Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-381-2012.pdf
PDF · 75.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/381/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci U.. X. V. nar. XX.XX.J. bývajúcej v M. O. V. H. Č.. XX zastúpenej opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie a právnou zástupkyňou Mgr. Jankou Krakovskou advokátkou Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach Čajakova 1 na návrh C.. Y. R. nar. XX.XX.J. bývajúcej v G. B. O. V. H. Č.. J. v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 23Ps 12/2011-78 z 24.08.2012 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch tak, že náhradu trov konania štátu ani účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť štátu trovy vo výške 191,23 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľku tiež zaviazal nahradiť U.. X. V. trovy konania vo výške 265,28 Eur k rukám jej právnej zástupkyne Mgr. Janky Krakovskej určenej Centrom právnej pomoci do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 21.12.2011 domáhala, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jej sestry U.. X. V. a zakázal jej nakladať s majetkom, podpisovať zmluvy akéhokoľvek charakteru, vystupovať ako ručiteľ a nakladať s finančnými prostriedkami v sume nad 200 Eur. Navrhovateľka súčasne žiadala, aby ju súd ustanovil U.. X. V. za opatrovníčku. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že jej sestra trpí psychózou a závažnou schizoafektívnou poruchou, pre ktorú bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrických oddeleniach v P. a v M.. U.. X. V. však odmieta všetky vyšetrenia a v dôsledku svojej choroby reaguje neprimerane až skratovo. Navrhovateľka vyslovila obavu, že jej sestra by mohla urobiť právny úkon, ktorý by bol v rozpore s jej záujmami a tiež so záujmami celej rodiny.
Podaním zo dňa 29.06.2012 vzala navrhovateľka svoj návrh v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. U.. V. oznámila súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, že so späťvzatím návrhu súhlasí a súčasne si uplatnila trovy konania, ktoré špecifikovala.
Uznesením sp. zn. 23Ps 12/2011 zo dňa 02.01.2012 s právoplatnosťou dňa 09.01.2012 nariadil súd znalecké dokazovanie a ustanovil znalca U.. Š. F., N.. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie. Uznesením sp. zn. 23Ps 12/2011 zo dňa 21.02.2012 s právoplatnosťou dňa 15.03.2012 súd priznal znalcovi odmenu vo výške 191,23 Eur za vypracovanie znaleckého posudku č. 2/2011, ktorá bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu.
Následne súd citoval ust. § 96 O.s.p. a konanie zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou a súčasne jej uložil povinnosť nahradiť štátu trovy vzniknuté v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním podľa ust. § 191 ods. 2 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľku zaviazal uhradiť U.. X. V. trovy konania vo výške 265,28 Eur k rukám jej právnej zástupkyne, pretože navrhovateľka zavinila zastavenie konania, keď zobrala svoj návrh späť bez uvedenia dôvodu. V súlade s ust. § 11 ods. 1, § 14 a nasl. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal odmenu za 4 úkony právnej služby á 58,69 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, štúdium spisu dňa 04.06.2012, porada s klientom, účasť na pojednávaní dňa 25.05.2012). Súčasťou priznanej odmeny je aj režijný paušál (ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) 4 x 7,63 Eur t.j. celkom v sume 265,28 Eur.
Proti výrokom uznesenia o uložení povinnosti nahradiť štátu a U.. X. V. trovy konania podala v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka odvolanie. Nesúhlasila s uloženou povinnosťou a poukázala na skutočnosť, že právna zástupkyňa bola U.. V. ustanovená Centrom právnej pomoci, preto má tieto trovy hradiť štát.
Výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania nebol odvolaním dotknutý, preto ho odvolací súd nepreskúmaval z dôvodu jeho právoplatnosti (ust. § 206 ods. 3 O.s.p.).
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).
Podľa ust. § 191 ods. 1 O.s.p., trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich náhradu proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.
Podľa ods. 2 cit. ust. ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré vyšetrovanému, jeho zástupcovi a štátu konaním vznikli.
Odvolací súd zdôrazňuje, že citované ustanovenie § 191 O.s.p. predstavuje osobitnú právnu úpravu, ktorá vylučuje použitie iných ustanovení o trovách konania. Ak počas konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony vzniknú štátu trovy konania, platí ich štát. Podľa ust. § 191 ods. 1 O.s.p. má štát právo na ich náhradu len od vyšetrovaného v prípade, ak to s ohľadom na jeho majetkové pomery a iné okolnosti prípadu, bude možno od neho spravodlivo požadovať. Predpokladom postupu podľa ust. § 191 ods. 2 O.s.p. je podanie zjavne bezdôvodného návrhu na pozbavenie (obmedzenie) spôsobilosti na právne úkony, keď po posúdení všetkých okolností bolo možné usúdiť, že pre takéto rozhodnutie neboli dané podmienky. Ak sa však ten, kto podal návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, mohol o neodôvodnenosti svojho návrhu presvedčiť až v priebehu konania a na základe vykonaných dôkazov, nie je povinný nahradiť ujmy, ktoré vyšetrovanému, jeho zástupcovi a štátu konaním vznikli.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojej sestry (U.. X. V.) z dôvodu, že táto trpí psychickou poruchou závažného charakteru, ktorá ju ovplyvňuje pri robení právnych úkonov, čo môže byť v rozpore nielen s jej záujmami, ale tiež so záujmami celej rodiny. Skutočnosť, že U.. X. V. trpí trvalou a nevyliečiteľnou duševnou chorobou (F. P.) s poruchami myslenia, emotivity a paranoidnými prejavmi vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku č. 30/2012 ustanoveného znalca U.. Š. F. N.. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie. V uvedenom posudku znalec konštatoval, že duševná choroba čiastočne ovplyvňuje U.. V. v schopnosti ovládať a posudzovať svoje konanie, preto ju znalec navrhol obmedziť v spôsobilosti na právne úkony tak, aby nemohla disponovať s finančnými prostriedkami vo väčšej hodnote ako je výška jej dôchodku, scudzovať majetok, vystupovať ako ručiteľ a brať si akékoľvek pôžičky a úvery. Na základe uvedeného odvolací súd zastáva názor, že návrh navrhovateľky nemožno považovať za zjavne bezdôvodný podľa ust. § 191 ods. 2 O.s.p.. Zjavne bezdôvodný návrh je totiž pojmom podobným zrejme bezúspešnému uplatňovaniu práva podľa ust. § 138 O.s.p., pričom sa jedná o šikanózny návrh, z ktorého je už na prvý pohľad zrejmé, že bude neúspešný. V danom prípade však navrhovateľka podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojej sestry na základe objektívnych skutočností, čo potvrdili aj závery znaleckého dokazovania, preto jej návrh na začatie konania nemožno považovať za zjavne bezdôvodný a zaviazať ju na náhradu trov, ktoré štátu a zástupkyni vyšetrovanej týmto konaním vznikli a na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľka návrh na začatie konania vzala späť. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony možno v zmysle ust. § 81 ods. 1 O.s.p. začať aj bez návrhu, preto späťvzatie návrhu na začatie konania neznamená, že uvedené konanie musí súd zastaviť, ak dospeje k záveru, že pre pokračovanie v konaní sú dané dôvody.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa citovaného ust. § 220 O.s.p. tak, že štátu a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navyše súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré upravuje náhradu trov účastníkov konania, ak je daná zodpovednosť za zavinenie v prípade zastavenia konania, pretože v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony sa aplikuje osobitná právna úprava trov konania (ust. § 191 O.s.p.), ktorá vylučuje použitie iných ustanovení o trovách konania tak ako to už odvolací súd konštatoval vyššie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.