Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoP-24-2013.pdf
PDF · 116.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/24/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: B. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX L. č. XXX, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcovi: G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX T. č. 2, zastúpenému JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou, so sídlom L. XXXX, XXX XX K., za účasti: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. č. XXX, v konaní o určenie výživného na navrhovateľku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8P/56/2011-101 zo dňa 05.11.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8P/56/2011-101 zo dňa 05.11.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumu 260,00 eur počnúc dňom 29.12.2011 vždy do pätnásteho dňa toho-ktorého mesiaca vopred (veta prvá výroku rozsudku). Výživné splatné za obdobie od 29.12.2011 do 6.3.2012 v sume 400,00 eur uložil odporcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku (veta druhá výroku rozsudku). Výživné splatné za obdobie od 7.3.2012 do 5.11.2012 v sume 1.510,00 eur uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku (veta tretia výroku rozsudku) a zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 1.182,19 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jej právneho zástupcu vedený v K., a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX (veta štvrtá výroku rozsudku).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom došlým súdu dňa 29.12.2011 sa najskôr maloletá B. B., nar. X.X.XXXX prostredníctvom zákonnej zástupkyne - matky H. T. domáhala zvýšenia výživného zo sumy 59,75 eur na sumu 150,00 eur mesačne. Naposledy bolo rozhodované o výživnom na maloletú B. rozsudkom Okresného súdu v Čadci, sp. zn. 5P/93/2004 zo dňa 18.11.2004 a otec (odporca) bol zaviazaný platiť na dieťa výživné od 1.9.2004 v sume 1.800,- Sk. V čase podania návrhu B. navštevovala strednú školu, pričom matka vyčíslila jej výdavky na sumu 359,00 eur mesačne, ktoré podrobne vyšpecifikovala. V priebehu konania dňa 7.3.2012 dovŕšila B. B. osemnásty rok veku a stala sa plnoletou a osobitným návrhom zo dňa 13.4.2012 požiadala súd o zvýšenie výživného. Na pojednávaní dňa 5.11.2012 uviedla, že trvá na návrhu aj za obdobie po dovŕšení plnoletosti, teda po 7.3.2012. V súčasnosti navštevuje prvý ročník Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Čadci, na ktorú prestúpila z obchodnej akadémie. Má výborný prospech a štúdium ju veľmi napĺňa a baví. So štúdiom sú však spojené značné výdavky, ktoré nie je schopná zo stanoveného výživného hradiť. Študuje odbor čašníčka a preto potrebuje špeciálny odev, lebo chodí na prax do reštaurácie Beskyd a potrebuje k rovnošate aj kvalitné topánky. Okrem toho si musí zakupovať potraviny a bežné výdavky na učebné pomôcky, stravu v škole, cestovné, ktoré podrobne vyšpecifikovala.
Odporca so zvýšením výživného na sumu 260,00 eur nesúhlasil, bol ochotný platiť výživné v sume 120,00 eur mesačne. Uviedol, že je ženatý, z manželstva má 6 - ročného syna a jeho manželka nepracovala do 6 rokov veku dieťaťa. Býva v rodičovskom dome manželky s jej bratom, do domácnosti prispieva dvoma tretinami a brat jeho manželky jednou tretinou. V čase prvého pojednávania bývala s otcom v spoločnej domácnosti i dcéra jeho manželky, ktorá pracovala, ale zdržiavala sa väčšinou u priateľa v Čadci. Odporca poukázal na svoje výdavky, ktoré riadne vyčíslil a vyšpecifikoval a žiadal ich zohľadniť pri zvýšení vyživovacej povinnosti na svoju dcéru, t.j. navrhovateľku.
Naposledy bolo o výživnom na navrhovateľku rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P/93/2004 zo dňa 8.11.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2005 a odporcovi bolo vtedy na maloletú navrhovateľku zvýšené výživné zo sumy 600,- Sk mesačne na sumu 1.800,- Sk mesačne, a to s účinnosťou od 1.9.2004. Pri rozhodovaní vychádzal súd z toho, že maloletá v tom čase navštevovala piaty ročník základnej školy a príjem otca bol 6.500,- Sk mesačne. Boli mu vyplácané diéty 600,- Kč / deň, pokiaľ pracoval na území Českej republiky. V čase rozhodovania odporca nemal uzavreté nové manželstvo a taktiež nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býval v spoločnej domácnosti s rodičmi. Matka navrhovateľky bola v tom čase rozvedená, mala vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a k ďalšej dcére O. T., na ktorú jej otec platil výživné v sume 800,- Sk mesačne. V tom čase bola matka nezamestnaná, pracovala len príležitostne brigádnicky. Žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.
V čase podania návrhu v súdenej veci maloletá navrhovateľka B. B. bola študentkou prvého ročníka strednej školy obchodu a služieb a v súčasnej dobe navštevuje druhý ročník tejto školy. Podľa vysvedčenia maloletá dosahuje výborné študijné výsledky, keď v prvom ročníku mala na polročnom vysvedčení zo šestnástich predmetov len jednu známku chválitebný a ostatné výborný, na konci školského roku mala okrem dvoch známok chválitebný ostatné známky výborný. Štúdium, ktoré navrhovateľka absolvuje je štvorročné a končí maturitou. Navrhovateľka má zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom, pretože na prax potrebuje špeciálne oblečenie, obutie a na prípravu potrebuje potravinové suroviny. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s matkou a starými rodičmi v rodinnom dome, kde bývajú ešte príbuzní matky navrhovateľky. Matka navrhovateľky prispieva na elektrinu sumou 30,00 eur, na plyn 16,00 eur a prispieva i tiež na drevo a kal v sume 265,55 eur. Matka navrhovateľky je zamestnaná v spoločnosti TI - Hanil Slovakia, s.r.o. Čadca, Podzávoz a za rok 2011 jej priemerný mesačný zárobok činil 433,00 eur. Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť ešte k ďalšej dcére O. T., nar. XX.X.XXXX, ktorá navštevuje základnú školu a na jej výživu matke prispieva otec sumou 70,00 eur mesačne. Navrhovateľka sa čiastočne stravuje v škole a obeduje doma. Odporca - otec navrhovateľky v priebehu konania bol živnostníkom a k 30.8.2012 živnosť ukončil. Ako živnostník pracoval pre Třinecké železiarne a podával daňové priznanie v Českej republike, ale i v Slovenskej republike. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu v Čadci je otec majiteľom - vlastníkom motorového vozidla Volkswagen Transporter s dátumom stavu od 4.4.2008 a podľa jeho vyjadrenia má na leasing vzaté v Českej republike motorové vozidlo Renault Fluence a leasingové splátky činia asi 6.500,- Kč mesačne. Otec maloletej sa zamestnal, pracuje v spoločnosti Moravia montáže, s.r.o. Třinec a jeho čistá mzda za september 2012 činila 13.350,- Kč. Je opätovne ženatý, jeho manželka Y. B., nar. XX.X.XXXX je podľa rozhodnutia z 20.6.2012 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce. Odporca žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a 6-ročným synom, ktorý v súčasnej dobe chodí do prvého ročníka základnej školy. V spoločnej domácnosti s odporcom a jeho manželkou žije dcéra jeho manželky, ktorá počas prvého pojednávania bola zamestnaná. Väčšinou sa však zdržiavala u priateľa v Čadci. Na poslednom pojednávaní už odporca uviedol, že je nezamestnaná a zdržiava sa v T. v domácnosti odporcu a jeho manželky. Odporca býva v rodinnom dome, ktorý patrí do výlučného vlastníctva jeho manželky. Z daňového priznania podaného odporcom na Daňovom úrade v Čadci za rok 2010 mal okresný súd preukázané, že jeho príjem bol 668,61 eur. Z daňového priznania podaného odporcom na Finančnom úrade v Třinci mal okresný súd preukázané, že za rok 2010 bol základ dane u odporcu 237.635,- Kč bez odpočítanej dane a za rok 2011 odporca uviedol pre základ dane podľa finančného úradu sumu 505.171,- Kč, z čoho vyplýva, že bez odpočítania dane priemerný hrubý zárobok odporcu za rok 2011 činil 42.097,58,- Kč. Odporca navrhovateľke platí výživné po 60,00 eur mesačne, len v mesiaci september jej dal vyššiu sumu a to čiastku 150,00 eur.
Okresný súd poukázal na ust. § 78 ods. 1, § 75 ods.1 a § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a konštatoval, že u navrhovateľky došlo od posledného určenia výživného k podstatnej zmene pomerov. V čase posledného určenia výživného v roku 2005 navrhovateľka navštevovala piaty ročník základnej školy. V súčasnej dobe je študentkou druhého ročníka Strednej školy obchodu a služieb v Čadci a dosahuje vynikajúce študijné výsledky. K štúdiu potrebuje špeciálne oblečenie, obuv a ingrediencie na prípravu jedál. Do školy dochádza hromadnou dopravou. Matka navrhovateľky je zamestnaná oproti predchádzajúcemu času, ale jej zárobok je cca. 400,00 eur mesačne a okrem navrhovateľky má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére narodenej v roku 1996. U otca došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že jeho hrubý zárobok za rok 2011 činil mesačne 42.000,- Sk (správne má byť uvedená mena Kč - poznámka odvolacieho súdu), vlastní dve motorové vozidlá a má vyživovaciu povinnosť k 6-ročnému synovi, ktorý chodí len do prvého ročníka základnej školy. Príjem otca sa zvýšil, ale v priebehu konania, keď odporca ukončil živnosť a začal pracovať, v dôsledku čoho jeho príjem podstatne klesol. Toto konanie prvostupňový súd považoval za také, ktorým sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a na túto skutočnosť prihliadal. Odporca totiž žiadnym spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu živnosť ukončil, nebránili mu naďalej vykonávať živnosť zdravotné dôvody a naďalej pracuje v Českej republike, teda je v jeho v schopnostiach a možnostiach dosahovať taký zárobok, aký dosahoval v priebehu prvého výsluchu, t.j. v marci 2012. Okresný súd nebral do úvahy čestné prehlásenia matky odporcu a jeho švagra z dôvodu, že ak odporca má na platenie leasingu na motorové vozidlo, nie je potrebné, aby si finančné prostriedky požičiaval od príbuzných. Z uvedených dôvodov zvýšil súd výživné otca odporcu na navrhovateľku na sumu 260,00 eur mesačne.
Prvostupňový súd rozdelil konanie o zameškanom výživnom na dve časti a to prvú, kým ešte navrhovateľka bola maloletá a jej záujmy hájila v konaní pred súdom matka ako zákonná zástupkyňa. Od 29.12.2011 mal do dňa plnoletosti uhradiť odporca na výživnom za dva mesiace po 260,00 eur = 520,00 eur, avšak uhradil len 2 x po 60,00 eur a teda vznikol mu dlh v celkovej výške 400,00 eur a za obdobie do plnoletosti navrhovateľky zaviazal súd odporcu výživné uhradiť k rukám matky H. T.. Od plnoletosti, t.j. od 7.3.2012 do dňa rozhodnutia 5.11.2012, keď za 8 mesiacov mal odporca uhradiť sumu 2.080,00 eur, ale uhradil len sumu 570,00 eur a to za mesiace marec až október po 60,00 eur, v mesiaci september 150,00 eur, vznikol mu dlh 1.510,00 eur a ten bol zaviazaný zaplatiť priamo navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s konštatovaním, že navrhovateľka mala v konaní plný úspech a preto jej priznal voči odporcovi náhradu trov konania, ktoré predstavujú odmenu za zastupovanie advokátom, ktorý 30.8.2012 pripravil a prevzal zastúpenie, 4.9.2012 sa k návrhu vyjadril a zastupoval 5.11.2012 na pojednávaní. Za každý úkon patrí právnemu zástupcovi podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena po 320,34 eur za každý úkon i režijný paušál 7,63 eur a keďže právny zástupca je platiteľom DPH, i 20 % - ná DPH. Trovy konania celkom činia sumu 1.182,19 eur a k odmene advokáta 1.180,60 eur bola pripočítaná i náhrada hotových výdavkov, keď navrhovateľka uhradila súdu za kópiu zo spisu sumu 1,50 eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v písomnom podaní svojej právnej zástupkyne, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumu 150,00 eur mesačne s účinnosťou od 29.12.2011 vždy do pätnásteho dňa toho-ktorého mesiaca vopred s tým, že výživné splatné za obdobie od 29.12.2011 do 6.3.2012 v sume 180,00 eur je odporca povinný zaplatiť k rukám matky H. T. v splátkach po 20,00 eur mesačne spolu s bežným výživným a výživné splatné za obdobie od 7.3.2012 do 5.11.2012 v sume 630,00 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 20,00 eur mesačne spolu s bežným výživným a o trovách konania aby rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Uviedol, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný na okresný súd dňa 29.12.2011 v tom čase ešte matkou maloletej navrhovateľky H. T., ktorá žiadala zvýšiť výživné na dcéru, t.j. na navrhovateľku na sumu 150,00 eur mesačne. Prvostupňový súd mal k dispozícii zrozumiteľný a určitý návrh, z ktorého mal pri svojom rozhodovaní vychádzať. Keďže navrhovateľka počas konania nadobudla plnoletosť, odpadla povinnosť jej zastúpenia zákonným zástupcom i kolíznym opatrovníkom. Sudca sa mal procesne vysporiadať s uvedenom zmenou. Navrhovateľka dňa 4.9.2012 vo vyjadrení na základe návrhu zo dňa 27.12.2011 žiadala, aby bol odporca zaviazaný platiť odo dňa podania návrhu, t.j. od 29.12.2011 zvýšené výživné v sume 260,00 eur mesačne. V tomto svojom podaní však žiadnym spôsobom navrhovateľka nepreukázala zvýšenie svojich potrieb tak, aby bol odporca povinný platiť na jej výživu požadovanú sumu. Podľa názoru odvolateľa sa pomery navrhovateľky od podania návrhu nezmenili, pretože naďalej pokračuje v štúdiu na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Čadci
- 2. ročník a preto zvýšenie sumy výživného na 260,00 eur je nedôvodné oproti pôvodnej požiadavke 150,00 eur mesačne. Nie je možné meniť návrh, ako si to navrhovateľka zmyslí s cieľom získať čo najviac peňazí, ale návrh musí byť aj podložený, k čomu v súdenej veci nedošlo. Okrem toho navrhovateľka sumu výživného ľubovoľne menila, keďže na pojednávaní, ktoré sa konalo na okresnom súde Čadca dňa 5.11.2012 uviedla, že pôvodne jej navrhoval odporca 150,00 eur s tým, že 120,00 eur jej dá do ruky a 30,00 eur na knižku, no ona žiadala sumu 200,00 eur. Keďže zvýšenie nákladov od podania návrhu nebolo preukázané, rozhodnutie súdu, v ktorom bola odporcovi uložená povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumou 260,00 eur bolo nad rámec návrhu. Súd je viazaný návrhom a nemôže svojím rozhodnutím prekročiť rámec petitu. Okresný súd nerozhodol o zmene návrhu na začatie konania a teda rozhodol ultra petitum, čo je neprípustné. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal tým, koľko má navrhovateľka rokov a prečo aktuálne vo svojom veku osemnástich rokov nie je už v poslednom ročníku strednej školy. Navyše záver súdu o tom, že odporca sa dobrovoľne vzdal vyššieho príjmu sa neopiera o žiadne dôkazy, ide len o nepreukázané skutkové zistenie (záver súdu), ktoré súd vzal za zistené zrejme na základe úvahy bez akýchkoľvek dôkazov. Dôkazné bremeno nesie v konaní navrhovateľka. S ohľadom na okolnosti súdenej veci nebolo ani na mieste, aby súd priznal navrhovateľke i plnú náhradu trov konania. Prvostupňový súd vo veci zistil nesprávny skutkový stav a zistený skutkový stav sa neopiera o vykonané dokazovanie, čo je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Je nesprávne a likvidačné, keď vzhľadom na zistený príjem odporcu mu súd uložil zaplatiť zameškané výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takéto rozhodnutie navyše nie je ničím odôvodnené a je arbitrárne a v rozpore s jeho právom na súdnu i právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právom na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Nie je zrejmé, prečo súd neuložil odporcovi splácať dlh na výživnom navrhovateľke v splátkach.
Pri rozhodovaní o trovách konania bol navyše splnený predpoklad aplikácie ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., ako aj ust. § 150 O.s.p.. Rozhodnutie o trovách konania v prejednávanej veci je neštandardné, formalistické a paušálne bez zaoberania sa charakterom a okolnosťami konania. V konaní navyše nebolo preukázané, že by sa navrhovateľka uchádzala o prijatie do jazykovej školy, o barmanský, či baristický kurz. Uvedené kurzy si môže urobiť aj po ukončení štúdia, keď bude mať na to vlastné finančné prostriedky. Navyše počas každoročných letných prázdnin si môže brigádnicky privyrobiť aj na tieto svoje aktivity. Odporca je ochotný prispieť navrhovateľke len nejakou sumou na jej zahraničný pobyt, ale rozhodne nie celou čiastkou. Navyše okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného nezohľadnil fakt, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť vo vzťahu k jeho druhému dieťaťu, maloletému G. B. a taktiež že výživou je na neho odkázaná aj jeho nezamestnaná manželka Y. B.. Okrem toho prvý výrok rozsudku je nepreskúmateľný a nevykonateľný, pretože nie je zrejmé, za aké obdobie sa má suma 260,00 eur platiť (mesačne, štvrťročne, polročne a pod.). Uvedené pochybenie sa prenáša aj do ostatných výrokov napadnutého rozhodnutia od neho závislých.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnila voči odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 393.56 eur na účet jej právneho zástupcu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, ktorý riadne vyčíslila a vyšpecifikovala.
Podľa jej názoru okresný súd v súdenej veci dospel k správnemu názoru, keďže u navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov. Naposledy bolo výživné určené v roku 2005 a od poslednej úpravy výživného sa u nej situácia podstatne zmenila. Navrhovateľka v konaní preukázala všetky svoje tvrdenia; naopak, práve odporca neuniesol dôkazné bremeno a jeho tvrdenia boli navyše zmätočné, zavádzajúce a nepravdivé. Poukázala na ust. § 62 ods. 2 vety druhej zákona o rodine, ako aj na príjem odporcu v roku 2011. Zdôraznila, že odporca sa o ňu nezaujímal - nezaujíma sa o jej problémy, prospech, výdavky a okrem úhrady výživného si svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nej žiadnym spôsobom neplnil. Napriek jeho vedomosti o životných podmienkach navrhovateľky, nebolo z jeho strany cítiť snahu jej pomôcť. Odporca uhrádza leasing nového motorového vozidla aj napriek tomu, že jedno motorové vozidlo má, a to Volkswagen Transporter. Príjem odporcu sa zvýšil, ale v priebehu konania, keď ukončil svoju živnosť a začal pracovať podstatne klesol, v dôsledku čoho okresný súd správne považoval toto konanie za také, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a na túto skutočnosť aj prihliadala. Kurzy, ktorých sa chce navrhovateľka zúčastniť jej pomôžu pri zvyšovaní kvalifikácie pre potreby lepšieho uplatnenia na trhu práce.
Námietka odporcu k výške priznaných trov konania nie je na mieste, pretože zákon v osobitných prípadoch, aj v rodinných veciach a o veciach o výživnom umožňuje priznať trovy konania tak, ako to aj učinil v prejednávanej veci.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu a z dôvodov uvedených v odvolaní v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 písm. f), h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:
Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 zákona o rodine).
Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci odporcu) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, jeho zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.
Navyše okresný súd pochybil, keď s poukazom na fakt, že navrhovateľka dňa 7.3.2012 nadobudla plnoletosť neprihliadol na fakt, že aktuálne už nekoná vo veci starostlivosti o maloleté dieťa (ex offo), ale v tomto štádiu je v sporovom konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa. Tak ako správne odvolateľ konštatoval vo svojom opravnom prostriedku pôvodne podala matka vtedy ešte maloletej navrhovateľky - B. B. dňa 29.12.2011 návrh na súd o zvýšenie výživného, v ktorom sa domáhala, aby súd zvýšil výživné na vtedy maloletú B. na sumu 150,00 eur mesačne. Súčasťou spisového materiálu je však aj vyjadrenie podané právnym zástupcom navrhovateľky na Okresný súd Čadca dňa 4.9.2012 (č.l. 81 - 83 spisu), v ktorom navrhovateľka žiadala, aby bol odporca zaviazaný platiť odo dňa podania návrhu, t.j. od 29.12.2011 na navrhovateľku zvýšené výživné v sume 260,00 eur mesačne.
V zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahov medzi účastníkmi. Súd nemôže v občianskom súdnom konaní (až na stanovené výnimky) navrhovateľovi priznať viac, ako požadoval v žalobnom petite (návrhu) a odporcovi nemôže uložiť inú povinnosť, ako povinnosť navrhovanú navrhovateľom. Opačný postup by bol v rozpore s ústavnými princípmi. Na porušenie tejto zásady je možné v ústavnoprávnej rovine hľadieť ako na porušenie práva na spravodlivý proces a tiež práva na rovnosť účastníkov konania v zmysle čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd; odporca totiž robí procesné úkony v konaní, ktorého predmet je zásadne vymedzený práve petitom žaloby. Neprípustnou modifikáciou predmetu konania okresný súd uprel odporcovi, ktorý sa do tej doby zaoberal predmetom konania vymedzeným navrhovateľkou, možnosť uplatnenia relevantných námietok. Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený (§ 41 ods. 2 O.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že hoci navrhovateľka svoje podanie zo dňa 4.9.2012 označila ako vyjadrenie, posúdením tohto podania v zmysle ust. § 41 ods. 2 O.s.p. sa jednalo o zmenu návrhu, nakoľko žiadala viac, než čoho sa pôvodne návrhom (podaným pôvodne jej matkou) domáhala. V tomto podaní totiž žiadala zaviazať odporcu platením výživného od 29.12.2011 sumou zvýšeného výživného vo výške 260,00 eur mesačne oproti pôvodnej žiadanej sume 150,00 eur mesačne. Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (§ 95 ods. 1 O.s.p.). Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí tiež zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia (§ 95 ods. 2 O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že predpokladom konania súdu o zmenenom návrhu je, že súd zmenu návrhu pripustil. O prípustnosti (neprípustnosti) zmeny návrhu súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. f) O.s.p.). Kým tak neurobí, nemôže o zmenenej žalobe (návrhu) konať (samozrejme s výnimkou obdobia od 29.12.2011 do 6.3.2012, ktoré ešte prebiehalo ako konanie ex offo). Z obsahu spisového materiálu tiež vyplýva, že okresný súd po dovŕšení plnoletosti navrhovateľky na pojednávaní dňa 19.3.2012 konal naďalej s jej matkou, ako aj kolíznym opatrovníkom
- Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca o pôvodnom návrhu aj za účasti odporcu (označeného ako otec), napriek tomu, že v tom čase už navrhovateľka bola plnoletá a pokiaľ navrhovateľka (označená ako maloletá) nesplnomocnila svoju matku H. T. na zastupovanie v tomto konaní, okresný súd s ňou nemal konať ako s jej zákonnou zástupkyňou a rovnako tak nemal už v konaní konať s kolíznym opatrovníkom (Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca), ktorému funkcia dňom 7.3.2012 ex lege zanikla. Následne zmena návrhu, ktorú podal právny zástupca navrhovateľky - podanie zo dňa 4.9.2012 nebola doručená odporcovi do vlastných rúk a hoci táto zmena (zmenený petit) bol prezentovaný právnym zástupcom navrhovateľky i na pojednávaní dňa 5.11.2012, okresný súd o nej uznesením v zmysle ust. § 95 ods. 2 O.s.p. nerozhodol. Ak teda následne sudkyňa vyhlásila na pojednávaní dňa 5.11.2012 napadnutý rozsudok, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumu 260,00 eur, okresný súd prekročil návrh a odňal tým účastníkom právo konať pred súdom. Priznal totiž navrhovateľke viac, než čím sa pôvodným návrhom domáhala. Navyše, výrok rozsudku o povinnosti zaplatiť časť priznaného výživného k rukám matky dnes už plnoletej navrhovateľky nezodpovedá príslušným zákonným ustanoveniam. Výživné je pohľadávka maloletého dieťaťa - dnes už plnoletej navrhovateľky a preto nie je na mieste, aby súd ukladal povinnosť odporcovi platiť toto výživné k rukám jej matky v čase, keď už dieťa nadobudlo plnoletosť. Okresný súd opomenul pri svojom rozhodovaní rozlíšiť postup v konaní v čase, keď mal postupovať ex offo, t.j. v období od 29.12.2011 do 6.3.2012, kedy sa jednalo o nesporové konanie a následné obdobie od 7.3.2012 až doposiaľ, keď sa už jedná o sporové konanie. Tento fakt nezohľadnil ani pri rozhodovaní o trovách konania. Navyše pokiaľ vo výroku jeho rozhodnutia o určenie výživného absentuje údaj o období, za ktoré je povinný platiť otec odporca navrhovateľke výživné, takéto rozhodnutie je nevykonateľné a spôsobuje aj nepreskúmateľnosť následných výrokov napadnutého rozhodnutia o zameškanom výživnom a povinnosti otca zaplatiť ho navrhovateľke.
Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že námietka odvolateľa o arbitrárnom rozhodnutí vo vzťahu k lehote na plnenie - zaplatenie nedoplatku na výživnom nie je na mieste s poukazom na ust. § 160 ods. 1 vety prvej O.s.p. pred bodkočiarkou, pretože v zásade povinnosť uloženú súdom účastníkovi v súdnom rozhodnutí je potrebné splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd len môže určiť dlhšiu lehotu a taktiež môže rozhodnúť o tom, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie splnením jednej splátky mal za následok zročnosť celého plnenia. Preto ak navrhovateľ v rámci sporového konania má záujem na tom, aby bol u neho dlh na výživnom zaplatený neskôr, prípadne v splátkach, stíha ho dôkazné bremeno na preukázanie takých okolností, ktoré by takéto rozhodnutie súdu odôvodňovali.
Navyše okresný súd opomenul vo svojom rozhodnutí rozhodnúť o súdnom poplatku v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch s poukazom na fakt, že návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného vyhovel a navrhovateľka je v konaní o zvýšenie výživného v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. e) citovaného zákona od poplatku oslobodená.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h) s použitím ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní bude okresný súd povinný v prvom rade rozhodnúť o zmene návrhu navrhovateľky zo dňa 4.9.2012 (č.l. 81 - 83 spisu) prezentovanej aj na pojednávaní konanom dňa 5.11.2012 s tým, že zmenený návrh je potrebné doručiť aj odporcovi do vlastných rúk. Až následne môže konať a rozhodnúť o takto zmenenom návrhu. Následne doplní dokazovanie v naznačenom smere a dôsledne zistí, či má preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili tak, že môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku. Prvostupňový súd doplní dokazovanie v naznačenom smere a tiež podľa návrhov procesných strán a vo veci opätovne rozhodne s tým, že okresný súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 226 O.s.p.).
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.