Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-66-2012.pdf
PDF · 77.83 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/66/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia, s.r.o., so sídlom Praha 170 04, Dělnícká 213, Česká republika, IČO: 25 183 236, proti povinnému: M. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX XX, G. P. XX/XXX, štátny občan SR, za účasti súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Vargu, Exekútorský úrad Trebišov, Pribinova 1, Trebišov, pre vymoženie 107,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er 24/05-89 zo dňa 24.5.2012, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výrokoch o trovách exekúcie tak, že p r i z n á v a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 143,01 eur.
Z a v ä z u j e povinného zaplatiť z týchto trov exekúcie súdnemu exekútorovi sumu 128,62 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto uznesenia.
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 14,39 eur, ako aj vo výroku, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekúcie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením I. zastavil exekúciu. Súčasne výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ďalším výrokom III. súd priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi, Exekútorský úrad Trevbišov, Pribinova 1, Trebišov, vo výške 122,33 eur. Výrokom IV. súd uložil oprávnenému, aby uhradil trovy exekúcie vo výške 14,39 eur súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Posledným výrokom V. súd uložil povinnému, aby uhradil časť trov exekúcie vo výške 107,94 eur súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Výrok o zastavení konania súd zdôvodnil odkazom na § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Výrok o trovách konania odôvodnil odkazom na § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 197 Exekučného poriadku a § 5, § 22 a § 23 Vyhlášky číslo 288/1995 Z. z., účinnej do 30.4.2008. Priznané trovy exekúcie pozostávajú z uplatnenej odmeny exekútora
z výšky vymoženej pohľadávky (4.229,60 Sk, t. j. 140,40 eur) 16,60 eur (§ 5 Vyhlášky) a z 19 % DPH z odmeny vo výške 3,15 eur. Náhrada hotových výdavkov bola súdnemu exekútorovi priznaná v celkovej výške 102,58 eur a pozostávala z náhrady poštovného, kancelárskych potrieb, cestovného a z náhrady
za stratu času, všetko zdôvodnené v napadnutom uznesení. Priznanie výšky dane z pridanej hodnoty vo výške 19 % len z odmeny súd nezdôvodnil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie len súdny exekútor. Navrhol zmeniť výrok III. a výrok V. uznesenia tak, že sa priznávajú súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 143,02 eur (z toho titulom odmeny suma 16,60 eur, titulom náhrady hotových výdavkov suma 97,30 eur, titulom náhrady za stratu času 5,28 eur a titulom dane z pridanej hodnoty z odmeny a náhrad suma 23,84 eur) a súčasne uložiť povinnému, aby uhradil časť trov exekúcie vo výške 128,63 eur. Ako dôvod uviedol, že súd o trovách rozhodoval až v čase účinnosti § 85j zákona číslo 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého s účinnosťou od 1.1.2011 je sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Zároveň dal do pozornosti nové znenie § 196 Exekučného poriadku účinné od 1.1.2012, podľa ktorého zvyšuje sa odmena a náhrady exekútora o daň z pridanej hodnoty. Od 1.1.2012 podliehajú zdaniteľnému plneniu všetky príjmy exekútora (čiastočné i úplné plnenia) vo všetkých exekučných konaniach začatých aj pred 1.1.2012, avšak už zvýšením celých trov, teda aj náhrad o 20 % sadzbu DPH. Podľa novelizovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, sa zvyšujú už celé trovy exekúcie o 20 % DPH, a to vo všetkých exekučných konaniach začatých ako pred 1.1.2012, ako aj po 1.1.2012, čo sa týka aj trov priznávaných právoplatne v uznesení súdu pri zastavení exekúcie. Od 1.1.2012 sa zvyšujú celé trovy o 20 % DPH v závislosti na právoplatnosti rozhodnutia o trovách exekúcie. Zvýšenie trov exekúcie o 20 % DPH na celé trovy exekúcie sa riadi dňom, kedy súd rozhoduje o priznaní trov exekúcie, v nadväznosti na právoplatnosť tohto rozhodnutia. Až po právoplatnosti rozhodnutia o trovách vzniká povinnosť exekútorovi fakturovať trovy exekúcie zvýšené o DPH tomu účastníkovi exekučného konania, ktorého ich úhradou zaviaže súd. Na rozdiel od vystavených faktúr v obchodnom styku sa exekútor dozvie o výške trov exekúcie až z rozhodnutia súdu a až vtedy mu vzniká povinnosť odvodu dane z pridanej hodnoty. Podľa Nálezu Ústavného súdu II.ÚS 31/04 „pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu, vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň“.
Ostatní účastníci exekučného konania sa k odvolaniu nevyjadrili.
Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok uznesenia o zastavení exekúcie. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Na druhej strane odvolaním boli dotknuté všetky ostatné výroky tohto uznesenia, nakoľko vo všetkých prípadoch sa jedná o trovy exekúcie vzniklé účastníkom exekučného konania, ktorým je v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie aj súdny exekútor (§ 37 ods. 1 zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok). Na tom nemení nič skutočnosť, že podaným odvolaním súdny exekútor napadol konkrétne len výroky označené III. a V. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je rozhodovaním vo veci samej. Preto napadnutú časť uznesenia odvolací súd preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť uznesenia preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je opodstatnené.
S účinnosťou od 1.1.2011 sa zvýšila sadzba dane z pridanej hodnoty z 19 % na 20 % (§ 27 a § 85j zákona číslo 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty).
Podobne s účinnosťou od 1.1.2012 došlo k novelizácii ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty nielen odmena, ale aj náhrady určené podľa Exekučného poriadku.
Daňová povinnosť, t. j. právo štátu žiadať daň, vzniká pri dodaní služby dňom dodania služby, alebo dňom prijatia platby a v takom prípade tým dňom, ktorý nastane skôr. Služba je dodaná, ak je dodanie služby ukončené (§ 19 ods. 2, 4 zákona číslo 222/2004 Z. z.). Základom dane pri dodaní služby v zmysle § 22 zákona číslo 222/2004 Z. z. je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Do základu dane vchádzajú všetky iné dane, náklady a výdavky priamo spojené a súvisiace s dodaním služby, ktoré sú v podstate nákladovými položkami odplaty. Platiteľ dane je povinný použiť sadzbu dane platnú v okamihu dodania služby (§ 27 zákona číslo 222/2004 Z. z.).
Vychádzajúc z týchto ustanovení a v nich uvedených zásad je možné konštatovať, že v preskúmavanej veci bol prvostupňový súd povinný zvýšiť tak priznanú odmenu, ako aj náhrady o 20 % daň z pridanej hodnoty, nakoľko rozhodoval po novelizácii a účinnosti uvedených predpisov dňa 24.5.2012.
Pretože súdny exekútor v podanom odvolaní výslovne napadol zvýšenie odmeny a hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty, a nielen samotnú výšku odmeny a hotových výdavkov, nemohol v tejto časti odvolací súd túto časť uznesenia preskúmavať.
Na dôvodnosti podaného odvolania nemení nič skutočnosť, že pri rozhodovaní o zvyšovaní odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty, súd vychádzal z návrhu súdneho exekútora. Takýmto návrhom sú síce súdy viazané a nemôžu priznať vyššiu odmenu, či náhradu, než aká bola uplatnená. V danom prípade však súdny exekútor takýto návrh doručil súdu ešte dňa 3.2.2009, t. j. pred novelizáciou skôr uvedených predpisov. V takom prípade bolo povinnosťou súdu aj bez zmeny návrhu zo strany súdneho exekútora rozhodnúť o zvýšení odmeny a náhrad o 20 % daň platnú v čase rozhodovania súdu o náhrade trov.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o priznaní celkovej výšky trov exekúcie súdnemu exekútorovi, ako aj vo výroku o uložení povinnosti povinnému účastníkovi.
Pretože oprávnený nepodal odvolanie proti výroku, ktorým bola aj jemu uložená povinnosť uhradiť časť trov exekúcie v sume 14,39 eur, musel byť bez ďalšieho tento výrok
potvrdený.
Odvolací súd síce potvrdil aj výrok pod II., ale len vo vzťahu k oprávnenému a povinnému, nakoľko ďalší účastník exekučného konania - súdny exekútor, bol riešený v nasledujúcich výrokoch preskúmavaného uznesenia.
Úspech v odvolacom konaní mal súdny exekútor. Tento si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Ostatným účastníkom odvolacieho konania nevzniklo právo na náhradu trov z dôvodu ich procesného neúspechu v odvolacom konaní. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov, teda ani súdnemu exekútorovi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.