, že nebudú uspokojené všetky jeho nároky pri výkone exekúcie.
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Súdny exekútor v odvolacom konaní úspešný nebol a oprávnenému v jeho priebehu žiaden trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.