Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_17C-142-2016.pdf
PDF · 73.49 KB
Case nature
Subarea
17C/142/2016
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E., F. XXX/XX, zastúpená JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou so sídlom Predmestská 8537/2 B, Žilina, proti žalovanému: B. G. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, C. D. E., zastúpený Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom so sídlom Veľká okružná 39, Žilina, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode z a s t a v u j e .
II. Ž i a d n a zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by súd vyporiadal BSM strán sporu, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 15P 334/2014-56 dňa 15.09.2015.
2. V priebehu konania podaním zo dňa 14.07.2023 žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu s odôvodnením, že vo veci došlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dňa 29.05.2023, ktorou vyporiadali celý spoločný majetok. Žalovaný podaním doručeným súdu 24.07.2023 súhlasil so späťvzatím návrhu a neuplatňuje si v konaní nárok na náhradu trov konania vzhľadom na mimosúdne urovnanie.
3. Je potrebné zo strany súdu uviesť, že spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú taxatívne stanovené. Právne účinky vyporiadania nastávajú dňom, keď došlo k dohode o vyporiadaní prípadne keď nastala právoplatnosť súdneho rozhodnutia o vyporiadaní alebo o schválení zmieru alebo márnym uplynutím trojročnej lehoty, na základe čoho platí nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva spôsobom uvedeným v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým zaniká možnosť vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Súd je toho názoru, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v prípade, keď nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou t.j. keď sa manželia nedohodli. V danom prípade existencia mimosúdnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bráni návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím a preto treba rešpektovať vôľu strán, ktoré uzavreli mimosúdnu dohodu.
4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Ak už žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. V citovanom ustanovení sa rieši otázka tzv. iudicium duplex, teda situácia, keď žalobcom aj žalovaným môže byť ktorákoľvek zo strán. Hmotnoprávna vecná legitimácia sa vzťahuje na obidve strany a je len otázkou procesnej náhody, kto podá žalobu. Preto sa v danom prípade ako je konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré inicioval jeden z manželov, súhlas so späťvzatím žaloby vyžaduje vždy. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (indicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu je uplatnené aj právo žalovaného na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci; uplatneniu jeho práva by naďalej bránila prekážka litispendencie. Z tohto dôvodu treba k účinnosti späťvzatia žaloby súhlas žalovaného, a to aj v prípade, že k späťvzatiu došlo prv, než začalo konanie.
9. Na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne a výslovného súhlasu žalovaného, ktorý prejavil svoju vôľu a so späťvzatím žaloby o vyporiadanie BSM súhlasil, súd rozhodol o zastavení konania s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP (a contrario), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o trovách konania skúma procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách.
12. Súd zdôrazňuje, že zavinenie - zastavenie konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Prvkom zavinenia na zastavenie konania môžu byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože to nemožno pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. V danej veci nie je možné konštatovať, že výlučne iba jedna z procesných strán zavinila zastavenie konania, keďže späťvzatie žaloby je dôsledkom uzavretia mimosúdnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a nie je možné konštatovať, kto zavinil zastavenie. Preto v prípade návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba "žalobcom" v zmysle ustanovenia § 144 CSP rozumieť tak žalobcu, ako aj žalovaného t.j. obidve strany sporu a v danom prípade žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila, ani jedna z nich si neuplatnila náhradu trov konania a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 256 CSP a contrario).
Poučenie:
Proti výroku o zastavení konania a proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).