Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Csp-56-2023.pdf
PDF · 97.22 KB
Case nature
Area
Subarea
35Csp/56/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnom spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária GABRIELA GOLIAŠOVÁ s.r.o., so sídlom 1. mája 11, Trenčín, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, C., o zaplatenie 5.209,62 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 24,- EUR z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.185,62 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.708,42 EUR od 24.1.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,06 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.11.2022 žalobca v rámci upomínacieho konania žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.185,62 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.708,42 EUR od 24.1.2020 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 24,- EUR. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 6.8.2019 Úverovú zmluvu č. SSU19/100768, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 4.880,- EUR. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď riadne a včas nesplácal úver. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky neuhradil, preto žalobca dňa 3.1.2020 úver zosplatnil a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a tak si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy. Žalobca si zároveň uplatnil voči žalovanému zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 24,- EUR. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žiadnu sumu.
3. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, výzvu na zaplatenie, kalkuláciu finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy, rekapituláciu.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 20.1.2023 platobný rozkaz, sp.zn. 34Up/1567/2022, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.
5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec dňa 5.4.2023 Okresnému súdu Košice I ako súdu vecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie.
6. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovanému na adresu trvalého pobytu. Súd zistil, že žalovaný sa v mieste trvalého pobytu nezdržuje. Úkony súdu na zistenie adresy jeho skutočného pobytu a doručenie žaloby boli neúspešné. Dňa 3.5.2023 súd zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Na pojednávanie súdu dňa 1.8.2023 sa dostavil právny zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalovaný, ktorý bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Preto súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.
8. Na pojednávaní súdu dňa 1.8.2023 žalobca zobral späť žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 24,- EUR a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
9. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 24,- EUR zastavil.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
14. Dňa 6.8.2019 uzavreli žalobca a žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. SSU19/100768, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému finančné prostriedky vo výške 4.880,- EUR za nasledovných podmienok : celkové náklady spotrebiteľa: 3.136,96 EUR, celková čiastka splatná spotrebiteľom: 8.016,96 EUR, počet splátok: 84, mesačná splátka vo výške 95,44 EUR, RPMN: 16,6 %, ročná úroková sadzba: 15,497983 %, prvá splátka splatná dňa: 3.9.2019, ďalšie splátky splatné 3. dňa v kalendárnom mesiaci. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov sú uvedené v splátkovom kalendári podľa tejto zmluvy.
15. Uzavretie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.8.2019 nie je medzi stranami sporu sporné. Taktiež poskytnutie pôžičky vo výške 4.880,- EUR a záväzok žalovaného uhradiť celkovo sumu 8.016,96 EUR, považuje súd za nesporné.
16. Z prehľadu splátok s úhrad vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní so splátkami v čase doručenia Predžalobnej upomienky a bol pred zosplatnením viac ako tri mesiace v omeškaní so zaplatením splátok.
17. Žalobca listom zo dňa 8.1.2020 oznámil žalovanému, že úver zosplatnil a vyzval ho na úhradu celého úveru v sume 5.209,62 EUR najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
18. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení :
19. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20. Podľa ust. § 52 ods. l Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v ďalšom len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v ďalšom len zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
24. Podľa ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
25. Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
26. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
29. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, účinného od 5.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
30. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
31. Z obsahu predložených listinných dôkazov vyplynulo, že v prejednávanej veci žalobca a žalovaný uzavreli dňa 6.8.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z.. Preskúmaním predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že uvedenú zmluvu je potrebné posudzovať ako Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom, teda podlieha režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z., nakoľko právny predchodca žalobcu je
podnikateľ - banka, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov a žalovaný je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iné účely ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide o typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené, teda ide o formulovanú zmluvu s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vyplňujú potrebné údaje. V prejednávanej veci spotrebiteľská zmluva má písomnú formu, zmluva bola platne uzatvorená a podľa názoru súdu obsahuje i zákonom stanovené náležitosti, a to náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z.. Z uvedených hľadísk, t.j. s prihliadnutím na špecifický charakter spotrebiteľského práva, ako aj ochranu práv spotrebiteľa, je potrebné prihliadať aj na práva a povinnosti účastníkov takéhoto zmluvného vzťahu.
32. V prejednávanej veci sa žalobca domáha finančného nároku titulom nesplatenej pôžičky, poskytnutej žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 6.8.2019, súčasťou ktorej sú zmluvné podmienky. Súd predmetnú spotrebiteľskú zmluvu podrobil skúmaniu a konštatuje, že zmluva má náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a podľa názoru súdu bola platne uzatvorená. V konaní nebol sporný spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy a ani skutočnosť, že na jej základe boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4.880,- EUR, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v 84-roch mesačných splátkach po 95,44 EUR, pričom žalovaný porušil svoje povinnosti splácať úver riadne a včas, preto žalobca v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka úver zosplatnil. Vychádzajúc zo žaloby a predložených listinných dôkazov, predmetom tohto konania po zastavení konania v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 24,- EUR je suma 5.185,62 EUR, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 4.708,42 EUR (neuhradená istina zosplatnených splátok) a z dlžných splátok vo výške 477,20 EUR. Súd taktiež ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si v danom prípade veriteľ uplatňuje, nie je premlčané a konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný. Žalobca podľa prehľadu splátok a úhrad úver zosplatnil 3.1.2020, teda trojročná premlčacia doba začala plynúť 4.1.2020 a uplynula by 4.1.2023, avšak žaloba bola súdu doručená 18.11.2022.
33. Súd mal v konaní nepochybne preukázané, že žalobca žalovanému poskytol spotrebiteľský úver vo výške 4.880,- EUR, žalovaný poskytnutie finančnej čiastky nepoprel, žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že poskytnutý úver včas nesplatil, preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5.185,62 EUR na istine tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Súd sa stotožňuje s výpočtom dlžnej sumy predloženej žalobcom v žalobe, nakoľko táto dlžná suma vyplýva z Prehľadu splátok a úhrad. Súdom priznaná čiastka vo výške 5.185,62 EUR predstavuje neuhradenú istinu zosplatnených splátok vo výške 4.708,42 EUR a dlžné splátky vo výške 477,20 EUR.
34. Podľa ust. § 517 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, zmeneného nar. vlády SR č. 20/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.708,42 EUR od 24.1.2020 do zaplatenia. Ku dňu 24.1.2020 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0,00 %.
37. V prejednávanej veci mal súd nepochybne preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania, nakoľko neuhradil riadne a včas žalobcovi svoj dlh. Keďže žalovaný sa dostal so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči žalobcovi, do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania vo výške 5 %, ktorá výška v % je určená v súlade s ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 , a to zo sumy 4.708,42 EUR od 24.1.2020 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
38. O splnení povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
39. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. V citovanom ustanovení § 257 CSP je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 CSP), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 CSP. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 CSP. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
44. Je nutné poznamenať, že žalovaný po celú dobu konania zostal nečinný. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jeho prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
45. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP v spojení s § 255 ods. l CSP. Žalobcovi bola priznaná suma 5.185,62 EUR s príslušenstvom zo žalovanej sumy 5.209,62 eur, z čoho vyplýva úspech žalobcu vo výške 99,53 % a neúspech vo výške 0,47 % (teda úspech žalovaného v tejto časti). Vzhľadom na pomer úspechu sporových strán (99,53 % - 0,47 %), súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,06 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.